Preskočiť na obsah
  |  

Ruské súdy poslali za výtržnosti v Dagestane za mreže už 135 ľudí

V súvislosti s výtržnosťami na letisku v Machačkale v októbri 2023 ruské súdy odsúdili už 135 ľudí.

Incident sa odohral po začiatku vojny v Pásme Gazy, keď rozvášnený dav vtrhol na letisko v Dagestane s cieľom útočiť na židovských cestujúcich z Tel Avivu. Protestujúci mávali palestínskymi vlajkami, poškodili infraštruktúru a zranili 20 ľudí, no bez ujmy na strane cestujúcich.

Ruské úrady obvinili celkovo 142 osôb, z ktorých troch, údajne organizátorov, stále hľadajú. Viny uznaní dostali tresty od šiestich do 15 rokov väzenia.

Prezident Putin bez dôkazov označil za podnecovateľov nepokojov Západ a Ukrajinu, čo Kyjev odmietol a upozornil na pretrvávajúci antisemitizmus v Rusku.

(tasr, lipa)

  |  

Zásobníky plynu môžu byť plné aj v decembri, EÚ mení energetické pravidlá

Európska únia sa rozhodla flexibilnejšie pristupovať k plneniu plynových zásobníkov pred zimou. Aj naďalej platí cieľ dosiahnuť 90 percentnú naplnenosť, no po novom bude možné túto úroveň dosiahnuť v rozmedzí od 1. októbra do 1. decembra.

Doteraz platil jednotný termín – 1. november. Členské štáty a Európsky parlament sa na tejto úprave dohodli s cieľom uľahčiť situáciu krajinám, ktoré môžu čeliť „ťažkým podmienkam“ pri plnení zásob.

Zmeny nadväzujú na nariadenie z roku 2022, ktoré vzniklo ako reakcia na energetickú neistotu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu.

Kľúčovým cieľom je zabezpečiť stabilné dodávky plynu počas zimných mesiacov a znížiť zraniteľnosť EÚ voči cenovým výkyvom.

(tasr, lipa)

  |  

Ministri chcú azylové centrá mimo EÚ, čaká sa na súhlas Bruselu

Európski ministri vnútra sa v Nemecku dohodli na sérii krokov, ktoré majú sprísniť pravidlá pre azylantov v EÚ. Plánujú umožniť posudzovanie žiadostí mimo európskeho územia a deportovať migrantov do krajín ako Afganistan či Sýria.

Na sérii opatrení sa v piatok zhodol nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt s rezortnými partnermi z Česka, Poľska, Francúzska, Rakúska, Dánska a komisárom Európskej únie pre vnútorné veci a migráciu Magnusom Brunnerom.

Zároveň chcú obmedziť víza pre štáty, ktoré nespolupracujú pri návrate svojich občanov. Podľa spoločného dokumentu má ísť o krok k efektívnejšiemu boju proti nelegálnej migrácii.

Návrhy ešte musia prejsť cez Brusel.

Stretnutie nasledovalo po tom, čo Nemecko deportovalo 81 Afgancov, čím podčiarklo svoj tvrdší prístup k migrácii.

(tasr, lipa)

  |  

V Slovinsku nebude referendum o NATO ani o vojenskom rozpočte

Slovinská vláda zrušila plánované referendá o obrane i členstve v NATO, ktoré vznikli z iniciatívy časti koalície a opozície.

Podľa premiéra Roberta Goloba bol návrh len zámienkou na vyvolanie konfliktov a snahu o predčasné voľby.

Golob označil otázky za zavádzajúce a jeho hnutie Sloboda zabezpečilo v parlamente väčšinu na ich zrušenie.

Ľavicové strany vyjadrili obavy, že rast vojenských výdavkov, ktoré majú stúpnuť až na 5 percent HDP, obmedzí financovanie sociálnych programov. Referendový návrh bol však kritizovaný ako nástroj politikárčenia.

V odpovedi na situáciu strana Sloboda navrhla nové referendum o zotrvaní Slovinska v NATO. Golob zdôraznil, že ak chce krajina zostať v Aliancii, musí akceptovať náklady, inak má len jednu alternatívu a to vystúpenie.

(tasr, lipa)

  |  

Slovensko má získať z plánovaného rozpočtu EÚ takmer 20 miliárd eur

Slovensko by v novom sedemročnom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2034 malo podľa návrhu Európskej komisie získať 19,9 miliardy eur.

Táto suma ho radí na 12. miesto spomedzi 27 členských krajín EÚ. Najviac prostriedkov získa Poľsko (123,3 miliardy), nasledované Francúzskom, Španielskom a Talianskom.

V rámci Vyšehradskej štvorky bude mať Slovensko najnižšiu alokáciu, keďže Česká republika má dostať 29,4 miliardy eur a Maďarsko až 37,7 miliardy.

Z celkovej sumy pre Slovensko má ísť 18,3 miliardy eur na všeobecné výdavky, 1,2 miliardy eur do sociálneho a klimatického fondu a 0,4 miliardy na migráciu, bezpečnosť a vnútorné záležitosti.

Nová architektúra rozpočtu EÚ počíta s integráciou politiky súdržnosti do národných plánov partnerstva a väčším dôrazom na rozvoj vidieka.

O definitívnych alokáciách pre jednotlivé krajiny budú ešte rokovať členské štáty EÚ a Európsky parlament. Rokovania potrvajú pravdepodobne až do konca roka 2027, viaceré krajiny však proti nemu majú námietky.

(tasr, sie)

  |  

BBC: V Gaze miznú mestá, Izrael buduje koridory a nárazníkové pásma

Izrael v posledných týždňoch masívne demoluje budovy v Pásme Gazy, pričom podľa satelitných snímok ničí aj infraštruktúru a obývané štvrte.

BBC uvádza, že armáda zrovnala so zemou celé mestá a oblasti, ktoré predtým obývali desaťtisíce ľudí – a to aj v prípadoch, keď budovy neboli vážne poškodené.

Kritici tvrdia, že môže ísť o vojnové zločiny. Armáda sa bráni, že ničí objekty iba z vojenskej nevyhnutnosti, pretože Hamas údajne operuje z civilných oblastí.

Zvlášť znepokojujúci je plán izraelského ministra obrany vytvoriť „humanitárne mesto“ v ruinách Rafahu, čo experti označujú za návod na zločiny proti ľudskosti.

Príklady ako Tal as-Sultán či mesta Chúzá ukazujú, ako rozsiahle je ničenie – stovky až tisíce budov miznú v priebehu pár dní.

Satelitné zábery odhaľujú systematické vytváranie koridorov a bezpečnostných zón, ktoré rozdeľujú pásmo.

(tasr, lup)