Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin sa Trumpa nezľakol, vojnu na Ukrajine chce viesť až do splnenia cieľov

Podľa troch dobre informovaných zdrojov blízkych Kremľu nemá Vladimir Putin v úmysle zastaviť vojenskú ofenzívu na Ukrajine, kým Západ nepristúpi na jeho podmienky: NATO sa nebude rozširovať na východ, neutralita Ukrajiny a obmedzenie jej ozbrojených síl, ochrana po rusky hovoriacich obyvateľov a akceptovanie územných ziskov Ruska. To Ukrajina odmieta.

Zdroje tvrdia, že Putin sa nezľakol hrozieb Donalda Trumpa vrátane plánovaných stopercentných ciel či nových sankcií a je presvedčený, že Rusko ich zvládne. Považuje západné ponuky za povrchné a tvrdí, že s ním nikdy vážne nerokovali o mieri.

Verí, že ruská vojnová ekonomika aktuálne prekonáva kapacity NATO v oblasti munície a má výhodu na bojisku.

Podľa zdrojov je Putin ochotný rozšíriť územné ambície, ak sa ukrajinská obrana zrúti, a využiť každú slabinu protivníka.

Zároveň si však zachováva otvorené kanály komunikácie s Trumpom a vedie s ním pravidelné telefonáty. Hoci chápe jeho nepredvídateľnosť, manévruje tak, aby ho príliš nedráždil.

Jeden zo zdrojov varoval, že ak sa nenájde politické riešenie, konflikt medzi dvoma jadrovými mocnosťami môže v najbližších mesiacoch výrazne eskalovať.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Ukrajina čaká na Patrioty. Trumpov plán ešte nemá konkrétny rámec

Donald Trump predstavil plán, ktorý by mohol Ukrajine priniesť protiraketové systémy Patriot. Európski spojenci by darovali svoju techniku výmenou za americké náhrady.

Z Kyjeva zaznieva opatrný optimizmus, no v skutočnosti nič konkrétne na stole nie je. Nevedno, ktoré štáty darujú zbrane, kedy by batérie mohli doraziť, ani kto to celé zaplatí.

Trump a šéf NATO Mark Rutte menovali viacero krajín, ktoré sa vraj chcú zapojiť, no niektoré ako Grécko či Španielsko sa už v minulosti podobným výzvam vyhýbali, lebo ich považujú za kľúčové pre vlastnú obranu. Česko v utorok avizovalo, že sa do iniciatívy nezapojí.

Nemecko síce prejavilo ochotu, no reálne vie batérie poslať až po lete, keď už po vojenskej stránke uplynie kritické obdobie. Podľa bývalého amerického veľvyslanca pri NATO Kurta Volkera môže reálne dodanie niektorých batérií trvať aj rok.

Plán tak vyvoláva viac otázok než odpovedí. Trump síce zmenil tón voči Moskve a zapája sa osobne do rokovaní, no podľa nemenovaných diplomatov zatiaľ bez jasných výstupov, konštatuje agentúra Reuters.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Johnson žiada zverejniť Epsteinove spisy, kritizuje mlčanie Bondiovej

Predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson sa odkláňa od línie Donalda Trumpa a žiada ministerstvo spravodlivosti, aby zverejnilo všetky dokumenty týkajúce sa zosnulého finančníka Jeffreyho Epsteina.

Ten podľa minulotýždňového stanoviska amerického ministerstva spravodlivosti a FBI spáchal vo väzení samovraždu a neviedol si žiaden "zoznam klientov".

Johnson kritizuje nedávne rozhodnutie ministerky spravodlivosti Pam Bondiovej nezverejniť nové informácie. Pred niekoľkými mesiacmi prisľúbila, že odhalí dôležité informácie o Epsteinovi vrátane „množstva mien“. Politik tvrdí, že „všetko by malo vyjsť na povrch“ a verejnosť má právo poznať pravdu.

Apeluje, aby Bondiová objasnila svoje skoršie výroky o „zozname klientov“, ktorý neskôr poprela. Keď sa jej totiž vo februári televízia Fox News opýtala, či ministerstvo spravodlivosti zverejní Epsteinov zoznam klientov, odpovedala, že zoznam práve leží na jej stole, aby si ho prezrela. Bondiová však v utorok v Bielom dome povedala, že mala na mysli celý Epsteinov „spis“ spolu s ďalšími spismi týkajúcimi sa atentátov na prezidenta Johna F. Kennedyho a Martina Luthera Kinga Jr.

Rozpory vo vyhláseniach vyvolali rozruch, a to aj medzi republikánmi. Zatiaľ čo viacerí Trumpovi spojenci vyjadrili nespokojnosť so zatajením spisov, Trump sa Bondiovej otvorene zastal.

Podľa prezidenta USA Epstein „nikoho nezaujíma“ a na jeho prípad sa nesmie plytvať časom a energiou.

(politico, tasr, lup)

Minúta  |  

Obžalovali vraha exšéfky snemovne a jej manžela, hrozí mu poprava

V Spojených štátoch obžalovala veľká federálna porota 57-ročného Vancea Boeltera, ktorý je obvinený z vraždy bývalej šéfky snemovne v Minnesote Melissy Hortmanovej a jej manžela.

Incident sa odohral v polovici júna, keď sa Boelter prezlečený za policajta vlámal do ich domu. Ešte predtým podľa vyšetrovateľov postrelil senátora Johna Hoffmana a jeho manželku.

Federálna obžaloba proti nemu obsahuje šesť bodov, z ktorých dva umožňujú uloženie trestu smrti.

Boelter si svoje obete údajne vyberal cielenie – všetci boli demokratickí politici. Jeho útok mal byť starostlivo naplánovaný a zvažoval vraj aj ďalšie ciele po celých Spojených štátoch.

O konečnom verdikte v otázke trestu smrti rozhodne neskôr generálna prokurátorka Pam Bondiová, ktorá po nástupe do funkcie zrušila federálne moratórium na popravy.

Boelter odmieta prezradiť svoje skutočné motívy, no poprel, že by šlo o čin motivovaný politicky či ideologicky.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Los Angeles opúšťa dvetisíc vojakov. Trumpovo rozhodnutie rieši súd

Pentagón stiahol z Los Angeles dvetisíc príslušníkov Národnej gardy – takmer polovicu pôvodne nasadených síl, ktoré do ulíc poslal Donald Trump po protestoch proti raziám imigračného úradu ICE.

Hoci ministerstvo obrany tvrdí, že „bezprávie je na ústupe“, dôvod predčasného ukončenia 60-dňového nasadenia nie je známy.

Vojenská prítomnosť v meste bola od začiatku kontroverzná – Kalifornský guvernér Gavin Newsom Trumpovo rozhodnutie napadol súdnou cestou. Federálny sudca pôvodne rozhodol v prospech štátu, no odvolací súd verdikt pozastavil.

Trumpova administratíva trvala na tom, že nasadenie bolo reakciou na „bežné deportačné operácie“.

V meste bolo nasadených aj 700 príslušníkov námornej pechoty. Zatiaľ nie je jasné, dokedy zostanú zvyšné jednotky v uliciach.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Dánsko chce prísnejšie pravidlá EÚ na ochranu detí na internete

Dánsko si počas svojho predsedníctva v Rade EÚ stanovilo jasný cieľ – posilniť ochranu detí v online prostredí. Ministerka pre digitalizáciu Caroline Stageová Olsenová oznámila, že chce túto tému presadiť ako prioritu na rokovaniach EÚ.

Kodaň plánuje podporiť zavedenie prísnejšieho legislatívneho rámca vrátane povinných nástrojov na overovanie veku používateľov. Dánsko taktiež navrhuje spoločnú deklaráciu členských štátov, ktorú chce predložiť na októbrovom stretnutí ministrov pre telekomunikácie.

Paralelne s tým Európska komisia zverejnila nové usmernenia k ochrane maloletých na internete v súlade s Nariadením o digitálnych službách. Cieľom je umožniť deťom bezpečný prístup k digitálnemu obsahu bez ohrozenia ich zdravia či súkromia.

Aktuálne Komisia vyšetruje aj veľké platformy vrátane spoločnosti Meta pre podozrenia z porušenia pravidiel týkajúcich sa algoritmov s návykovým účinkom.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.