Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Intel ruší výstavbu závodov v Nemecku a Poľsku, plánuje prepúšťanie

Americký výrobca čipov Intel oznámil, že sa rozhodol odstúpiť od plánov postaviť nové výrobné závody v Nemecku (Magdeburg) a Poľsku.

Hlavným dôvodom je snaha optimalizovať výrobnú kapacitu a zvýšiť návratnosť investovaného kapitálu, čím chce firma opäť dosiahnuť ziskovosť.

Výrazný zásah bude mať táto stratégia aj na zamestnanosť – Intel oznámil okamžité zrušenie približne 15 percent pracovných miest, teda viac ako 14 000 zamestnancov z celkového počtu 96 400 ku koncu júna 2025.

V najbližších mesiacoch spoločnosť plánuje prepustiť ešte ďalších vyše 6 900 ľudí, pričom do konca roka by sa mal počet zamestnancov znížiť na 75 000.

Pôvodne mal len samotný závod v Magdeburgu zamestnať tritisíc ľudí.

Tento výrazný program škrtov a optimalizácie nasleduje po zmene vedenia spoločnosti – koncom roka 2024 nahradil Lip-Bu Tan dlhoročného šéfa Pata Gelsingera.

Nové vedenie pristúpilo k dôsledným úsporným opatreniam a rušeniu stratových projektov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Moskva odmieta augustový samit, rokovania vraj viaznu na rozdieloch

Kremeľ v piatok zdôraznil, že osobné stretnutie prezidentov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského by mohlo prísť až ako finálny krok pri uzatváraní mierovej dohody.

Reagoval tak na návrh Ukrajiny zorganizovať samit už v auguste – v časovom rámci 50 dní, ktorý navrhol americký prezident Donald Trump.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil takýto vývoj za málo pravdepodobný a pripomenul, že medzi Moskvou a Kyjevom pretrvávajú zásadné nezhody.

Podľa neho je nemožné, aby stretnutie na najvyššej úrovni predbehlo dohodu expertov.

Ruská strana tak zároveň vysiela signál, že bez konkrétnych výsledkov z rokovaní nemá význam organizovať samit.

Mierová dohoda si podľa Kremľa vyžiada náročnú diplomatickú prípravu a určite viac než niekoľko týždňov.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Výbor parlamentu posúdi informovanie o vyšetrovaní bombových hrozieb

Členovia Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť sa budú v pondelok 28. júla zaoberať spôsobom informovania verejnosti v kauze medzinárodného policajného vyšetrovania v súvislosti s bombovými hrozbami adresovanými školám.

Iniciatíva na zvolanie zasadnutia prišla zo strany opozície. Na výbor boli pozvaní minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) a poverená prezidentka Policajného zboru Jana Maškarová.

Slovenská polícia nedávno oznámila, že v spolupráci s českými a ukrajinskými bezpečnostnými zložkami zasahovala v ukrajinskom meste Dnipro v rámci vyšetrovania bombových hrozieb na slovenských a českých školách z jesene 2024.

Počas zásahu bol zadržaný jeden Ukrajinec.

Česká polícia potvrdila operáciu a uviedla, že muž stojí za podobnými útokmi aj v ďalších európskych krajinách.

Česká Bezpečnostná informačná služba (BIS) vzápätí uviedla, že aktivity zadržaného s najväčšou pravdepodobnosťou financoval aktér z Ruska.

Podľa medializovaných informácií kritizovali české bezpečnostné zložky slovenských kolegov, že zamlčali informácie o prepojení zadržaného Ukrajinca na Rusko.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok obhajoval postup slovenských policajtov s tým, že informovali výlučne o potvrdených skutočnostiach a neboli oprávnení zverejňovať pracovné vyšetrovacie verzie.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Policajta vyšetrovaného pre kauzu Fico postavili mimo služby, tvrdí Šeliga

Juraj Šeliga (Demokrati) na sociálnej sieti Facebook kritizoval rozhodnutie postaviť policajta Mateja Vargu mimo službu, pričom tvrdí, že obvinenia zo sabotáže sú neopodstatnené.

Podľa jeho slov je policajt Varga vyšetrovaný v súvislosti s kauzou Roberta Fica.

Podľa portálu Startitup, keď sa v roku 2022 rozhodovalo o vydaní expremiéra Fica na väzobné stíhanie, mal Varga vytvoriť podozrenie, že generálny prokurátor Maroš Žilinka a jeho zástupca Jozef Kandera zasahujú do vyšetrovania. Na základe tejto domnienky údajne nezákonne zhromažďoval informácie o vedení Generálnej prokuratúry.

Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) ho mal postaviť mimo služby ešte predtým, než bolo jeho obvinenie právoplatné, uviedol Startitup.

Policajt Varga sa tak podľa Šeligovho vyjadrenia ocitol doma s minimálnou mzdou, čo bývalý poslanec označuje za neprimeraný krok a nespravodlivé zaobchádzanie.

(sie)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne sa ustáli okolo cieľových dvoch percent, tvrdí ECB

Európska centrálna banka (ECB) očakáva, že inflácia v eurozóne bude tento aj budúci rok nižšia, než sa pôvodne predpokladalo, pričom v dlhodobom horizonte sa stabilne udrží na úrovni približne 2 percentá.

Výsledky najnovšieho kvartálneho Prieskumu profesionálnych prognostikov (SPF) z júla 2025 potvrdzujú, že priemerná inflácia za tento rok dosiahne 2 percentá (oproti predchádzajúcemu odhadu 2,2 percenta), na budúci rok sa má zmierniť na 1,8 percent (pôvodne 2 percentá).

Pokles pod cieľovú hladinu by mal byť len krátkodobý.

Na svojom poslednom zasadnutí 24. júla ECB ponechala úrokové sadzby nezmenené.

Očakáva sa tiež mierne silnejší ekonomický rast – podľa prieskumu by mal v tomto roku dosiahnuť 1,1 percenta namiesto pôvodných 0,9 percenta.

Eurozóna sa ukázala byť odolnejšia voči negatívnym vplyvom obchodných sporov a ciel zo Spojených štátov, než sa predpokladalo.

Prognózy nezamestnanosti sa prakticky nezmenili a zostávajú na úrovni okolo 6,3 percenta, s predpokladaným miernym poklesom na 6,2 percenta v dlhodobom horizonte.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Starlink globálne skolabovala. Výpadok ovplyvnil aj ukrajinský front

Vo štvrtok večer postihol sieť Starlink globálny výpadok, ktorý zasiahol desiatky tisíc používateľov vrátane ukrajinských vojakov.

Podľa Starlinku výpadok spôsobili interné softvérové služby, ktoré zlyhali pri prevádzke základnej siete. Obnovenie služby trvalo zhruba dve a pol hodiny.

Na výpadok upozornil aj veliteľ ukrajinských dronových síl Robert Brovdi, ktorý potvrdil stratu spojenia na celej frontovej línii. Incident podľa neho odhalil zraniteľnosť systému a vyzval na rozšírenie komunikačných možností.

Elon Musk sa na sociálnej sieti X ospravedlnil a prisľúbil nápravu.

Starlink patrí medzi najvýznamnejšie satelitné internetové siete, funguje v približne 140 krajinách a má viac než šesť miliónov používateľov. Jeho výpadky sú zriedkavé, o to výraznejšie však bol tento incident, ktorý ovplyvnil aj vojenské operácie na Ukrajine.

(tasr, echo24, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.