Preskočiť na obsah
  |  

Kosovo čelí kríze, parlament nedokázal zvoliť predsedu ani po 50 pokusoch

Kosovskému parlamentu sa ani po viac než 50 pokusoch nepodarilo zvoliť svojho predsedu, pričom lehota stanovená ústavným súdom vyprší už túto sobotu.

Bez nového predsedu nie je možné ustanoviť parlament ani schváliť novú vládu, a tak premiér Albin Kurti zostáva vo funkcii v dočasnom režime už viac než päť mesiacov.

Vládna strana VV presadzuje Albulenu Haxhiuovú, ktorú však opozícia odmieta ako rozdeľujúcu osobnosť. Kurti kompromis odmieta a politický pat prehlbuje krízu, ktorú experti označujú za bezprecedentnú.

Prezidentka Osmaniová požiadala ústavný súd o objasnenie dôsledkov nedodržania lehoty. Kritici hovoria o „cirkuse demokracie“ a varujú pred možnými ekonomickými dopadmi: Kosovo môže pre neschopnosť zložiť vládu prísť o financie z EÚ v hodnote 883 miliónov eur.

(tasr, lipa)

  |  

Berlín pripravuje návrat brannej povinnosti cez povinné prehliadky mužov

Nemecká vláda pripravuje zákon, ktorý by zaviedol povinné zdravotné prehliadky pre všetkých 18-ročných mužov. Ide o prvý krok smerom k možnému návratu brannej povinnosti.

Podľa návrhu budú mladí muži dostávať dotazník o svojej pripravenosti a ochote slúžiť v armáde. Od roku 2028 by následne mali podstúpiť zdravotnú previerku, a to aj bez záujmu o vojenskú službu.

Cieľom je získať prehľad o vojenskej spôsobilosti obyvateľstva a pripraviť sa na možnosť opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby.

Plán reaguje na problémy armády s náborom a zvyšujúce sa bezpečnostné napätie v Európe. Kancelár Merz chce vybudovať silnú armádu, pričom Nemecko chce zvýšiť počet vojakov na 460-tisíc.

Legislatíva by mala byť predstavená budúci mesiac a má zabezpečiť právny rámec pre obrannú mobilizáciu v prípade núdze.

(tasr, lipa)

  |  

Raši verí, že Hlasu sa podarí vrátiť k preferenciám, ktoré získal vo voľbách

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) je rád, že strana Hlas zvládla odchod svojho bývalého predsedu a súčasného prezidenta SR Petra Pellegriniho.

Poukázal na to, že odchod silnej osobnosti je v slovenskom systéme, kde sú strany založené najmä na lídrovi, vždy komplikovaný. Myslí si však, že aspoň nastal priestor ukázať tímovosť. Verí, že strane sa podarí vrátiť k preferenciám, ktoré získala v parlamentných voľbách – okolo 15 percent.

Raši vyhlásil, že súčasný predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok má jeho podporu a stojí za ním celé predsedníctvo. Politik pre TASR tiež potvrdil, že on sám nemá ani nemal ambície stať sa lídrom Hlasu.

Zároveň ocenil, že dnes už nie sú počuť vyjadrenia o tom, že Hlas je akýmsi druhým Smerom, ktoré sa podľa neho snažili podhadzovať opoziční predstavitelia. Poukázal pri tom na ich odlišné názory na zahraničnú politiku aj iné témy.

(tasr, est)

  |  

Thajský premiér: Konflikt s Kambodžou by mohol prerásť do vojny

Úradujúci thajský premiér Pchúmtcham Véčajačaj v piatok ráno varoval, že ozbrojené strety, ktoré vo štvrtok vypukli na hraniciach s Kambodžou, by mohli prerásť do vojny.

Doteraz na thajskej strane zomrelo najmenej 14 civilistov a jeden vojak. Kambodžská vláda sa k obetiam nevyjadrila.

V noci na štvrtok došlo v spornej oblasti na hraniciach Kambodže a Thajska k ozbrojeným potýčkam medzi vojakmi. Kambodža na územie svojho suseda vypálila niekoľko rakiet a delostreleckých granátov, zatiaľ čo thajská armáda šiestimi stíhačkami F-16 podnikla letecké útoky na dva kambodžské vojenské objekty.

Podľa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie so sídlom v Londýne použitie lietadiel F-16 zo strany Thajska podčiarkuje jeho výraznú vojenskú prevahu nad Kambodžou. Krajina nedisponuje žiadnymi stíhačkami a má podstatne menej vojenskej techniky aj personálu.

Postihnuté pohraničné oblasti v Thajsku muselo opustiť už vyše stotisíc ľudí, ktorých úrady umiestnili do 300 evakuačných centier.

V piatok večer sa podľa zdrojov agentúry AFP v sídle OSN v New Yorku uskutoční mimoriadne neverejné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, o ktoré vo štvrtok požiadal kambodžský premiér Hun Manet.

(tasr, afp, dpa, reuters)

  |  

Haagsky súd odsúdil dvoch veliteľov milícií za zločiny v Stredoafrickej republike

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu uznal dvoch bývalých veliteľov kresťanských milícií Anti-balaka vinnými zo závažných vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných v Stredoafrickej republike v rokoch 2013 – 2014.

Patrice-Edouard Ngaïssona, niekdajší predseda tamojšej futbalovej federácie, dostal 12 rokov väzenia. Bývalý poslanec Alfred Yekatom, známy pod prezývkou „Rambo“, si odpyká 15 rokov.

Súdne konanie trvalo štyri roky, predložilo sa takmer 20-tisíc dôkazov a vypovedalo vyše 170 svedkov. Obaja obžalovaní akúkoľvek vinu odmietajú.

Podľa ICC však niesli zodpovednosť za vraždy, mučenie a útoky na civilistov počas krutého konfliktu, ktorý nasledoval po zvrhnutí prezidenta Bozizého.

Súd ich síce v niektorých bodoch oslobodil, napríklad z obvinenia zo znásilnenia či verbovania detských vojakov, rozsudok však vníma ako potvrdenie spravodlivosti pre obete a zdôraznenie ochrany civilného obyvateľstva.

(tasr, lipa)

  |  

Ukrajina by oslabila EÚ a priniesla vojnu, vyhlásil Szijjártó

Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v otvorenom rozhovore pre CNN obhajoval tvrdý postoj Budapešti k Ukrajine, kritizoval vedenie EÚ a odmietol výčitky ohľadom maďarského prístupu k LGBTQI+.

V súvislosti s ukrajinskou integráciou do EÚ zdôraznil, že štát vo vojne by podľa neho oslabil Úniu a priniesol tento konflikt do jej vnútra. Zdôraznil, že Maďarsko poskytuje napadnutému štátu humanitárnu pomoc, dodávky elektriny a pomáha utečencom.

Zároveň minister podčiarkol porušovanie práv etnických Maďarov na Ukrajine v uplynulom desaťročí, najmä ich práva používať materinský jazyk vo vzdelávaní, kultúre a verejnej správe.

„Krajina, ktorá takto vážne porušuje práva menšín, nemôže byť jednoducho prijatá do Európskej únie,“ uzavrel.

Szijjártó tiež obvinil EÚ z ekonomického úpadku a neúspešných obchodných rokovaní, pričom tvrdil, že Brusel zlyhal aj pri rokovaniach s USA o clách.

V otázke LGBTQ práv zopakoval, že v Maďarsku si môže každý žiť, s kým chce, no vláda žiada rešpektovanie verejného priestoru a ochranu detí. „Žiadame len, aby sa ľudia na verejnosti nesprávali provokatívne, hanebne alebo hrubo,“ dodal na záver.

(lipa)