Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA zvažujú nákup dronov z Ukrajiny, Zelenskyj a Trump dohodu podporili

Ukrajina a USA pripravujú dohodu, ktorá by Washingtonu umožnila investovať do výroby dronov priamo na Ukrajine a následne tieto stroje aj nakupovať.

Iniciatíva dostala politickú podporu od prezidenta Volodymyra Zelenského a Donalda Trumpa, čo naznačuje zbližovanie medzi oboma vládami. Podľa Zelenského sú ukrajinské drony overené v boji a americká strana ich technológiu potrebuje.

Rokovania prichádzajú v čase, keď Kyjev posilňuje obranný priemysel a strategické partnerstvá. Nová premiérka Julija Svyrydenková zároveň pripomenula dohodu o nerastných surovinách, ktorú už s USA uzavreli.

Ďalším krokom má byť stretnutie správnej rady americko-ukrajinského investičného fondu. Trumpova kritickejšia rétorika voči Rusku môže zároveň signalizovať nové dynamiky vo vzťahoch medzi Kyjevom a Washingtonom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Erdogan volal Putinovi: Turecko chce opäť hostiť rokovania o mieri

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan absolvoval telefonát s Vladimirom Putinom, počas ktorého otvorili témy ako vojnu na Ukrajine, situáciu v Sýrii aj bilaterálne otázky.

Erdogan potvrdil, že Turecko je ochotné sprostredkovať tretie kolo mierových rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom, ak sa na tom strany dohodnú.

Prvé dve kolá sa konali v Istanbule, no nepriniesli zásadný pokrok, len dohodu o výmene zajatcov.

Lídri diskutovali aj o nepokojoch v sýrskej provincii Suwajdá, kde po odsune vládnych síl prepukli zrážky medzi drúzskymi a beduínskymi skupinami. Erdogan vyjadril obavy o stabilitu regiónu a zdôraznil potrebu zachovať suverenitu Sýrie. Kritizoval aj izraelské nálety, ktoré podľa neho konflikt zhoršujú.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ruské súdy poslali za výtržnosti v Dagestane za mreže už 135 ľudí

V súvislosti s výtržnosťami na letisku v Machačkale v októbri 2023 ruské súdy odsúdili už 135 ľudí.

Incident sa odohral po začiatku vojny v Pásme Gazy, keď rozvášnený dav vtrhol na letisko v Dagestane s cieľom útočiť na židovských cestujúcich z Tel Avivu. Protestujúci mávali palestínskymi vlajkami, poškodili infraštruktúru a zranili 20 ľudí, no bez ujmy na strane cestujúcich.

Ruské úrady obvinili celkovo 142 osôb, z ktorých troch, údajne organizátorov, stále hľadajú. Viny uznaní dostali tresty od šiestich do 15 rokov väzenia.

Prezident Putin bez dôkazov označil za podnecovateľov nepokojov Západ a Ukrajinu, čo Kyjev odmietol a upozornil na pretrvávajúci antisemitizmus v Rusku.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Zásobníky plynu môžu byť plné aj v decembri, EÚ mení energetické pravidlá

Európska únia sa rozhodla flexibilnejšie pristupovať k plneniu plynových zásobníkov pred zimou. Aj naďalej platí cieľ dosiahnuť 90 percentnú naplnenosť, no po novom bude možné túto úroveň dosiahnuť v rozmedzí od 1. októbra do 1. decembra.

Doteraz platil jednotný termín – 1. november. Členské štáty a Európsky parlament sa na tejto úprave dohodli s cieľom uľahčiť situáciu krajinám, ktoré môžu čeliť „ťažkým podmienkam“ pri plnení zásob.

Zmeny nadväzujú na nariadenie z roku 2022, ktoré vzniklo ako reakcia na energetickú neistotu spôsobenú ruskou inváziou na Ukrajinu.

Kľúčovým cieľom je zabezpečiť stabilné dodávky plynu počas zimných mesiacov a znížiť zraniteľnosť EÚ voči cenovým výkyvom.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Ministri chcú azylové centrá mimo EÚ, čaká sa na súhlas Bruselu

Európski ministri vnútra sa v Nemecku dohodli na sérii krokov, ktoré majú sprísniť pravidlá pre azylantov v EÚ. Plánujú umožniť posudzovanie žiadostí mimo európskeho územia a deportovať migrantov do krajín ako Afganistan či Sýria.

Na sérii opatrení sa v piatok zhodol nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt s rezortnými partnermi z Česka, Poľska, Francúzska, Rakúska, Dánska a komisárom Európskej únie pre vnútorné veci a migráciu Magnusom Brunnerom.

Zároveň chcú obmedziť víza pre štáty, ktoré nespolupracujú pri návrate svojich občanov. Podľa spoločného dokumentu má ísť o krok k efektívnejšiemu boju proti nelegálnej migrácii.

Návrhy ešte musia prejsť cez Brusel.

Stretnutie nasledovalo po tom, čo Nemecko deportovalo 81 Afgancov, čím podčiarklo svoj tvrdší prístup k migrácii.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

V Slovinsku nebude referendum o NATO ani o vojenskom rozpočte

Slovinská vláda zrušila plánované referendá o obrane i členstve v NATO, ktoré vznikli z iniciatívy časti koalície a opozície.

Podľa premiéra Roberta Goloba bol návrh len zámienkou na vyvolanie konfliktov a snahu o predčasné voľby.

Golob označil otázky za zavádzajúce a jeho hnutie Sloboda zabezpečilo v parlamente väčšinu na ich zrušenie.

Ľavicové strany vyjadrili obavy, že rast vojenských výdavkov, ktoré majú stúpnuť až na 5 percent HDP, obmedzí financovanie sociálnych programov. Referendový návrh bol však kritizovaný ako nástroj politikárčenia.

V odpovedi na situáciu strana Sloboda navrhla nové referendum o zotrvaní Slovinska v NATO. Golob zdôraznil, že ak chce krajina zostať v Aliancii, musí akceptovať náklady, inak má len jednu alternatívu a to vystúpenie.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.