Tajná služba USA vedela o hrozbe voči Trumpovi. Agentov v nasadení neinformovala

Vysokopostavení predstavitelia Tajnej služby Spojených štátov mali v júli 2024 „utajené informácie o hrozbe“ voči vtedajšiemu kandidátovi na prezidenta Donaldovi Trumpovi, napriek tomu ich však neposkytli agentom v teréne počas vystúpenia v meste Butler (štát Pensylvánia).

To je záver kongresového vyšetrovania pokusu o atentát na Trumpa z rúk 20-ročného Thomasa Matthewa Crooksa, ktorého agenti prezidentskej ochranky zlikvidovali po tom, čo republikánskeho kandidáta trafil do ucha nábojom z vysokorýchlostnej pušky.

Správu kongresového Úradu pre vládnu zodpovednosť (GAO) zverejnil senátor Chuck Grassley za štát Iowa. Šéfovia Tajnej služby USA podľa nej vedeli o plánovanom pokuse o atentát celých desať dní pred 13. júlom 2024, teda pred dátumom streľby v Butleri.

„Zlyhanie bolo čiastočne spôsobené aj nedostatkom konkrétnych a úplných pokynov, ktoré by určovali úlohy a povinnosti agentov určených na zabezpečenie zhromaždenia,“ zhodnotil GAO.

„Tajná služba bola [3. júla 2024] oboznámená s utajovanými informáciami o hrozbe zo spravodajskej komunity a poskytla brífing vybraným vedúcim pracovníkom tajnej služby. Vyšší riadiaci pracovníci nepožiadali o poskytnutie informácií o hrozbe príslušným pracovníkom v teréne, ktorí boli zodpovední za bezpečnosť na mieste,“ konštatovala správa, ktorú v sobotu zverejnil „dekan Senátu“.

GAO v závere vyšetrovania nespresnil „povahu hrozby“, o ktorej sa informovali velitelia agentúry, doplnil denník New York Post. Agenti a miestne bezpečnostné zložky, „ktorí sa podieľali na vypracovaní bezpečnostných plánov pre zhromaždenie, o hrozbe nevedeli“, dodal v správe GAO senátny justičný výbor.

Tajná služba mala „niekoľko príležitostí“ podeliť sa o spravodajské informácie so svojimi agentmi v teréne, no „opakovane tak neučinila“, pripomenul Grassley.

Na pochybenia tajnej služby – amerického ekvivalentu Úradu pre ochranu ústavných činiteľov – poukazovalo veľké množstvo ľudí od súčasných či bývalých policajtov až po veteránov. Sociálne siete boli plné tvrdých vyjadrení na adresu agentov, ktorí zlyhali pri ochrane prezidentského kandidáta, hoci ako poukázala správa GAO, zlyhanie pochádzalo z velenia.

Počas júlového atentátu vystrelil Crooks šesť rán, kým ho „neutralizovala“ miestna polícia a FBI. Jednou zavraždil hasiča Coreyho Competratoreho, ktorý stál za Trumpom, ďalších dvoch ľudí kriticky zranil.

Spravodajské informácie z 3. júla, ktoré tajná služba dostala, zároveň mohli súvisieť s faktom, že Crooks si práve v ten deň prezrel miesto konania mítingu dronom. Jeho podozrivé správanie v teréne pravdepodobne zalarmovalo „spravodajskú komunitu“ – súbor tajných služieb ako CIA či NSA –, ktorá následne tieto informácie poskytla Tajnej službe USA (USSS).

Trump však atentát prežil, keď obrátil hlavu smerom ku grafu, ktorý držala istá žena v publiku. Graf zobrazoval stúpanie priemernej ročnej nelegálnej migrácie počas vlády jeho predchodcu i nástupcu Joea Bidena a republikán sa vyjadroval práve na adresu migrácie a bezpečnosti hraníc. Upriamenie pozornosti na graf mu podľa neskorších vizualizácií zachránilo život.

V súvislosti s pokusom o atentát a následným kongresovým vyšetrovaním odstúpila vtedajšia riaditeľka Tajnej služby Kimberly Cheatleová. Tá sa ešte pred incidentom stala terčom kritiky, keď v rámci zboru agentov v teréne nastavila kvóty na základe pohlavia.

Agentúru, ktorá spadá pod ministerstvo vnútornej bezpečnosti až od roku 2003, po Cheatleovej vedie Sean Curran. Ten však nastúpil až 22. januára, dovtedy bola Tajná služba vedená jej zástupcom Ronaldom Roweom.