Preskočiť na obsah
  |  

Štrnásť percent Slovákov pripúšťa pripojenie k Rusku, ukázal prieskum

Štrnásť percent Slovákov pripúšťa možnosť, že by sa náš štát mohol pripojiť k Rusku. Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý koncom júna 2025 realizovali na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

Jasnú podporu tejto alternatíve vyjadrilo 2,9 percenta opýtaných a zhruba jedenásť percent sa k tomu prikláňa. Avšak rezolútne ju odmietlo takmer 70 percent.

Prieskum zároveň ukazuje, že otázka budúcej vojenskej neutrality zásadne rozdeľuje slovenskú spoločnosť – rozhodne proti by bolo 32,5 percenta respondentov, zatiaľ čo 14,9 percenta je za neutralitu bez ohľadu na možné zníženie životnej úrovne.

Výsledky ukazujú, že odmietavejšie postoje k pripojeniu k Rusku a neutralite zastávajú častejšie muži, obyvatelia miest, vysokoškolsky vzdelaní a nadpriemerne zarábajúci ľudia.

Zaujímavosťou je postoj obyvateľov Žilinského kraja, ktorí najviac odmietajú možnosť pripojenia sa k Rusku, ale zároveň najviac podporujú vojenskú neutralitu Slovenska.

Najväčší odpor voči pripojeniu k Rusku vyjadrili dôchodcovia, naopak, túto možnosť najviac pripúšťajú študenti a nezamestnaní. Dôchodcovia aj rodičia na materskej však zároveň najviac podporujú neutralitu.

(sie, est)

  |  

Analýza USAID nenešla dôkazy, že Hamas kradne pomoc pre Gazu

Interná analýza americkej rozvojovej agentúry USAID nenašla dôkazy, že by Hamas systematicky kradol humanitárnu pomoc financovanú USA.

Preverili 156 incidentov krádeží alebo strát pomoci od októbra 2023 do mája 2024 – ani jeden nepotvrdil zapojenie Hamasu.

Najmenej 44 prípadov bolo priamo alebo nepriamo spôsobených izraelskou armádou, napríklad bombardovaním či nútenými presunmi.

USAID uviedla, že väčšina incidentov bola nejasného pôvodu a že humanitárne organizácie, s ktorými spolupracuje, často prehnane nahlasujú krádeže skupinami, ktoré sú na zozname teroristických organizácií USA – ako napríklad Hamas alebo Palestínsky islamský džihád, aby neprišli o americké dotácie.

Izrael však trvá na tom, že Hamas pomoc zneužíva, hoci verejne nepredložil dôkazy. Aj americká diplomacia spochybnila zistenia USAID s dôvetkom, že existujú videozáznamy, ktoré dokazujú, že Hamas raboval humanitárnu pomoc, ale žiadne také videá neposkytla.

(reuters, est)

  |  

Kosovo čelí kríze, parlament nedokázal zvoliť predsedu ani po 50 pokusoch

Kosovskému parlamentu sa ani po viac než 50 pokusoch nepodarilo zvoliť svojho predsedu, pričom lehota stanovená ústavným súdom vyprší už túto sobotu.

Bez nového predsedu nie je možné ustanoviť parlament ani schváliť novú vládu, a tak premiér Albin Kurti zostáva vo funkcii v dočasnom režime už viac než päť mesiacov.

Vládna strana VV presadzuje Albulenu Haxhiuovú, ktorú však opozícia odmieta ako rozdeľujúcu osobnosť. Kurti kompromis odmieta a politický pat prehlbuje krízu, ktorú experti označujú za bezprecedentnú.

Prezidentka Osmaniová požiadala ústavný súd o objasnenie dôsledkov nedodržania lehoty. Kritici hovoria o „cirkuse demokracie“ a varujú pred možnými ekonomickými dopadmi: Kosovo môže pre neschopnosť zložiť vládu prísť o financie z EÚ v hodnote 883 miliónov eur.

(tasr, lipa)

  |  

Berlín pripravuje návrat brannej povinnosti cez povinné prehliadky mužov

Nemecká vláda pripravuje zákon, ktorý by zaviedol povinné zdravotné prehliadky pre všetkých 18-ročných mužov. Ide o prvý krok smerom k možnému návratu brannej povinnosti.

Podľa návrhu budú mladí muži dostávať dotazník o svojej pripravenosti a ochote slúžiť v armáde. Od roku 2028 by následne mali podstúpiť zdravotnú previerku, a to aj bez záujmu o vojenskú službu.

Cieľom je získať prehľad o vojenskej spôsobilosti obyvateľstva a pripraviť sa na možnosť opätovného zavedenia povinnej vojenskej služby.

Plán reaguje na problémy armády s náborom a zvyšujúce sa bezpečnostné napätie v Európe. Kancelár Merz chce vybudovať silnú armádu, pričom Nemecko chce zvýšiť počet vojakov na 460-tisíc.

Legislatíva by mala byť predstavená budúci mesiac a má zabezpečiť právny rámec pre obrannú mobilizáciu v prípade núdze.

(tasr, lipa)

  |  

Raši verí, že Hlasu sa podarí vrátiť k preferenciám, ktoré získal vo voľbách

Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas) je rád, že strana Hlas zvládla odchod svojho bývalého predsedu a súčasného prezidenta SR Petra Pellegriniho.

Poukázal na to, že odchod silnej osobnosti je v slovenskom systéme, kde sú strany založené najmä na lídrovi, vždy komplikovaný. Myslí si však, že aspoň nastal priestor ukázať tímovosť. Verí, že strane sa podarí vrátiť k preferenciám, ktoré získala v parlamentných voľbách – okolo 15 percent.

Raši vyhlásil, že súčasný predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok má jeho podporu a stojí za ním celé predsedníctvo. Politik pre TASR tiež potvrdil, že on sám nemá ani nemal ambície stať sa lídrom Hlasu.

Zároveň ocenil, že dnes už nie sú počuť vyjadrenia o tom, že Hlas je akýmsi druhým Smerom, ktoré sa podľa neho snažili podhadzovať opoziční predstavitelia. Poukázal pri tom na ich odlišné názory na zahraničnú politiku aj iné témy.

(tasr, est)

  |  

Thajský premiér: Konflikt s Kambodžou by mohol prerásť do vojny

Úradujúci thajský premiér Pchúmtcham Véčajačaj v piatok ráno varoval, že ozbrojené strety, ktoré vo štvrtok vypukli na hraniciach s Kambodžou, by mohli prerásť do vojny.

Doteraz na thajskej strane zomrelo najmenej 14 civilistov a jeden vojak. Kambodžská vláda sa k obetiam nevyjadrila.

V noci na štvrtok došlo v spornej oblasti na hraniciach Kambodže a Thajska k ozbrojeným potýčkam medzi vojakmi. Kambodža na územie svojho suseda vypálila niekoľko rakiet a delostreleckých granátov, zatiaľ čo thajská armáda šiestimi stíhačkami F-16 podnikla letecké útoky na dva kambodžské vojenské objekty.

Podľa Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie so sídlom v Londýne použitie lietadiel F-16 zo strany Thajska podčiarkuje jeho výraznú vojenskú prevahu nad Kambodžou. Krajina nedisponuje žiadnymi stíhačkami a má podstatne menej vojenskej techniky aj personálu.

Postihnuté pohraničné oblasti v Thajsku muselo opustiť už vyše stotisíc ľudí, ktorých úrady umiestnili do 300 evakuačných centier.

V piatok večer sa podľa zdrojov agentúry AFP v sídle OSN v New Yorku uskutoční mimoriadne neverejné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, o ktoré vo štvrtok požiadal kambodžský premiér Hun Manet.

(tasr, afp, dpa, reuters)