Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ústavný súd opäť zasiahol, ľudia s jednou dávkou vakcíny prídu o výhodu

Ústavný súd pozastavil výnimku pre ľudí s jedno dávkou, ktorý prídu o ľahší prístup späť do krajiny, ktorú schválil hlavný hygienik. Vyhlášku, ktorá posiela každú nezaočkovanú osobu po návrate na Slovensko do povinnej 14-dňovej karantény, považuje za protiústavnú.

Ústavný súd pozastavil účinnosť časti vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ktorou sa upravuje aktuálny režim na hraniciach. Rozhodlo o tom v utorok plénum Ústavného súdu na neverejnom zasadnutí. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor súdu. Vyhlášku napadla opozícia, jej návrh prijal súd na ďalšie konanie v celom rozsahu.

"Pozastavuje účinnosť paragrafu 9 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia ku karanténnym povinnostiam osôb po vstupe na územie Slovenskej republiky, uverejnenej 16. júla 2021," uvádza sa v tlačovej správe. Návrhu na pozastavenie účinnosti vo zvyšnom rozsahu súd nevyhovuje.  

"Zatiaľ nemáme k dispozícii znenie uznesenia Ústavného súdu. Potrebujeme sa s ním oboznámiť a situáciou sa budeme zaoberať. Do účinnosti predmetného uznesenia platí súčasný režim na hraniciach," uviedla pre TASR hovorkyňa ÚVZ SR Daša Račková.

Na Ústavný súd sa opätovne obrátila opozícia 19. júla. Vyhlášku, ktorá posiela každú nezaočkovanú osobu po návrate na Slovensko do povinnej 14-dňovej karantény, považuje za protiústavnú. Podanie podporil Smer-SD i nezaradení poslanci mimoparlamentného Hlasu-SD.

(tasr)

Minúta  |  

Povinné očkovanie odmieta väčšina Slovákov, ukázali výsledky prieskumu

Ochota zaočkovať sa sa na Slovensku už niekoľko mesiacov prakticky nemení. Plošné povinné očkovanie odmieta viac ako 60 percent osôb. Veľká časť tých, ktorí s očkovaním váhajú, by zmenila svoj postoj v prípade preukázania bezpečnosti vakcín. Aj to ukazuje najnovší prieskum.

Ochota dať sa zaočkovať proti COVID-19 zostáva už od marca na pomerne stabilnej úrovni. Už zaočkovaných alebo ochotných dať sa zaočkovať je 51,7 percenta, čo predstavuje oproti máju nárast iba o tri percentá. Výraznejšie však narástol počet respondentov, ktorí očkovanie odmietajú, z májových 30,9 percenta na 36 percent. Ukazuje to júlový prieskum v rámci projektu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku od začiatku prísnych karanténnych opatrení v marci 2020.

Povinné očkovanie väčšina (61,9 percenta) respondentov odmieta, pri názoroch na miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných je pomer ich zástancov a odporcov vyrovnanejší.

"V predchádzajúcich výskumoch sme evidovali pomerne veľkú skupinu respondentov, ktorí ešte neboli rozhodnutí, či sa dajú zaočkovať. Najnovší výskum však ukazuje, že táto skupina nerozhodnutých sa zmenšuje a väčšia časť z nich sa zaraďuje skôr do tábora odmietačov očkovania. Postoje k povinnému očkovaniu a k platnosti miernejších epidemiologických opatrení rozdeľujú spoločnosť do dvoch táborov: už zaočkovaní väčšinovo podporujú obidve opatrenia, nezaočkovaní sú ešte výraznejšie proti," všíma si Robert Klobucký zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Viac zaočkovaných je medzi obyvateľmi Bratislavského kraja, z miest (sídla nad 20.000 obyvateľov) a medzi vysokoškolsky vzdelanými (tých je zaočkovaných už 52,9 percenta). Respondenti, ktorí viac dôverujú inštitúciám ako vláda, zdravotníctvo či veda sú zaočkovaní viac a podobne sa vo väčšej miere dali zaočkovať respondenti, ktorí vo svojom okolí poznajú ľudí s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19.

Prieskum tiež ukázal, že až 29,8 percenta respondentov, ktorí odmietajú očkovanie, by zmenilo svoj postoj, ak by sa dostatočne preukázalo, že vakcíny sú bezpečné a riadne registrované. Viac ako 14 percent respondentov by presvedčilo k očkovaniu, ak by sa mohli zaočkovať u svojho lekára a 12,5 percenta by zmenilo svoj postoj, ak by prišla ďalšia vlna epidémie a znova by sa zaplnili nemocnice a zomieralo by veľa ľudí.

Podľa prieskumu za povinné očkovanie pre všetkých, ktorým to umožňuje zdravotný stav, je 31,2 percenta respondentov, odmieta ho 61,9 percenta respondentov. Za povinné očkovanie pre vybrané skupiny obyvateľstva je 42,3 percenta respondentov, odmieta ho 50,5 percenta opýtaných. Za miernejšie epidemiologické opatrenia pre zaočkovaných by bolo 39,7 percenta respondentov. S miernejšími epidemiologickými opatreniami pre zaočkovaných nesúhlasí 46,6 percenta respondentov, čo predstavuje nárast z májových 35,4 percenta.

Desiata vlna prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ sa realizovala v období 15. 7. až 20. 7. 2021. Prieskumy iniciovali prieskumná spoločnosť MNFORCE, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskumu sociálnej komunikácie SAV.

(tasr)

Minúta  |  

Krajniak: Zašlo to ďaleko, už sa to viac nedá zametať pod koberec. Mikulec: Všetko vysvetlím

Mimoriadna schôdza o odvolávaní Mikulca začne až v pondelok. Kollár predtým zvoláva mimoriadnu koaličnú radu, téma je rovnaká. Mikulec čelí doteraz najtvrdšej kritike. OĽaNO svojho ministra bráni, reaguje aj samotný Mikulec. Vývoj sporu budeme sledovať a aktualizovať.

Veci zašli tak ďaleko, že sa to viac nedá zametať pod koberec, povedal k téme odvolávania ministra vnútra Milan Krajniak. Zdôvodnil tým výhrady, ktoré majú voči ministrovi Mikulcovi.

Boris Kollár požiadal koaličných partnerov o zvolanie mimoriadnej koaličnej rady. Jediným bodom programu má byť otázka zotrvania ministra vnútra Romana Mikulca a policajného prezidenta Petra Kovaříka vo funkciách. Vyhlásil to minister práce Milan Krajniak s tým, že majú vážne výhrady. Je presvedčený, že veci zašli tak ďaleko, že sa to viac nedá zametať pod koberec. Aj predseda poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský si myslí, že Kovařík aj Mikulec by mali odstúpiť.

Minister vnútra SR Roman Mikulec na vývoj reagoval popoludní svojim vyhlásením. Tvrdí v ňom, že je pripravený zodpovedať hnutiu Sme rodina všetky otázky týkajúce sa súčasnej situácie, ak bude záujem o konštruktívnu debatu. Nič ďalšie nekonkretizoval.

Už predtým došlo zablokovaniu zvolania mimoriadnej schôdze s témou vyslovenia nedôvery ministrovi vnútra Mikulcovi. Hlavným aktérom tak nebude parlament, ktorý koná na opozičný popud, ale koaličná strana Sme rodina.

Zasadnutie parlamentu a zvolanie mimoriadnej schôdze sa posúva na pondelok ráno o 9.00 hodine. V rokovacej sále Národnej rady po skončení 35. schôdzi ani po prestávke totiž nebol dostatok poslancov, a tak parlament nebol uznášaniaschopný. Podpredseda snemovne Gábor Grendel (OĽaNO) preto rokovanie preložil.

Táto situácia vytvorila priestor pre koaličnú stranu Sme rodina, ktorá prechádza do útoku. Kovařík čelil kritike predsedu parlamentu po tom, ako polícia nezvládla ochranu parlamentu a nepripravila sa na divoký protest proti covidovému zákonu. Demonštranti nedodržali zákonom predpísanú vzdialenosť od budovy parlamentu, pri pokuse o vniknutie do parlamentu polícia použila aj slzný plyn. Policajný prezident Kovařík odchádzal v tom čase na dovolenku.

Pobúrenie v bezpečnostných zložkách vyvolal incident z tohto týždňa, keď Úrad inšpekčnej služby žiadal o zadržanie troch mužov, polícia však podľa TV Markíza ich zadržanie prekazila. Podľa bratislavského krajského prokurátora Remetu došlo k zastaveniu stíhania priamo od policajného prezidenta Kovaříka, došlo k tomu hneď po zadržaní prvej osoby. Remeta to označil za "neštandardné". Kovařík postup zdôvodnil tým, že Diana Santusová, vedúca tímu Úradu inšpekčnej služby, tento zásah pred nadriadeným zatajila a nemala naň povolenie. Preto, ako povedal pre Markízu, "vydal pokyn k prerušeniu zásahu".

Zaujímavé je, že zhruba o hodinu dostal zásah, ktorý Kovařík prerušil (a fakticky zmaril, keďže dve osoby po prerušení inšpekcii unikli), schválenie. Len ho už nebolo možné vykonať. Dvaja z obvinených sú odvtedy na úteku.

Ministra Mikulca sa opakovane pokúša odvolať opozícia z iniciatívy Smeru. Ministra kritizuje okrem iného práve za rozhodnutie pozastaviť činnosť vyšetrovateľke Diane Santusovej, vedúcej tímu Úradu inšpekčnej služby (ÚIS), ktorý vyšetruje podozrenia zo zneužívania právomocí príslušníkov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Naďalej mu vyčíta aj situáciu v bezpečnostných zložkách a podozrenia z manipulovania vyšetrovaní.

Na obvinenie a novú vlnu kritiky reagujú aj politici OĽaNO.

Opätovný pokus o odvolanie ministra vnútra Romana Mikulca vníma Matovičovo hnutie len ako prejav enormného strachu ľudí, ktorí sa veľmi boja politickej a trestnoprávnej zodpovednosti. Vyplýva to z ich stanoviska, o ktorom informoval hovorca hnutia Matúš Bystriansky. Z hnutia poznamenali, že po rokovaní o zákone, ktorý ochraňuje ľudí pred následkami pandémie, sa poslanci rozhodli neprezentovať pri otvorení schôdze v súvislosti s odvolávaním ministra vnútra. Ako tvrdia, "jediným účelom malo byť vylievanie špiny, šírenie lží a dezinformácií".

Zo stanoviska OĽaNO vyplýva, že Robertovi Ficovi (Smer-SD), predsedovi mimoparlamentného Hlasu-SD Petrovi Pellegrinimu a tým, ktorým sa nepáči nástup spravodlivosti a výpovede ich vlastných nominantov o páchaní rôznych zločinov, nebudú pomáhať v ďalšom nenávistnom ťažení proti ministrovi vnútra. Tvrdia, že Mikulec svoj mandát vykonáva čestne a profesionálne. Ako dodali, ničím sa vo svojej funkcii nespreneveril a garantuje príslušníkom Policajného zboru voľné ruky a slobodu vo výkone ich práce. "Zdochýnajúci kôň kope najsilnejšie. Opätovný pokus o odvolanie Romana Mikulca vnímame len ako prejav enormného strachu ľudí, ktorí sa veľmi boja politickej a trestnoprávnej zodpovednosti. Poslanci dnes dali jasne najavo, čo si myslia o tejto zúfalej snahe," dodal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš.   

Aj podpredseda NR SR Gábor Grendel (OĽaNO) reagoval tým, že v zmysle koaličnej zmluvy má každý partner právo zvolať koaličnú radu. OĽaNO podľa neho názor na odvolávanie ministra vyjadrilo už pri odmietnutí nedávneho opozičného návrhu. "Čo sa týka odvolávania policajného prezidenta, to nie je v kompetencii poslaneckých klubov. K tomu sa vyjadrovať nebudeme," poznamenal. Myslí si, že na vysvetľovanie zo strany šéfa polície je priestor aj v brannobezpečnostnom výbore. Grendel podotkol, že mnohé aktuálne témy sú síce mediálne zaujímavé, no nie všetko je vhodné riešiť verejne. "Sú to mnohé veci živé a záujem v tomto musí byť skôr na objektívnom vyšetrovaní. Nie na tom, aby do toho politici vnášali svoje záujmy," uzavrel.

Mikulec sa opozičného pokusu o jeho odvolanie z funkcie neobáva. Návrh na vyslovenie nedôvery označil za legitímne právo opozície.

(tasr, fed)

Minúta  |  

Úprava kolúznej väzby je už na svete, platiť má od polovice augusta

Poslanci Národnej rady schválili Kolíkovej návrh na zmeny pri kolúznej väzbe.

Ak nie je preukázané kolúzne správanie obvineného, základná dĺžka trvania kolúznej väzby má byť päť mesiacov. Zároveň v tomto prípade nemá byť možné ani jej ďalšie predĺženie. Vyplýva to z novely Trestného poriadku, ktorú v piatok schválili poslanci Národnej rady (NR SR). Nová legislatíva obsahuje aj výnimky, pre ktoré by mohla kolúzna väzba trvať dlhšie.

Kolúzna väzba by mohla trvať dlhšie ako päť mesiacov, ak by bolo zistené, že sa obvinený kolúzne správal, či už sám, alebo prostredníctvom iných osôb. Rovnako, ak sa vedie trestné stíhanie za trestný čin spáchaný zločineckou alebo teroristickou skupinou, za obzvlášť závažný trestný čin spáchaný organizovanou skupinou, za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny alebo za trestný čin, za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

Návrhom sa majú posilniť práva obvineného umiestneného v kolúznej väzbe, tiež zabezpečiť vyššia kvalita návrhov na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutí súdov o väzbe.

Ďalšou zmenou je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby. "V súlade s tým, ako aj s judikatúrou Ústavného súdu SR a zavedenou súdnou praxou sa explicitne ustanovujú náležitosti návrhu na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenia rozhodnutia súdu o väzbe," uviedol rezort spravodlivosti. Priblížil, že pri kolúznej väzbe musí návrh na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenie rozhodnutia súdu o väzbe obsahovať aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z kolúzneho správania obvineného alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal.

Nová úprava nepredpokladá automatické prepúšťanie všetkých obvinených z väzby po uplynutí stanovenej lehoty. "Súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora môže za určitých okolností rozhodnúť o ponechaní obvineného v kolúznej väzbe aj nad ustanovenú lehotu," doplnil rezort.

V prípade, že obvinený požiada o prepustenie na slobodu a prokurátor tejto požiadavke nevyhovel, podľa návrhu ju bude musieť predložiť sudcovi pre prípravné konanie najneskôr do piatich pracovných dní.

Nová legislatíva by mala byť účinná od 15. augusta.

(tasr, joh)

Minúta  |  

Maďarsko dostalo ďalšie dve rany: plán obnovy sa odkladá, padli nórske fondy

Zdráhanie Európskej komisie pri schvaľovaní fondu obnovy pokladá Orbán za trest, lebo v Maďarsku prijali zákon o ochrane detí pred pedofíliou. Maďarsko tiež prichádza o 220 miliónov eur z mimoúnijných fondov.

Maďarský premiér Viktor Orbán obvinil Brusel z vedenia "ideologickej vojny" proti Maďarsku. Vyhlásil to v súvislosti s plánom obnovy. Ako dodal, financie z fondu obnovy sa podľa všetkého oddialia, pričom dôvodom je podľa neho najnovší maďarský zákon o ochrane detí pred pedofíliou.

Orbán pre maďarský verejnoprávny rozhlas povedal, že čo sa týka ekonomiky, Maďarsko bolo už blízko k dohode s Európskou komisiou o pláne obnovy, z ktorého by malo dostať v grantoch 7,2 miliardy eur. Za odkladaním vidí výhradne spor za zákon o ochrane detí pred pedofíliou, ktorý predstavitelia EÚ ostro kritizujú. Hovorca Európskej komisie vo štvrtok (22. júla) informoval, že maďarský plán obnovy sa stále hodnotí a zatiaľ nie je jasné, k akým ďalším krokom v tomto procese dôjde.

"Momentálne to vidím tak, že Európska únia sa bude snažiť o dvojmesačný odklad obnovenia rokovaní [o pláne obnovy]. To však spochybňuje samú podstatu fondu," povedal Orbán, ktorého citovala agentúra Reuters. Dodal, že Maďarsko začne s financovaním projektov, ktoré Brusel čiastočne schválil, z vlastného rozpočtu. "Či peniaze z Bruselu prídu alebo nie, dáme na to peniaze z maďarského rozpočtu," uviedol Orbán.

Orbán: Je to zámienka

Komisár Európskej únie pre oblasť spravodlivosti Didier Reynders tento týždeň uviedol, že Európska komisia neschváli maďarský plán obnovy dovtedy, dokiaľ v krajine nedôjde k reforme súdnictva a Budapešť nebude garantovať vyšetrovanie korupčných káuz. Komisár poukázal na systémové problémy v oblasti dodržiavania právneho štátu v Maďarsku, pričom dodal, že Európska komisia je pripravená použiť všetky nástroje na ochranu demokracie vrátane pozastavenia vyplácania financií z Európskej únie.      

Podľa Orbána je však problém korupcie iba zámienkou. "Často sa poukazuje na korupciu, my sme však už boli blízko k dohode," povedal. "Len čo sme však schválili zákon o ochrane detí, zrazu sme začali mať veľký problém s korupciou. Je to evidentne iba zámienka," dodal smerom k Európskej únii Orbán.

Maďarsko prišlo o nórske fondy

Maďarsko sa nedokázalo dohodnúť s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom na distribúcii 220 miliónov eur z grantov Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a preto tieto financie nedostane. V piatok to oznámilo nórske ministerstvo zahraničných vecí, ktoré citovala agentúra DPA.

Nórsko a v oveľa menšej miere aj Lichtenštajnsko a Island prostredníctvom programu "Granty EHP a Nórska" podporujú projekty v členských krajinách Únie, ktorých cieľom je riešenie ekonomických a sociálnych rozdielov, približuje server euronews.com.

"Podotýkam, že sme po dlhom a komplexnom procese nedospeli k dohode," povedala nórska ministerka zahraničných vecí Ine Marie Eriksenová Söreidová. "Podľa nás by financie EHP mohli hrať v Maďarsku dôležitú úlohu, najmä pri podpore občianskej spoločnosti, avšak aj pri podpore inovácií v oblasti hospodárstva, energetiky a klímy a pri presadzovaní práv menšín," dodala.

Darcovské krajiny podmienili poskytnutie financií tým, že ich prerozdelenie bude mať v každej prijímajúcej krajine na starosti nezávislý administrátor. "Maďarsko [s touto podmienkou súhlasilo] ale odmietlo sa zaviazať, že do funkcie vymenuje najkvalifikovanejšieho kandidáta," dodal vo vyhlásení nórsky rezort diplomacie.

Pre občiansku spoločnosť v Maďarsku bolo pôvodne vyčlenených približne 10 miliónov eur.

(tasr, joh)

Minúta  |  

Viaceré hraničné priechody blokujú pendleri, na hraniciach sa tvorili kolóny

AKTUALIZOVANÉ Pendleri svojim protestom vyjadrujú nespokojnosť s podmienkami vstupu na Slovensko kvôli pandemickým opatreniam. Pre blokáciu hraničného priechodu Čunovo – Rajka smerom do Maďarska sa tvorili rozsiahle kolóny.

Desiatky ľudí zablokovali v stredu podvečer hraničný priechod Čunovo – Rajka smerom zo Slovenska na Maďarsko. Vyjadriť tým chcú nespokojnosť s novými podmienkami vstupu na Slovensko, ktoré platia pre pandémiu nového koronavírusu. Pre blokáciu priechodu sa na diaľnici D2 smerom do Rajky vytvorila rozsiahla kolóna.

Protestujúci vytvorili živú reťaz a skandovali heslá ako "hanba" či "testovať sa nedáme". Vyjadriť tým chceli nespokojnosť s podmienkami vstupu na Slovensko, a to najmä pre takzvaných pendlerov. "Výrazne znevýhodňujú ľudí z prihraničných regiónov, a to napriek tomu, že bývajú na území, v ktorom nie je horšia epidemiologická situácia ako na Slovensku," tvrdia. Podporu nespokojným pendlerom vyjadrili aj viaceré opozičné strany. Niektorí opoziční politici sa na proteste aj priamo zúčastnili. Okrem protestujúcich je na mieste aj polícia, spoločne s jej antikonfliktným tímom.

Hraničný priechod Čunovo – Rajka blokovali protestujúci aj začiatkom júla. Protesty a blokácia sú podľa Zelenej vlny RTVS aj na hraničných priechodoch Bratislava (Petržalka) – Berg i Svrčinovec – Mosty u Jablunkova. V okolí hraníc sa preto tvoria kolóny.

Pendleri blokujú aj južné priechody

Protestuje sa na viacerých hraničných priechodoch. Okrem priechodu Čunovo – Rajka polícia eviduje aj blokáciu v Komárne, Milhosti, Šahách či v Brodskom. Zablokovaný bol aj priechod v Štúrove, ten je však už prejazdný.

"V Komárne je prejazd blokovaný, polícia odkláňa cestujúcich na nový most. Protestujúci zablokovali aj hraničný priechod Milhosť. V Šahách je prejazd taktiež blokovaný, doprava je odkláňaná na hraničný priechod Šiatorská Bukovinka. Na diaľnici D2 Brodské je prejazd blokovaný," uviedla pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Na diaľnici D2 v Bratislave sa pre blokáciu hraničného priechodu Čunovo – Rajka smerom do Maďarska tvoria rozsiahle kolóny. Polícia vodičov vyzvala, aby sa tomuto úseku úplne vyhli a na prejazd smerom do Maďarska použili hraničný priechod Medveďov.

Samotný hraničný priechod Čunovo – Rajka je však už opäť otvorený a priechodný. Na sociálnej sieti o tom informovali bratislavskí krajskí policajti. Na diaľnici v Bratislave sú však naďalej kolóny.

Na väčšine hraničných priechodov je podľa polície situácia pokojná a bez väčších kolón aj na tých miestach, kde sa zdržiavajú protestujúce osoby. "Treba však počítať so zdržaním, prípadne s presmerovaním dopravy," povedala pre TASR hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová. Polícia situáciu na hraniciach naďalej monitoruje.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.