Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Irán odmieta predĺžiť platnosť dohody. Západ žiada jadrové ústupky

Irán odmietol predĺženie platnosti kľúčovej rezolúcie OSN, ktorá ratifikuje jadrovú dohodu z roku 2015, a zároveň obnovil diplomatické rokovania so Západom – po prvý raz od nedávnych americko-izraelských útokov.

Na konzuláte v Istanbule sa stretli delegácie Iránu, EÚ a krajín E3 (Francúzsko, Británia, Nemecko), ktoré sa snažia zabrániť vypršaniu platnosti dohody 18. októbra.

Západ žiada od Teheránu konkrétne kroky, ako je spolupráca s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu či objasnenie miesta uloženia 400 kg vysoko obohateného uránu. Irán zatiaľ rokovania o predĺžení dohody odmieta ako "nezmyselné".

Hoci USA uskutočnili päť rokovacích kôl ešte pred júnovými útokmi, následné hodnotenia ukazujú, že len jedno z troch jadrových zariadení bolo vážnejšie poškodené.

Irán trvá na tom, že sa o jadrovú zbraň neusiluje. Perspektíva, že by opäť rokoval s USA, je podľa diplomatov zatiaľ nulová.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Dvojitá rezignácia vo firme Astronomer po virálnom škandále na koncerte

Kristin Cabot, personálna riaditeľka spoločnosti Astronomer, rezignovala len niekoľko dní po tom, čo vedenie firmy opustil aj jej generálny riaditeľ Andy Byron.

Obaja skončili vo svojich funkciách po tom, ako sa na sociálnych sieťach rozšírilo video z koncertu Coldplay na štadióne Gillette v americkom meste Foxborough, Massachusetts, kde boli na veľkej obrazovke zachytení v objatí.

Zábery ukazujúce ich neveru zaplavili sociálne siete.

Firma Astronomer oficiálne potvrdila, že Kristin Cabot už v spoločnosti nepôsobí. Pred ňou podal demisiu aj CEO Byron, pričom predstavenstvo firmy túto rezignáciu prijalo s tým, že „vedúci pracovníci musia byť vzorom v správaní a zodpovednosti, čo v tomto prípade nebolo dodržané“.

Vedenie dočasne prevzal spoluzakladateľ a produktový riaditeľ Pete DeJoy.

(newsweek, sie)

Minúta  |  

Pomoc pre Gazu nestačí, ľudia podľa OSN už zomierajú od hladu

Humanitárna situácia v Pásme Gazy sa naďalej zhoršuje – podľa OSN množstvo dodávanej pomoci nestačí ani na základné prežitie obyvateľov.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Farhan Haq zdôraznil, že aj keď sa podarilo doručiť múku cez hraničné priechody, objem je žalostne nedostatočný.

OSN a jej partnerské organizácie čelia mnohým prekážkam, najmä zo strany izraelských orgánov, ktoré podľa Haqa brzdia distribúciu.

Proces schvaľovania dodávok je ťažkopádny a plný oneskorení, čo podľa humanitárnych pracovníkov vedie k tomu, že Gaza je čoraz bližšie k hladomoru. Každý ďalší deň bez dodávok potravín zhoršuje situáciu a prichádzajú správy o úmrtiach.

OSN dôrazne vyzýva Izrael, aby umožnil prístup ďalšej pomoci a popiera tvrdenia, že organizácia blokuje jej distribúciu.

Podľa humanitárnych organizácií je táto palestínska enkláva na pokraji hladomoru. Každý deň bez dostatočných dodávok potravín situáciu ešte zhoršuje, pokračoval Haq. „Hovoríme to už niekoľko mesiacov a teraz sme sa dostali do bodu, keď ľudia v skutočnosti umierajú,“ vyhlásil.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj: Zháňame peniaze na desať Patriotov, tri už máme pokryté

Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že Ukrajina zháňa financie na desať systémov Patriot, pričom tri už má pokryté.

Americký prezident Donald Trump minulý týždeň potvrdil dohodu o dodávkach zbraní v hodnote niekoľkých miliárd dolárov na Ukrajinu prostredníctvom NATO, za ktoré podľa neho zaplatia európski spojenci Kyjeva.

Súčasťou dodávok budú systémy protivzdušnej obrany Patriot, rakety i ďalšia munícia. Dva z týchto systémov by malo dodať Nemecko, avšak záujem o financovanie ďalších prejavili viaceré štáty.

Zelenskyj otvoril aj tému samitu s Putinom, o ktorom sa diskutovalo v Istanbule – považuje ho za prvý krok k ukončeniu vojny.

„Potrebujeme ukončiť vojnu, čo sa pravdepodobne začne stretnutím lídrov. V rozhovoroch s nami o tom začali diskutovať. To už je pokrok smerom k nejakému formátu stretnutia,“ informoval ukrajinský prezident.

Ruská strana však trvá na tom, že stretnutie má slúžiť výlučne na podpis mierovej dohody.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Volkswagen čelí problémom: medziročne vymazal takmer tretinu zisku

Nemecký automobilový koncern Volkswagen zaznamenal v druhom štvrťroku 2025 prudký pokles zisku, keď prevádzkový zisk klesol medziročne o viac než 29 percent na 3,83 miliardy eur.

Čistý zisk firmy dosiahol 2,29 miliardy eur, čo v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavuje pokles o vyše 36 percent.

Tržby Volkswagenu mierne klesli na 80,6 miliardy eur, teda medziročný pokles je na úrovni troch percent.

Spoločnosť za poklesom vidí predovšetkým slabé finančné výsledky prémiových značiek Porsche a Audi, ale aj výrazný vplyv amerických dovozných ciel, ktoré aktuálne dosahujú 25 percent.

Len v prvej polovici roka stáli tieto clá Volkswagen 1,3 miliardy eur.

V dôsledku slabých výsledkov automobilka zhoršila vyhliadky na celý rok 2025. Na rozdiel od pôvodného očakávania päťpercentného rastu teraz predpokladá nulový rast tržieb.

Očakávaná prevádzková marža bola upravená na 4 až 5 percent, pričom pôvodne sa pohybovala v rozmedzí 5,5 až 6,5 percentami.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Štrnásť percent Slovákov pripúšťa pripojenie k Rusku, ukázal prieskum

Štrnásť percent Slovákov pripúšťa možnosť, že by sa náš štát mohol pripojiť k Rusku. Vyplýva to z prieskumu agentúry SCIO, ktorý koncom júna 2025 realizovali na reprezentatívnej vzorke tisíc respondentov.

Jasnú podporu tejto alternatíve vyjadrilo 2,9 percenta opýtaných a zhruba jedenásť percent sa k tomu prikláňa. Avšak rezolútne ju odmietlo takmer 70 percent.

Prieskum zároveň ukazuje, že otázka budúcej vojenskej neutrality zásadne rozdeľuje slovenskú spoločnosť – rozhodne proti by bolo 32,5 percenta respondentov, zatiaľ čo 14,9 percenta je za neutralitu bez ohľadu na možné zníženie životnej úrovne.

Výsledky ukazujú, že odmietavejšie postoje k pripojeniu k Rusku a neutralite zastávajú častejšie muži, obyvatelia miest, vysokoškolsky vzdelaní a nadpriemerne zarábajúci ľudia.

Zaujímavosťou je postoj obyvateľov Žilinského kraja, ktorí najviac odmietajú možnosť pripojenia sa k Rusku, ale zároveň najviac podporujú vojenskú neutralitu Slovenska.

Najväčší odpor voči pripojeniu k Rusku vyjadrili dôchodcovia, naopak, túto možnosť najviac pripúšťajú študenti a nezamestnaní. Dôchodcovia aj rodičia na materskej však zároveň najviac podporujú neutralitu.

(sie, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.