Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pomoc pre Gazu nestačí, ľudia podľa OSN už zomierajú od hladu

Humanitárna situácia v Pásme Gazy sa naďalej zhoršuje – podľa OSN množstvo dodávanej pomoci nestačí ani na základné prežitie obyvateľov.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Farhan Haq zdôraznil, že aj keď sa podarilo doručiť múku cez hraničné priechody, objem je žalostne nedostatočný.

OSN a jej partnerské organizácie čelia mnohým prekážkam, najmä zo strany izraelských orgánov, ktoré podľa Haqa brzdia distribúciu.

Proces schvaľovania dodávok je ťažkopádny a plný oneskorení, čo podľa humanitárnych pracovníkov vedie k tomu, že Gaza je čoraz bližšie k hladomoru. Každý ďalší deň bez dodávok potravín zhoršuje situáciu a prichádzajú správy o úmrtiach.

OSN dôrazne vyzýva Izrael, aby umožnil prístup ďalšej pomoci a popiera tvrdenia, že organizácia blokuje jej distribúciu.

Podľa humanitárnych organizácií je táto palestínska enkláva na pokraji hladomoru. Každý deň bez dostatočných dodávok potravín situáciu ešte zhoršuje, pokračoval Haq. „Hovoríme to už niekoľko mesiacov a teraz sme sa dostali do bodu, keď ľudia v skutočnosti umierajú,“ vyhlásil.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj: Zháňame peniaze na desať Patriotov, tri už máme pokryté

Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina zháňa financie na desať systémov Patriot, pričom tri už má pokryté.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva.

Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Dva z týchto systémov by malo dodať Nemecko, avšak záujem o financovanie ďalších prejavili viaceré štáty.

Zelenskyj otvoril aj tému samitu s Putinom, o ktorom sa diskutovalo v Istanbule – považuje ho za prvý krok k ukončeniu vojny.

„Potrebujeme ukončiť vojnu, čo sa pravdepodobne začne stretnutím lídrov. V rozhovoroch s nami o tom začali diskutovať. To už je pokrok smerom k nejakému formátu stretnutia,“ informoval ukrajinský prezident.

Ruská strana však trvá na tom, že stretnutie má slúžiť výlučne na podpis mierovej dohody.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Volkswagen čelí problémom: medziročne vymazal takmer tretinu zisku

Nemecký automobilový koncern Volkswagen zaznamenal v druhom štvrťroku 2025 prudký pokles zisku, keď prevádzkový zisk klesol medziročne o viac než 29 percent na 3,83 miliardy eur.

Čistý zisk firmy dosiahol 2,29 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o vyše 36 percent.

Tržby Volkswagenu mierne klesli na 80,6 miliardy eur, teda medziročný pokles je na úrovni troch percent.

Spoločnosť za poklesom vidí predovšetkým slabé finančné výsledky prémiových značiek Porsche a Audi, ale aj výrazný vplyv amerických dovozných ciel, ktoré aktuálne dosahujú 25 percent.

Len v prvej polovici roka stáli tieto clá Volkswagen 1,3 miliardy eur.

V dôsledku slabých výsledkov automobilka zhoršila vyhliadky na celý rok 2025. Na rozdiel od pôvodného očakávania päťpercentného rastu teraz predpokladá nulový rast tržieb.

Očakávaná prevádzková marža bola upravená na 4 až 5 percent, pričom pôvodne sa pohybovala v rozmedzí 5,5 až 6,5 percentami.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Štrnásť percent Slovákov pripúšťa pripojenie k Rusku, ukázal prieskum

Štrnásť percent Slovákov pripúšťa možnosť, že by sa náš štát mohol pripojiť k Rusku. Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý koncom júna 2025 realizovali na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

Jasnú podporu tejto alternatíve vyjadrilo 2,9 percenta opýtaných a zhruba jedenásť percent sa k tomu prikláňa. Avšak rezolútne ju odmietlo takmer 70 percent.

Prieskum zároveň ukazuje, že otázka budúcej vojenskej neutrality zásadne rozdeľuje slovenskú spoločnosť – rozhodne proti by bolo 32,5 percenta respondentov, zatiaľ čo 14,9 percenta je za neutralitu bez ohľadu na možné zníženie životnej úrovne.

Výsledky ukazujú, že odmietavejšie postoje k pripojeniu k Rusku a neutralite zastávajú častejšie muži, obyvatelia miest, vysokoškolsky vzdelaní a nadpriemerne zarábajúci ľudia.

Zaujímavosťou je postoj obyvateľov Žilinského kraja, ktorí najviac odmietajú možnosť pripojenia sa k Rusku, ale zároveň najviac podporujú vojenskú neutralitu Slovenska.

Najväčší odpor voči pripojeniu k Rusku vyjadrili dôchodcovia, naopak, túto možnosť najviac pripúšťajú študenti a nezamestnaní. Dôchodcovia aj rodičia na materskej však zároveň najviac podporujú neutralitu.

(sie, est)

Minúta  |  

Analýza USAID nenešla dôkazy, že Hamas kradne pomoc pre Gazu

Interná analýza americkej rozvojovej agentúry USAID nenašla dôkazy, že by Hamas systematicky kradol humanitárnu pomoc financovanú USA.

Preverili 156 incidentov krádeží alebo strát pomoci od októbra 2023 do mája 2024 – ani jeden nepotvrdil zapojenie Hamasu.

Najmenej 44 prípadov bolo priamo alebo nepriamo spôsobených izraelskou armádou, napríklad bombardovaním či nútenými presunmi.

USAID uviedla, že väčšina incidentov bola nejasného pôvodu a že humanitárne organizácie, s ktorými spolupracuje, často prehnane nahlasujú krádeže skupinami, ktoré sú na zozname teroristických organizácií USA – ako napríklad Hamas alebo Palestínsky islamský džihád, aby neprišli o americké dotácie.

Izrael však trvá na tom, že Hamas pomoc zneužíva, hoci verejne nepredložil dôkazy. Aj americká diplomacia spochybnila zistenia USAID s dôvetkom, že existujú videozáznamy, ktoré dokazujú, že Hamas raboval humanitárnu pomoc, ale žiadne také videá neposkytla.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kosovo čelí kríze, parlament nedokázal zvoliť predsedu ani po 50 pokusoch

Kosovskému parlamentu sa ani po viac než 50 pokusoch nepodarilo zvoliť svojho predsedu, pričom lehota stanovená ústavným súdom vyprší už túto sobotu.

Bez nového predsedu nie je možné ustanoviť parlament ani schváliť novú vládu, a tak premiér Albin Kurti zostáva vo funkcii v dočasnom režime už viac než päť mesiacov.

Vládna strana VV presadzuje Albulenu Haxhiuovú, ktorú však opozícia odmieta ako rozdeľujúcu osobnosť. Kurti kompromis odmieta a politický pat prehlbuje krízu, ktorú experti označujú za bezprecedentnú.

Prezidentka Osmaniová požiadala ústavný súd o objasnenie dôsledkov nedodržania lehoty. Kritici hovoria o „cirkuse demokracie“ a varujú pred možnými ekonomickými dopadmi: Kosovo môže pre neschopnosť zložiť vládu prísť o financie z EÚ v hodnote 883 miliónov eur.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.