Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výbor parlamentu posúdi informovanie o vyšetrovaní bombových hrozieb

Členovia Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť sa budú v pondelok 28. júla zaoberať spôsobom informovania verejnosti v kauze medzinárodného policajného vyšetrovania v súvislosti s bombovými hrozbami adresovanými školám.

Iniciatíva na zvolanie zasadnutia prišla zo strany opozície. Na výbor boli pozvaní minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a poverená prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová.

Slovenská polícia nedávno oznámila, že v spolupráci s českými a ukrajinskými bezpečnostnými zložkami zasahovala v ukrajinskom meste Dnipro v rámci vyšetrovania bombových hrozieb na slovenských a českých školách z jesene 2024.

Počas zásahu bol zadržaný jeden Ukrajinec.

Česká polícia potvrdila operáciu a uviedla, že muž stojí za podobnými útokmi aj v ďalších európskych krajinách.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) vzápätí uviedla, že aktivity zadržaného s najväčšou pravdepodobnosťou financoval aktér z Ruska.

Podľa medializovaných informácií kritizovali české bezpečnostné zložky slovenských kolegov, že zamlčali informácie o prepojení zadržaného Ukrajinca na Rusko.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok obhajoval postup slovenských policajtov s tým, že informovali výlučne o potvrdených skutočnostiach a neboli oprávnení zverejňovať pracovné vyšetrovacie verzie.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Policajta vyšetrovaného pre kauzu Fico postavili mimo služby, tvrdí Šeliga

Juraj Šeliga (Demokrati) na sociálnej sieti Facebook kritizoval rozhodnutie postaviť policajta Mateja Vargu mimo službu, pričom tvrdí, že obvinenia zo sabotáže sú neopodstatnené.

Podľa jeho slov je policajt Varga vyšetrovaný v súvislosti s kauzou Roberta Fica.

Podľa portálu Startitup, keď sa v roku 2022 rozhodovalo o vydaní expremiéra Fica na väzobné stíhanie, mal Varga vytvoriť podozrenie, že generálny prokurátor Maroš Žilinka a jeho zástupca Jozef Kandera zasahujú do vyšetrovania. Na základe tejto domnienky údajne nezákonne zhromažďoval informácie o vedení Generálnej prokuratúry.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ho mal postaviť mimo služby ešte predtým, než bolo jeho obvinenie právoplatné, uviedol Startitup.

Policajt Varga sa tak podľa Šeligovho vyjadrenia ocitol doma s minimálnou mzdou, čo bývalý poslanec označuje za neprimeraný krok a nespravodlivé zaobchádzanie.

(sie)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne sa ustáli okolo cieľových dvoch percent, tvrdí ECB

Európska centrálna banka (ECB) očakáva, že inflácia v eurozóne bude tento aj budúci rok nižšia, než sa pôvodne predpokladalo, pričom v dlhodobom horizonte sa stabilne udrží na úrovni približne 2 percentá.

Výsledky najnovšieho kvartálneho Prieskumu profesionálnych prognostikov (SPF) z júla 2025 potvrdzujú, že priemerná inflácia za tento rok dosiahne 2 percentá (oproti predchádzajúcemu odhadu 2,2 percenta), na budúci rok sa má zmierniť na 1,8 percent (pôvodne 2 percentá).

Pokles pod cieľovú hladinu by mal byť len krátkodobý.

Na svojom poslednom zasadnutí 24. júla ECB ponechala úrokové sadzby nezmenené.

Očakáva sa tiež mierne silnejší ekonomický rast – podľa prieskumu by mal v tomto roku dosiahnuť 1,1 percenta namiesto pôvodných 0,9 percenta.

Eurozóna sa ukázala byť odolnejšia voči negatívnym vplyvom obchodných sporov a ciel zo Spojených štátov, než sa predpokladalo.

Prognózy nezamestnanosti sa prakticky nezmenili a zostávajú na úrovni okolo 6,3 percenta, s predpokladaným miernym poklesom na 6,2 percenta v dlhodobom horizonte.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Starlink globálne skolabovala. Výpadok ovplyvnil aj ukrajinský front

Vo štvrtok večer postihol sieť Starlink globálny výpadok, ktorý zasiahol desiatky tisíc používateľov vrátane ukrajinských vojakov.

Podľa Starlinku výpadok spôsobili interné softvérové služby, ktoré zlyhali pri prevádzke základnej siete. Obnovenie služby trvalo zhruba dve a pol hodiny.

Na výpadok upozornil aj veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi, ktorý potvrdil stratu spojenia na celej frontovej línii. Incident podľa neho odhalil zraniteľnosť systému a vyzval na rozšírenie komunikačných možností.

Elon Musk sa na sociálnej sieti X ospravedlnil a prisľúbil nápravu.

Starlink patrí medzi najvýznamnejšie satelitné internetové siete, funguje v približne 140 krajinách a má viac než šesť miliónov používateľov. Jeho výpadky sú zriedkavé, o to výraznejšie však bol tento incident, ktorý ovplyvnil aj vojenské operácie na Ukrajine.

(tasr, echo24, lup)

Minúta  |  

Hlina: Muránskej planine hrozí pre enormnú ťažbu dreva zánik

Muránskej planine hrozí zánik. Podľa poslanca za SaS Alojza Hlinu sa v národnom parku nebojuje s kalamitou lykožrúta, ale ide o masívnu ťažbu a s tým spojené obchodné záujmy niektorých členov vlády.

„Ak tam necháme taký manažment, ako tam je, Národný park (NP) Muránska planina nebude. Oni akoby to už tušili, lebo podpísali rámcové obchodné zmluvy na odber dreva v celkovom objeme cca 300-tisíc kubíkov. To je strašne veľké číslo z jedného národného parku. Neviem, ako k nemu dospeli,“ zdôraznil v piatok poslanec za SaS Alojz Hlina.

Doplnil, že sa budú zaujímať aj o to, či sú tieto firmy spracovatelia dreva alebo ide len o ľudí, ktorí s drevom iba obchodujú. Podozrivé je totiž vraj to, že v Muránskej doline sa pohybuje veľa poľských kamiónov na prevoz dreva.

Podľa Hlinu sa vlani v NP Muránska planina vymenilo niekoľko riaditeľov. Ľudia, ktorí tam vraj chceli robiť, vedeli o kalamite a chceli ju riešiť.

„Vedeli o probléme, pripravovali súťaže. Tie boli niekoľkokrát zastavené zo strany ministerstva životného prostredia. Minulý rok sa tam kalamita neriešila. Lebo to ešte nebolo dobre prichystané, a keď sa tak stalo, vyhlásili súťaž,“ doplnil Hlina.

Ďalej vysvetlil, že súťaž dopadla tak, že bola „ušitá“ na konkrétnych ľudí a firmy, ktorým išlo iba o biznis s drevom o zárobok, ktorí poškodil štát. Poslanec za tým vidí obchodné záujmy vedenia ministerstva životného prostredia, teda ministra Tomáša Tarabu či štátnych tajomníkov envirorezortu Štefana a Filipa Kuffovcov.

Podľa Hlinu by mal byť v národnom parku limit na množstvo vyťaženého dreva. „Mali by predsa robiť tak, aby národný park chránili a nie, iba ťažili drevo,“ spresnil. A práve v Muránskej planine sa takto vraj drevo ťaží.

„Vyťažiť v krátkom času tú najkrajšiu, najkvalitnejšiu, najhrubšiu drevnú hmotu a po nás potopa. Aktívne ´chrobáčiare´ tam nechali a neriešili ich,“ doplnil Hlina.

Ďalej ozrejmil, že počas boja s lykožrútovou kalamitou sa v tejto oblasti vyťažilo iba minimum postihnutých stromov. „Klamali, čo z lesa vytiahli, podceňovali to, ťažili drevo, ktoré nemuseli, ale sa im to iba hodilo, aby plnili kubíky,“ konkretizoval poslanec SaS.

Správa NP Muránska planina v stanovisku uviedla, že odmietajú klamlivé a zavádzajúce vyjadrenia opozičného poslanca parlamentu Alojza Hlinu. V tejto súvislosti zvažujú aj podanie trestného oznámenia.

„Správa NP Muránska planina si plní svoje povinnosti odborne. Žiadne zrušenie národného parku nehrozí, rovnako nedochádza ani k likvidácii či dehonestácii vzácnych biotopov,“ spresnila Správa NP Muránska planina.

„Na druhej strane, ak chcel poslanec Hlina chrániť lesy pred lykožrútovou kalamitou, mala predošlá vláda, ktorej bol sám súčasťou, prijať opatrenia na zabránenie devastácie lesov v národnom parku. To však nikdy neurobil,“ doplnili z kancelárie riaditeľa NP Muránska planina.

(kap)

Minúta  |  

Poľsko a USA podpisujú dohodu o 4-miliardovej úverovej záruke na obranu

Poľsko a Spojené štáty podpísali významnú dohodu o poskytnutí americkej úverovej záruky na nákup vojenskej techniky v hodnote štyroch miliárd dolárov (cca 3,64 miliardy eur) v rámci programu Foreign Military Financing (FMF).

Dokument podpísal poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz za prítomnosti amerického podtajomníka pre kontrolu zbrojenia a medzinárodnú bezpečnosť Brenta T. Christensena.

Táto záruka umožní Poľsku získať úver na nákup špičkovej americkej techniky a významne prispeje k modernizácii armády.

Minister Kosiniak-Kamysz vyzdvihol dohodu ako dôkaz pevného spojenectva medzi Poľskom a USA, pričom krajinu označil za najbližšieho priateľa Spojených štátov v Európe.

Christensen ocenil rastúci význam Poľska v NATO a jeho kľúčovú úlohu na východnom krídle Aliancie, zdôrazňujúc význam investícií do obranných systémov Patriot a Apache.

(tasr, sie)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.