Krajná ľavica, žlté vesty či tradicionalistickí katolíci. Čo spája francúzskych demonštrantov proti Macronovi?

Tento víkend nastal medzi Bratislavou a Parížom zvláštny súzvuk. V oboch metropolách parlamenty schvaľovali zákony s prísnejšími pandemickými pravidlami, čo spôsobilo protesty odporcov vakcín a v širšom kontexte pandemickej politiky štátu.

Na Slovensku boli protesty pomerne umiernené. Samozrejme, pokusy vniknúť do parlamentu sú neprijateľné, rovnako je odsúdeniahodné vylievanie si zlosti na poslancoch či novinároch. Demonštrantov prišli stovky.

Pre porovnanie, vo Francúzsku cez víkend protestovalo 160-tisíc ľudí, týždeň predtým o štvrtinu menej. Iste, Francúzi viac a ochotnejšie vyjdú do ulíc, no aj tak na tamojšie pomery hovoríme o vysokých číslach.

Momentálne pochody médiá i odborníci čoraz viac prirovnávajú k protestom Hnutia žltých viest, ktoré usporadúvalo pravidelné demonštrácie na celoštátnej úrovni v rokoch 2018 a 2019. Na prvú síce prišlo takmer 300-tisíc ľudí a na ďalšie dve cez 100-tisíc. Lenže potom už bola účasť omnoho nižšia.

Násilie z oboch strán

Okrem početnosti sa musíme pozrieť na konkrétne činy. Francúzske demonštrácie sa oveľa častejšie zvrhnú na násilnosti, zapaľovania áut a ničenia miest. Terčom agresie davu sa tentoraz v Marseille stali aj novinári francúzskej televízie France 2. Nádávali im, strkali do nich a naháňali ich. Verejnoprávna televízia avizuje právne kroky.

Suite à l’agression de nos journalistes ce samedi 24 juillet, @francetele condamne fermement ces actes inqualifiables, rappelle le principe fondamental de la liberté de la presse.
France Télévisions va porter plainte contre les auteurs de ces faits.

— France Télévisions (@Francetele) July 24, 2021

Čo je horšie, začali pribúdať útoky na očkovacie centrá. Niektoré stany radikálni antivaxeri zapaľujú, iné rôzne poškodzujú. Je to reakcia na nové tvrdé opatrenia, ktoré už sčasti v praxi existujú a francúzsky parlament ich cez víkend schválil.

Francúzska polícia obvykle reaguje tvrdo. Počas protestov Hnutia žltých viest polícia čelila kritike za časté brutálne zásahy proti demonštrantom. Svedčí o tom výrazný nárast počtu sťažností na policajtov v roku 2019. Demonštranti, ktorí sú v súčasnosti opäť v uliciach, si pamätajú gumové projektily, vodné delá, mlátenie ľudí na zemi či neprimeranú hrubosť.

Kto sú francúzski antivaxeri

Keď sa pozrieme na skladbu demonštrantov, je veľmi pestrá. Nájdete medzi nimi stúpencov krajnej ľavice a pravice, covid skeptikov a odporcov vakcín, ale aj katolíckych tradicionalistov a niekdajších stúpencov Hnutia žltých viest. Tajné služby sa obávajú, že aktuálne protesty by mohli postupne nabrať podobne násilný scenár.

Týždenník L’Express opisuje, že masívne protesty v uliciach môžu byť len logickým vyústením aktivít na sociálnych sieťach, kde boli ostatné mesiace veľmi aktívni odporcovia rúšok, vakcín a pandemických opatrení. Vlnu nespokojnosti chytro zachytili aktivisti, známe osobnosti a politici stavajúci na latentnom protivládnom sentimente.

Podľa Coralie Richaudovej z Univerzity v Limoges nájdeme medzi demonštrantmi naozaj kdekoho, dokonca aj zaočkovaných, zďaleka nie len konšpirátorov. „Majú jediného spoločného menovateľa: byť proti niečomu,“ vysvetľuje Richaudová.

Francúzsky politológ: Demonštrácie spojili tri skupiny

Francúzsky politológ Arnaud Mercier pre Štandard povedal, že demonštrantov je možné rozdeliť na tri skupiny. Spája ich odpor k vládnej politike.

Do prvej radí „malú, ale veľmi hlučnú menšinu“, ktorá je a priori proti očkovaniu a rýchlo sa mobilizuje. Rovnako sú však zastúpení ľudia, ktorí napríklad odmietajú len povinné očkovanie či iba štepenie detí.

Ďalšou skupinou sú podľa Merciera jednoducho dlhodobí odporcovia prezidenta. „Vinia ho z príliš autoritatívneho vládnutia, čo sa v ich očiach počas pandémie len zhoršilo. Majú pocit, že žijú v ‚epidemiologickej diktatúre‘ a musia sa postaviť proti zákonom, ktoré obmedzujú slobodu.“

Tretiu skupinu tvoria „pravidelní demonštranti“. Hoci sú medzi nimi aj zaočkovaní, podľa francúzskeho politológa považujú tlak štátu a zásahy do života za príliš veľké.

„Je úplne zjavné, že toto hnutie je opätovnou mobilizáciou demonštrantov z Hnutia žltých viest. Opäť vidíme v uliciach množstvo žltých viest. Tvoria veľmi veľkú časť aktuálnych demonštrantov a Macrona vnímajú ako diktátora,“ uzatvára Mercier.

Presvedčili ich krikľúni, politici i vedci

Za protesty sa jasne postavil Jérôme Rodrigues, jedna z ikon Hnutia žltých viest. Pred dvoma rokmi dostal na demonštrácii zásah do oka gumovým projektilom a napokon oň prišiel. Stal sa takpovediac mučeníkom a symbolom policajného násilia. Teraz burcoval ľudí proti vláde a covid pasom, napokon, súpera v Elyzejskom paláci má stále toho istého.

Two years after the first Yellow Vest protests, one of their best-known figures, Jerome Rodrigues, is trying to re-invigorate the French movement with protests opposing a COVID-19 health pass legislation https://t.co/cpv7SCNXnZ pic.twitter.com/XA1IsPtX80

— Reuters (@Reuters) July 23, 2021

Politický čuch opäť preukázal Florian Philippot, niekdajšia dvojka strany Národné zhromaždenie, ktorú vedie Marine Le Penová. Zmobilizoval ľudí z nižšej vrstvy, študentov a drobných podnikateľov. Ich hnev namieril priamo na prezidenta Emmanuela Macrona. Na námestie Trocadero v srdci Paríža prišlo podľa Philippota 100-tisíc nespokojencov. Demonštrácie podporil aj známy národniar Nicolas Dupont-Aignan, takisto blízky prezidentskej kandidátke.

Le Penová síce hlasovala proti návrhom zákonov, lenže politicky sa posúva čoraz viac do stredu, čo si jej konzervatívnejšie a revolučnejšie naladení voliči všímajú. Po rokoch v parlamente s opozeranou tvárou už s kartou protisystémovej političky nemôže hrať tak ako kedysi.

Magnifique visage de la France, zéro violence, 100 000 personnes au #Trocadéro !
Des commerçants, restaurateurs, infirmières, pompiers, étudiants, mères de famille qui disent stop à Macron ! Oui à la France et à la Liberté ! #manifs24juillet pic.twitter.com/pRpweYmWdG

— Florian Philippot (@f_philippot) July 24, 2021

Na stranu odporcov pandemických opatrení sa tiež postavilo niekoľko umelcov či vedcov. Napríklad genetička Alexandra Henrion-Caudeová a nositeľ Nobelovej ceny za medicínu z roku 2008 Luc Montagnier, ktorý tvrdí, že Čína vírus umelo vytvorila v laboratóriu.

Všetky vyššie zmienené osobnosti majú státisíce sledovateľov na sociálnych sieťach. Časť z nich bola ochotná vyjsť do ulíc a strhnúť so sebou dav.

Politológ Arnaud Mercier pre Štandard potvrdil, že demonštrácie spojili tvrdú pravicu a krajnú ľavicu. Kým pravičiari presadzujú obmedzenú úlohu štátu, krajná a liberálna ľavica je zas za možnosť voľby jednotlivca a vo vakcinačnej stratégii vidí lobizmus farmaceutických firiem či obmedzovanie „francúzskeho spôsobu života“, napríklad navštevovanie kaviarní bez obmedzení.

Majú vysokú podporu a majú na čom stavať

Podľa nedeľníka Journal du Dimanche tretina Francúzov podporuje protesty antivax hnutia. Vo vekovej skupine do 35 rokov je počet stúpencov až 51 percent. Až 26 percentám opýtaných neprekáža, ak demonštranti nosia žlté Dávidove hviezdy s nápisom „nie vakcíne“. Dá sa teda povedať, že demonštrácie majú širšiu ľudovú podporu.

Francúzsky revolučný náboj a nedôvera v štát hrá svoju rolu aj pri pandémii. Časť populácie jednoducho vláde neverí a považuje vakcíny za komplot farmaceutických firiem a volených predstaviteľov. Argumentujú napríklad nákupom vakcín proti prasacej chrípke v roku 2009. Pandémia napokon nevypukla, mŕtvych bolo len pár stovák a mnohí vakcínu nechceli. Celkovo 600 miliónov eur použitých na nákup vakcín časť Francúzov považuje za mrhanie a účelové zlyhanie vlády.

Francúzsky prezident sa napriek tomu snaží presvedčiť krajanov na očkovanie a oproti Slovensku sa mu darí. Zaočkovaných aspoň prvou dávkou je už 40 miliónov obyvateľov, čo je takmer 60 percent populácie. Ďalšou métou je 50-miliónová hranica. Nie je to nereálne, keď zoberieme do úvahy, že Francúzsko momentálne očkuje tempom štyri milióny vakcín za 15 dní.