Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia v eurozóne sa ustáli okolo cieľových dvoch percent, tvrdí ECB

Európska centrálna banka (ECB) očakáva, že inflácia v eurozóne bude tento aj budúci rok nižšia, než sa pôvodne predpokladalo, pričom v dlhodobom horizonte sa stabilne udrží na úrovni približne 2 percentá.

Výsledky najnovšieho kvartálneho Prieskumu profesionálnych prognostikov (SPF) z júla 2025 potvrdzujú, že priemerná inflácia za tento rok dosiahne 2 percentá (oproti predchádzajúcemu odhadu 2,2 percenta), na budúci rok sa má zmierniť na 1,8 percent (pôvodne 2 percentá).

Pokles pod cieľovú hladinu by mal byť len krátkodobý.

Na svojom poslednom zasadnutí 24. júla ECB ponechala úrokové sadzby nezmenené.

Očakáva sa tiež mierne silnejší ekonomický rast – podľa prieskumu by mal v tomto roku dosiahnuť 1,1 percenta namiesto pôvodných 0,9 percenta.

Eurozóna sa ukázala byť odolnejšia voči negatívnym vplyvom obchodných sporov a ciel zo Spojených štátov, než sa predpokladalo.

Prognózy nezamestnanosti sa prakticky nezmenili a zostávajú na úrovni okolo 6,3 percenta, s predpokladaným miernym poklesom na 6,2 percenta v dlhodobom horizonte.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Starlink globálne skolabovala. Výpadok ovplyvnil aj ukrajinský front

Vo štvrtok večer postihol sieť Starlink globálny výpadok, ktorý zasiahol desiatky tisíc používateľov vrátane ukrajinských vojakov.

Podľa Starlinku výpadok spôsobili interné softvérové služby, ktoré zlyhali pri prevádzke základnej siete. Obnovenie služby trvalo zhruba dve a pol hodiny.

Na výpadok upozornil aj veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi, ktorý potvrdil stratu spojenia na celej frontovej línii. Incident podľa neho odhalil zraniteľnosť systému a vyzval na rozšírenie komunikačných možností.

Elon Musk sa na sociálnej sieti X ospravedlnil a prisľúbil nápravu.

Starlink patrí medzi najvýznamnejšie satelitné internetové siete, funguje v približne 140 krajinách a má viac než šesť miliónov používateľov. Jeho výpadky sú zriedkavé, o to výraznejšie však bol tento incident, ktorý ovplyvnil aj vojenské operácie na Ukrajine.

(tasr, echo24, lup)

Minúta  |  

Hlina: Muránskej planine hrozí pre enormnú ťažbu dreva zánik

Muránskej planine hrozí zánik. Podľa poslanca za SaS Alojza Hlinu sa v národnom parku nebojuje s kalamitou lykožrúta, ale ide o masívnu ťažbu a s tým spojené obchodné záujmy niektorých členov vlády.

„Ak tam necháme taký manažment, ako tam je, Národný park (NP) Muránska planina nebude. Oni akoby to už tušili, lebo podpísali rámcové obchodné zmluvy na odber dreva v celkovom objeme cca 300-tisíc kubíkov. To je strašne veľké číslo z jedného národného parku. Neviem, ako k nemu dospeli,“ zdôraznil v piatok poslanec za SaS Alojz Hlina.

Doplnil, že sa budú zaujímať aj o to, či sú tieto firmy spracovatelia dreva alebo ide len o ľudí, ktorí s drevom iba obchodujú. Podozrivé je totiž vraj to, že v Muránskej doline sa pohybuje veľa poľských kamiónov na prevoz dreva.

Podľa Hlinu sa vlani v NP Muránska planina vymenilo niekoľko riaditeľov. Ľudia, ktorí tam vraj chceli robiť, vedeli o kalamite a chceli ju riešiť.

„Vedeli o probléme, pripravovali súťaže. Tie boli niekoľkokrát zastavené zo strany ministerstva životného prostredia. Minulý rok sa tam kalamita neriešila. Lebo to ešte nebolo dobre prichystané, a keď sa tak stalo, vyhlásili súťaž,“ doplnil Hlina.

Ďalej vysvetlil, že súťaž dopadla tak, že bola „ušitá“ na konkrétnych ľudí a firmy, ktorým išlo iba o biznis s drevom o zárobok, ktorí poškodil štát. Poslanec za tým vidí obchodné záujmy vedenia ministerstva životného prostredia, teda ministra Tomáša Tarabu či štátnych tajomníkov envirorezortu Štefana a Filipa Kuffovcov.

Podľa Hlinu by mal byť v národnom parku limit na množstvo vyťaženého dreva. „Mali by predsa robiť tak, aby národný park chránili a nie, iba ťažili drevo,“ spresnil. A práve v Muránskej planine sa takto vraj drevo ťaží.

„Vyťažiť v krátkom času tú najkrajšiu, najkvalitnejšiu, najhrubšiu drevnú hmotu a po nás potopa. Aktívne ´chrobáčiare´ tam nechali a neriešili ich,“ doplnil Hlina.

Ďalej ozrejmil, že počas boja s lykožrútovou kalamitou sa v tejto oblasti vyťažilo iba minimum postihnutých stromov. „Klamali, čo z lesa vytiahli, podceňovali to, ťažili drevo, ktoré nemuseli, ale sa im to iba hodilo, aby plnili kubíky,“ konkretizoval poslanec SaS.

Správa NP Muránska planina v stanovisku uviedla, že odmietajú klamlivé a zavádzajúce vyjadrenia opozičného poslanca parlamentu Alojza Hlinu. V tejto súvislosti zvažujú aj podanie trestného oznámenia.

„Správa NP Muránska planina si plní svoje povinnosti odborne. Žiadne zrušenie národného parku nehrozí, rovnako nedochádza ani k likvidácii či dehonestácii vzácnych biotopov,“ spresnila Správa NP Muránska planina.

„Na druhej strane, ak chcel poslanec Hlina chrániť lesy pred lykožrútovou kalamitou, mala predošlá vláda, ktorej bol sám súčasťou, prijať opatrenia na zabránenie devastácie lesov v národnom parku. To však nikdy neurobil,“ doplnili z kancelárie riaditeľa NP Muránska planina.

(kap)

Minúta  |  

Poľsko a USA podpisujú dohodu o 4-miliardovej úverovej záruke na obranu

Poľsko a Spojené štáty podpísali významnú dohodu o poskytnutí americkej úverovej záruky na nákup vojenskej techniky v hodnote štyroch miliárd dolárov (cca 3,64 miliardy eur) v rámci programu Foreign Military Financing (FMF).

Dokument podpísal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz za prítomnosti amerického podtajomníka pre kontrolu zbrojenia a medzinárodnú bezpečnosť Brenta T. Christensena.

Táto záruka umožní Poľsku získať úver na nákup špičkovej americkej techniky a významne prispeje k modernizácii armády.

Minister Kosiniak-Kamysz vyzdvihol dohodu ako dôkaz pevného spojenectva medzi Poľskom a USA, pričom krajinu označil za najbližšieho priateľa Spojených štátov v Európe.

Christensen ocenil rastúci význam Poľska v NATO a jeho kľúčovú úlohu na východnom krídle Aliancie, zdôrazňujúc význam investícií do obranných systémov Patriot a Apache.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Barrot: Uznaním Palestíny Francúzsko odmieta teroristický postoj Hamasu

Francúzsky minister Jean-Noël Barrot tvrdí, že plánované uznanie Palestínskeho štátu je v rozpore s ideológiou Hamasu.

„Hamas vždy vylučoval dvojštátne riešenie. Uznaním Palestíny Francúzsko ide proti tejto teroristickej organizácii,“ napísal Barrot deň po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko na septembrovom Valnom zhromaždení OSN formálne uzná existenciu Palestínskeho štátu.

Izrael tvrdí, že tým Paríž „odmeňuje teror“ a podľa Spojených štátov je krok „bezohľadný“. Podľa Barrota však uznanie nezávislosti Palestíny „podporuje stranu mieru proti strane vojny“.

Macron zároveň listom informoval Mahmúda Abbása, pričom sa odvolal na jeho prísľub, že palestínska samospráva bude schopná prevziať kontrolu nad všetkými územiami vrátane Gazy a v roku 2026 usporiadať nové voľby.

Francúzsko tým podľa Barrota podporuje mierové sily a pokus o stabilitu na Blízkom východe.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Príjmy z hazardu na Slovensku vlani stúpli na 350 miliónov eur

V roku 2024 štátny rozpočet Slovenska podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) získal z odvodov z hazardných hier 350 miliónov eur.

Najväčší nárast zaznamenali internetové hry v i-kasínach, kde výber odvodov vzrástol z 3 miliónov eur v roku 2019 na 126 miliónov eur vlani.

Naopak, príjmy samospráv z hazardu klesli z 21 miliónov eur v roku 2018 na menej než 13 miliónov eur v minulom roku.

Najvyšší kontrolný úrad poukazuje, že prísnejšia regulácia hazardu len presunula nebezpečenstvo do online priestoru, ktoré pandémia COVID-19 ešte urýchlila.

Štát pritom nemá dostatočnú koncepciu na prevenciu závislosti a ochranu zraniteľných skupín.

Úrad pre reguláciu hazardných hier udelil vyše 600 pokút, no vo viac ako 900 prípadoch uplynula lehota na uloženie sankcií pre jeho nečinnosť.

Chýbajúca legislatívna tiež spôsobila, že obce, ktoré neoznámili zákaz hazardu do piatich dní, nevedeli zabrániť vzniku nových herní.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.