Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajina by oslabila EÚ a priniesla vojnu, vyhlásil Szijjártó

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v otvorenom rozhovore pre CNN obhajoval tvrdý postoj Budapešti k Ukrajine, kritizoval vedenie EÚ a odmietol výčitky ohľadom maďarského prístupu k LGBTQI+.

V súvislosti s ukrajinskou integráciou do EÚ zdôraznil, že štát vo vojne by podľa neho oslabil Úniu a priniesol tento konflikt do jej vnútra. Zdôraznil, že Maďarsko poskytuje napadnutému štátu humanitárnu pomoc, dodávky elektriny a pomáha utečencom.

Zároveň minister podčiarkol porušovanie práv etnických Maďarov na Ukrajine v uplynulom desaťročí, najmä ich práva používať materinský jazyk vo vzdelávaní, kultúre a verejnej správe.

„Krajina, ktorá takto vážne porušuje práva menšín, nemôže byť jednoducho prijatá do Európskej únie,“ uzavrel.

Szijjártó tiež obvinil EÚ z ekonomického úpadku a neúspešných obchodných rokovaní, pričom tvrdil, že Brusel zlyhal aj pri rokovaniach s USA o clách.

V otázke LGBTQ práv zopakoval, že v Maďarsku si môže každý žiť, s kým chce, no vláda žiada rešpektovanie verejného priestoru a ochranu detí. „Žiadame len, aby sa ľudia na verejnosti nesprávali provokatívne, hanebne alebo hrubo,“ dodal na záver.

(lipa)

Minúta  |  

Meloniovej migračný plán v Albánsku viazne, súdy aj experti ho spochybňujú

Talianske záchytné centrá pre migrantov v Albánsku, vybudované na základe dohody medzi premiérkou Giorgiou Meloniovou a albánskym lídrom Edim Ramom, čelia ostrej kritike.

Podľa správy organizácie ActionAid a univerzity v Bari sú projekty mimoriadne drahé, málo využívané a právne sporné. Centrum v Gjadëri stálo za päť dní prevádzky 570-tisíc eur, pričom slúžilo len 20 ľuďom, ktorých prepustili do niekoľkých hodín.

Celkové náklady na oba tábory presiahli 74 miliónov eur. Kritici poukazujú na neefektívnosť, nízku mieru deportácií aj právne pochybnosti. Talianske súdy opakovane zablokovali uplatňovanie dohody.

Táborom sa vyčíta aj to, že žiadatelia o azyl sú držaní mimo územia EÚ, čo vyvolalo napätie aj v samotnej Albánsku. Napriek tomu, že centrá mali fungovať od októbra 2024, stále nie sú plne spustené.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rubio kritizuje Macrona: Uznanie Palestíny slúži propagande Hamasu

Rozhodnutie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona uznať Palestínsky štát v OSN vyvolalo ostré reakcie. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio ho označil za „nezodpovedné“ a tvrdí, že slúži propagande Hamasu.

USA už v júni varovali krajiny pred podporou dvojštátneho riešenia bez dohody s Izraelom a pohrozili diplomatickými dôsledkami.

Francúzsko sa zároveň stáva prvým významným západným štátom, ktorý sa chystá Palestínu oficiálne uznať.

Macronovo rozhodnutie kritizoval aj Izrael. Naopak, podporu mu vyjadrili Španielsko, Saudská Arábia a Jordánsko, ktoré ho označili za krok k mieru a spravodlivosti.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Hamas a Saudská Arábia vítajú francúzsku podporu palestínskej štátnosti

Hnutie Hamas ocenilo vyjadrenie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý oznámil zámer uznať Palestínsky štát na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení OSN.

Oznámenie vníma ako krok k spravodlivosti a sebaurčeniu palestínskeho národa a vyzýva ďalšie krajiny, najmä európske, aby Francúzsko nasledovali.

Podporu Macronovmu kroku vyjadrila aj Saudská Arábia, ktorá ho označila za historický a dôkaz globálneho konsenzu o palestínskom práve na nezávislosť.

Írsko vníma uznanie Palestíny ako jedinú cestu k dlhodobému mieru. Naopak, Izraelci, vrátane premiéra Benjamina Netanjahua, tento krok tvrdo kritizovali. Tvrdia, že ide o nebezpečný precedens, ktorý legitimizuje terorizmus a ohrozuje izraelskú bezpečnosť.

Palestínu dnes uznáva väčšina krajín sveta, no na členstvo v OSN stále nedosiahla, chýba jej schválenie Bezpečnostnej rady.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Netanjahu varuje Hamas: Ochota na prímerie nie je prejav slabosti

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu varoval Hamas, aby prípadnú ochotu Izraela rokovať o prímerí nepovažoval za slabosť.

Jeho slová nasledovali po stroskotaní rozhovorov v katarskej Dauhe, kde sa s pomocou sprostredkovateľov z USA, Egypta a Kataru snažili dohodnúť na 60-dňovom prímerí.

Podľa návrhu by Hamas prepustil desať rukojemníkov a odovzdal telá ďalších výmenou za palestínskych väzňov. Súčasťou plánu bolo aj zintenzívnenie humanitárnej pomoci.

Hoci Hamas predložil svoju odpoveď, obsah nezverejnil. Izrael najskôr uviedol, že je ochotný pokračovať v rokovaniach, neskôr však svojich vyjednávačov stiahol.

To isté urobili aj USA s odôvodnením, že Hamas nemá reálny záujem o dohodu.

Rokovania uviazli na kľúčových požiadavkách: Hamas žiada úplné stiahnutie Izraela z Gazy, Tel Aviv trvá na odzbrojení Hamasu. Ani jedna strana zatiaľ neprejavila ochotu ustúpiť.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Poľsko usiluje o vybudovanie strediska Európskej vesmírnej agentúry

Poľský premiér Donald Tusk na tlačovej konferencii oznámil, že krajina sa snaží presadiť výstavbu centra Európskej vesmírnej agentúry (ESA) na svojom území. Malo by slúžiť nielen civilným, ale aj vojenským účelom.

Podľa predsedníčky Poľskej vesmírnej agentúry Marty Ewy Wachowiczovej je to odvážny krok, ktorý zodpovedá ambíciám Poľska stať sa významným hráčom v strednej Európe.

Premiér zdôraznil, že do projektu sa aktívne zapojí minister hospodárstva a financií Andrzej Domański, ktorý už rokoval s generálnym riaditeľom Európskej vesmírnej agentúry Josefom Aschbacherom.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.