Preskočiť na obsah
  |  

Južnú Kóreu zasiahli prívalové dažde, hlásia najmenej 10 obetí

Južnú Kóreu sužujú už štvrtý deň intenzívne dažde a zosuvy pôdy, ktoré si podľa najnovších údajov vyžiadali najmenej desať obetí a deväť nezvestných.

Najťažšie postihnutá je provincia Južný Kjongsang, kde zahynulo šesť ľudí a sedem ďalších sa stále hľadá. Nepriaznivé počasie zasiahlo aj provincie Kjonggi a Južný Čchungčchong, pričom dvaja nezvestní boli nahlásení aj v meste Kwangdžu.

Záplavy spôsobili rozsiahle škody, poškodili infraštruktúru, majetok a zablokovali cesty.

Vláda v reakcii na situáciu zriadila špeciálny podporný tím pre obnovu a prisľúbila nasadenie všetkých dostupných zdrojov na rýchlu pomoc.

Hoci krajina má skúsenosti s extrémnym počasím, aktuálna vlna zrážok spôsobila nečakane vysoké škody a stratu na ľudskom živote.

(tasr, red)

  |  

Izraelská streľba v Gaze zabila 36 ľudí smerujúcich po pomoc

Pri izraelskej paľbe zahynulo v sobotu najmenej 36 Palestínčanov smerujúcich k distribučnému miestu humanitárnej pomoci v pásme Gazy, tvrdí tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Izraelská armáda uviedla, že išlo o varovnú paľbu na podozrivých, ktorí nereagovali na výzvy k zastaveniu.

Podľa svedkov však žiadne varovanie nepredchádzalo. Incident sa odohral ešte pred otvorením daného miesta, ktoré spravuje americká organizácia GHF. Tá upozorňuje, že varovala obyvateľov, aby v noci k jej zariadeniam necestovali.

OSN však kritizuje systém GHF ako nebezpečný a neobjektívny, pričom eviduje stovky obetí v blízkosti podobných bodov.

V sobotu izraelské útoky zasiahli aj iné časti Gazy, pričom zahynulo ďalších 50 ľudí. Počet obetí izraelskej ofenzívy od októbra presiahol 58-tisíc. Rokovania o prímerí a výmene rukojemníkov medzi Izraelom a Hamasom v Dauhe zatiaľ nepriniesli pokrok.

(reuters, lipa)

  |  

Alijev žiada od Ruska priznanie zostrelenia civilného lietadla

Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v sobotu vyzval Moskvu, aby verejne priznala zostrelenie civilného lietadla spoločnosti Azerbaijan Airlines v decembri minulého roka, pri ktorom zahynulo 38 ľudí.

Lietadlo smerovalo z Baku do Grozného, no po útokoch ukrajinských dronov nad južným Ruskom sa odklonilo a zrútilo sa pri meste Aktau v Kazachstane. Putin sa vtedy ospravedlnil, no odmietol priamo priznať zodpovednosť Ruska.

Alijev označil reakciu Ruska za nedostatočnú a žiada odškodnenie pre obete a zodpovednosť vinníkov. Okrem toho požaduje otvorenie koridoru cez Arménsko do exklávy Nachičevan s bezpečnostnými zárukami pre cestujúcich.

Napätie medzi Baku a Moskvou rastie aj pre zadržanie etnických Azerbajdžancov v Rusku. Zriadenie koridoru je pritom jedným z bodov mierovej dohody s Arménskom, ktorej podpis sa stále odkladá.

(reuters, lipa)

  |  

Britská polícia zatkla stovku aktivistov protestujúcich za Palestine Action

V Británii rastie napätie okolo zákazu skupiny Palestine Action, ktorú vláda označila za teroristickú organizáciu po tom, čo jej členovia poškodili lietadlá RAF.

Polícia počas víkendových protestov zadržala vyše sto osôb. Len v Londýne zatkli 55 demonštrantov, ďalších zadržali v Manchestri, Bristole, Trure a Edinburghu.

Aktivisti nesúhlasia so zákazom, ktorý podľa nich potláča slobodu prejavu a občiansku neposlušnosť. Tvrdia, že protestujú nenásilne proti vojenskej podpore Izraela.

Transparenty ako „Som proti genocíde. Podporujem Palestine Action“ boli dôvodom na zatknutie podľa britského protiteroristického zákona. Protesty organizovala iniciatíva Defend Our Juries, ktorá varuje pred rastúcim autoritárstvom.

Vláda obhajuje svoj krok ako reakciu na vážny bezpečnostný incident, ktorý spôsobil škodu za milióny libier. Palestine Action sa voči zákazu bráni súdnou cestou.

(tasr, lipa)

  |  

Kongo a M23 sa chcú dohodnúť na mieri, podpis plánujú v auguste

Konžská vláda a povstalecká skupina M23 sa v katarskej Dauhe dohodli na podpise mierovej dohody do 18. augusta. Dohode predchádzalo niekoľko mesiacov rokovaní, ktoré sprostredkoval Katar.

Zmluvné strany podpísali dokument o princípoch mierového procesu. Vyjadrujú v ňom vôľu obnoviť štátnu autoritu na celom území Konga. Zásadné otázky, ako stiahnutie jednotiek M23 alebo ústup Rwandy, však zostávajú otvorené.

Spojené štáty mierové úsilie podporujú, prezident Trump už skôr prijal lídrov Rwandy a Konga vo Washingtone a dúfa, že dohoda prinesie stabilitu aj pre budúce ekonomické investície. Napätie v regióne zostáva vysoké. M23 ovláda strategické oblasti vrátane mesta Goma.

Rokovania musia začať najneskôr 8. augusta. Niektorí delegáti však upozorňujú na pomalý pokrok, najmä čo sa týka dôveryhodných krokov ako prepustenie zadržiavaných členov M23 či otvorenie bánk v obsadených oblastiach.

(reuters, lipa)

  |  

Zelenskyj navrhol mierové rokovania s Ruskom už na budúci týždeň

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navrhol Moskve nové kolo mierových rokovaní už na budúci týždeň. Apeluje na zintenzívnenie doterajších rozhovorov, ktoré naposledy prebehli v júni a priniesli aspoň dohodu o výmene zajatcov a padlých.

Zelenskyj zároveň vyzval na osobné stretnutie s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Ruská strana zatiaľ návrh nekomentovala, no pozitívne reagovala na Zelenského výzvu k väčšej dynamike rokovaní.

Nemenovaný zdroj ruskej agentúry TASS medzičasom v sobotu uviedol, že znepriatelené strany sa na termíne tretieho stretnutia delegácií ešte nedohodli. „Zatiaľ nebol stanovený žiadny dátum, ale bude,“ povedal.

Spojené štáty medzitým stupňujú tlak na Moskvu, prezident Donald Trump pohrozil zavedením stopercentných ciel voči partnerom Ruska, ak do 50 dní vojnu neukončí.

Kremeľ označil jeho ultimátum za neprijateľné, no deklaroval ochotu rokovať. Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí však vojenská operácia bude pokračovať, kým nebudú naplnené ciele Ruska.

(tasr, lipa)