Preskočiť na obsah
  |  

Vynášal piťovcom, skutok sa však premlčal. Súd zmiernil expolicajtovi trest

Najvyšší súd v utorok uznal bývalého policajta Branislava Bakoša za vinného z prijímania úplatku. Uložil mu dvojročný trest s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest dvetisíc eur a päťročný zákaz činnosti v orgánoch verejnej moci.

Právoplatným rozsudkom podľa agentúry SITA tak zrušil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu z decembra 2022, ktorý mu pôvodne vymeral päť rokov nepodmienečne.

Obhajoba v procese spochybňovala dôkazy, keďže kľúčový svedok vypovedal iba v prípravnom konaní a pred súdom odmietol vypovedať.

Bakoš, bývalý zástupca riaditeľa jednotky operatívneho nasadenia NAKA, čelil obvineniu z vynášania informácií zločineckej skupine piťovcov. Konkrétne z vyzradenia dvoch policajných akcií v roku 2015.

Orgány tvrdia, že za to prijal 1 500 eur. O prepojení s mafiou svedčia aj jeho väzby na skupinu takáčovcov – v roku 2017 ho zadržali pri akcii Aladin.

Najvyšší súd však premlčal skutky súvisiace so zneužitím právomoci verejného činiteľa a ohrozením dôverných skutočností. Odvolací senát ho tak v týchto bodoch oslobodil.

(max)

  |  

Zásahy do súdnictva a médií? Europarlament znepokojuje Slovensko

Monitorovacia skupina Európskeho parlamentu vyjadrila vážne obavy o stav právneho štátu na Slovensku.

Podľa predsedníčky Sophie Wilmésovej krajina čelí oslabeniu nezávislosti justície, obmedzeniu slobody verejného priestoru a tlaku na občiansku spoločnosť.

Misia EP, ktorá navštívila Slovensko začiatkom júna, upozorňuje na rušenie špeciálnej prokuratúry, zásahy do médií či návrhy legislatív, ktoré môžu poškodiť neziskový sektor.

Wilmésová varuje, že Slovensko môže nasledovať maďarský scenár. Kritiku si vyslúžilo aj zrušenie RTVS a jej nahradenie novou inštitúciou STVR, čo považuje za politicky motivované.

Zástupcovia EÚ apelujú na zodpovednosť SR, najmä vzhľadom na vysoký podiel európskych fondov vo verejných investíciách. Zistenia z misie sa pritom zhodujú so správou Európskej komisie.

LIBE výbor chce situáciu ďalej monitorovať a zvážiť kroky na úrovni celej EÚ.

(tasr, lup)

  |  

Trumpove clá spôsobili pretlak v Antverpách, tisíce áut čakajú na vývoz

Prístav Antverpy-Bruges v Belgicku čelí preťaženiu, keďže tisíce európskych vozidiel určených pre americký trh zostávajú neodvezené, uvádza portál Guardian.

Dôvodom je 25-percentné clo, ktoré zaviedol prezident Donald Trump na dovoz vozidiel z EÚ.

V prvej polovici roka 2025 klesol vývoz osobných a nákladných áut o takmer 16 percent, v prípade traktorov a ťažkých strojov dokonca o tretinu. Výrobcovia ako Volvo či Volkswagen dúfali, že sa do 1. augusta podarí uzavrieť obchodnú dohodu medzi USA a EÚ, zatiaľ však márne.

Prístav tiež hlási logistické komplikácie – kontajnery z dôvodu konfliktu v Červenom mori meškajú až o tri dni.

Okrem toho sa v Antverpách hromadia aj čínske vozidlá, ktoré sa nedostanú na americký trh pre obchodné bariéry. Zároveň vzrástol import z USA, najmä v oblasti skvapalneného plynu.

(guardian, lup)

  |  

Američan špehujúci pre Rusko dostal občianstvo, pas mu udelil Putin

Američan Daniel Martindale, ktorý počas ruskej invázie na Ukrajinu pôsobil ako špión v prospech Moskvy, získal ruské občianstvo.

Podľa proruského predstaviteľa okupovaného Donecka viac ako dva roky zhromažďoval citlivé informácie o ukrajinských vojenských cieľoch a odovzdával ich ruským tajným službám.

Prezident Vladimir Putin mu údajne osobne udelil ruský pas ako prejav vďaky.

Martindalea z územia pod kontrolou Ukrajiny evakuovali počas utajenej operácie, keďže Moskva sa začala obávať o jeho život. Na ceremónii v Moskve sa poďakoval Rusku, ktoré nazval svojou rodinou.

Jeho prípad sa prezentuje ako príklad lojality k Rusku.

(tasr, lup)

  |  

Švédska ministerka financií: 10-percentné clá sú najlepšie, čo môže EÚ získať

Švédska ministerka financií Elisabeth Svantessonová uviedla, že najnižšia výška amerického dovozného cla, ktorú môže Európska únia z obchodných rokovaní očakávať, je 10percent. 

„V každom prípade musíme počítať s 10-percentným clom. To je najnižšie možné clo, aké sa dá očakávať,“ povedala novinárom v utorok v Štokholme.

Svantessonová upozornila, že švédska ekonomika spomaľuje v dôsledku neistoty okolo amerických ciel, vojny na Ukrajine a konfliktu na Blízkom východe.

Švédska vláda v júni znížila odhad rastu HDP pre rok 2025 na 0,9 percenta z pôvodných 1,8 percenta. Naopak, pre rok 2026 prognóza rastu vzrástla na 2,6 percenta z 2,3 percenta.

Ministerka zdôraznila, že rozpočet na rok 2026 sa bude zameriavať na zvyšovanie zamestnanosti a podporu domácností, pričom zvyšovanie daní nie je na mieste: „V súčasnej situácii je skôr potrebné robiť opačné kroky,“ dodala

Svantessonová tiež potvrdila, že Švédsko bez problémov zafinancuje navýšené výdavky na obranu, hoci to zúži priestor na iné reformy.

(tasr, sie)

  |  

Košické tatrovky a teplomery putujú na súd. V kauze Trnku padla obžaloba

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici podal na Mestský súd Košice v utorok obžalobu na päť fyzických osôb a dve právnické osoby za zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

V kauze figurujú nielen košický župan Rastislav Trnka, ale aj podnikateľ Richard Reday či vtedajší generálny riaditeľ Správy ciest Košického samosprávneho kraja (KSK) Anton Trišč.

Skutku sa mali podľa obžaloby dopustiť v súvislosti s verejným obstarávaním sypačov značky Tatra určených na zimnú údržbu komunikácií pre Správu ciest KSK, ako aj obstarania bezkontaktných prechodových teplomerov pre kraj i správu ciest.

"Podľa zistení prokuratúry spôsobili škodu v celkovej výške 553 953,06 eur," spresnila hovorkyňa generálnej prokuratúry Zuzana Drobová.

Košický kraj obstaral v rokoch 2020 a 2021 v rámci protiepidemických opatrení spolu až 205 prechodových teplomerov za viac ako 178-tisíc eur a košická krajská správa ciest v roku 2020 štyri nákladné vozidlá s nadstavbami na zimnú a letnú údržbu za 1,3 milióna eur.

Kritici namietali, že išlo o predražené nákupy, čo kraj odmietal.

(max)