Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Teheránu došla voda, prezident zvažuje presťahovanie mesta

Irán čelí vážnej vodnej kríze, ktorá podľa portálu Spiegel zasahuje aj samotné hlavné mesto. Prezident Iránu Masúd Pezeškján nevylučuje presťahovanie Teheránu, keďže, ako sám povedal, „metropole skutočne došla voda“.

V krajine pretrváva dlhodobé sucho a situácia sa zhoršuje – viac než 20 z 31 provincií hlási extrémny nedostatok vody. Nádrže vysychajú.

V siedmich priehradách klesla hladina pod desať percent, pričom odborníci varujú, že normálne zásobovanie nebude možné ešte minimálne dva mesiace. Kríza zasiahla úrady, školy aj továrne, ktoré dočasne zatvárajú.

Očakáva sa prepúšťanie a rastúce sociálne napätie. Mnohí obyvatelia už opúšťajú Teherán a smerujú do provincií pri Kaspickom mori, kde zatiaľ problémy so zásobovaním nie sú.

Kritici obviňujú vládu a islamský režim z nepripravenosti a nesprávneho hospodárenia. Hovorkyňa vlády situáciu označila za „prírodnú katastrofu“.

Presun hlavného mesta je zatiaľ len hypotetický, no zvažovaný ako krajné riešenie.

(spiegel, lup)

Minúta  |  

EÚ čelí tlaku humanitárnych organizácií za slabú reakciu na hlad v Gaze

Humanitárne organizácie kritizujú postoj EÚ k zhoršujúcej sa situácii v Pásme Gazy. Tvrdia, že únia reaguje len prázdnymi vyhláseniami, kým v teréne zomierajú ľudia na hladomor.

Izrael vedie proti Hamasu už 21 mesiacov trvajúcu ofenzívu, ktorá spôsobila extrémny nedostatok potravín.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová označila zábery z Gazy za „neznesiteľné“ a vyzvala na zvýšenie humanitárnej pomoci.

Podľa charitatívnej organizácie Oxfamu či Amnesty International však EÚ nekoná dostatočne a mala by pozastaviť asociačnú dohodu s Izraelom.

WHO hovorí o masovom hladomore, zatiaľ čo Izrael obviňuje OSN a mimovládky z neschopnosti rozdeľovať pomoc. Organizácie ako Save the Children varujú, že pasivita EÚ ju robí spoluzodpovednou za genocídu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zuckerbergova Meta zakáže politické reklamy v EÚ od októbra

Americká technologická spoločnosť Meta oznámila, že od októbra tohto roka ukončí zobrazovanie politických reklám na všetkých svojich platformách v rámci Európskej únie.

Toto rozhodnutie je následkom prísnych pravidiel EÚ týkajúcich sa transparentnosti v oblasti politickej reklamy.

Meta, ktorá prevádzkuje sociálne siete facebook, instagram a ďalšie, tak reaguje na legislatívne požiadavky Európskej komisie a usiluje sa o väčšiu jasnosť a kontrolu nad obsahom politických reklám, ktoré môžu ovplyvňovať verejnú mienku.

Zákaz sa bude týkať všetkých politických kampaní a elektronickej propagácie s politickým obsahom v krajinách EÚ.

Touto zmenou chce spoločnosť zabrániť šíreniu nepravdivých alebo zavádzajúcich reklám, ako aj znížiť riziká manipulácie počas volieb a referend.

Meta zároveň vyhlasuje, že bude viac podporovať organický obsah a informovať používateľov o transparentnosti reklám, ktoré budú naďalej povolené mimo politického segmentu.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Sýrčania v Berlíne vyzývali na vraždy a znásilnenia. Polícia nezasiahla

V Berlíne sa konala kontroverzná demonštrácia na podporu islamistického vodcu Ahmada Šaru, kde stovky Sýrčanov otvorene skandovali výzvy na znásilnenie, vraždenie a likvidáciu drúzskej menšiny.

Ako napísal portál Focus, symbolom zhromaždenia sa stali nožnice – znak ponižovania náboženských menšín, ktoré islamisti používajú na strihanie fúzov či vlasov odporcov, podobne ako to robili nacisti voči Židom.

Polícia napriek prítomnosti 70 príslušníkov nezasiahla, údajne pre absenciu tlmočníka. Berlínsky starosta Kai Wegner akciu ostro odsúdil a vyzval na deportácie radikálov.

Demonštrácia prebehla v čase, keď v sýrskom regióne Suvajdá drúzovia čelia útokom a etnickým čistkám zo strany sunnitských kmeňov a vládnych síl.

Viac ako dvesto ich bolo zabitých, viacerí sťatí, celé dediny vypálené. Podľa ľudskoprávnych skupín ide o plánovaný pokus o ich vyhladenie.

V reakcii na tieto útoky sa drúzom podarilo znova získať kontrolu nad časťou provincie, ktorú predtým ovládli islamisti.

(focus, lup)

Minúta  |  

Intel ruší výstavbu závodov v Nemecku a Poľsku, plánuje prepúšťanie

Americký výrobca čipov Intel oznámil, že sa rozhodol odstúpiť od plánov postaviť nové výrobné závody v Nemecku (Magdeburg) a Poľsku.

Hlavným dôvodom je snaha optimalizovať výrobnú kapacitu a zvýšiť návratnosť investovaného kapitálu, čím chce firma opäť dosiahnuť ziskovosť.

Výrazný zásah bude mať táto stratégia aj na zamestnanosť – Intel oznámil okamžité zrušenie približne 15 percent pracovných miest, teda viac ako 14 000 zamestnancov z celkového počtu 96 400 ku koncu júna 2025.

V najbližších mesiacoch spoločnosť plánuje prepustiť ešte ďalších vyše 6 900 ľudí, pričom do konca roka by sa mal počet zamestnancov znížiť na 75 000.

Pôvodne mal len samotný závod v Magdeburgu zamestnať tritisíc ľudí.

Tento výrazný program škrtov a optimalizácie nasleduje po zmene vedenia spoločnosti – koncom roka 2024 nahradil Lip-Bu Tan dlhoročného šéfa Pata Gelsingera.

Nové vedenie pristúpilo k dôsledným úsporným opatreniam a rušeniu stratových projektov.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Moskva odmieta augustový samit, rokovania vraj viaznu na rozdieloch

Kremeľ v piatok zdôraznil, že osobné stretnutie prezidentov Vladimira Putina a Volodymyra Zelenského by mohlo prísť až ako finálny krok pri uzatváraní mierovej dohody.

Reagoval tak na návrh Ukrajiny zorganizovať samit už v auguste – v časovom rámci 50 dní, ktorý navrhol americký prezident Donald Trump.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil takýto vývoj za málo pravdepodobný a pripomenul, že medzi Moskvou a Kyjevom pretrvávajú zásadné nezhody.

Podľa neho je nemožné, aby stretnutie na najvyššej úrovni predbehlo dohodu expertov.

Ruská strana tak zároveň vysiela signál, že bez konkrétnych výsledkov z rokovaní nemá význam organizovať samit.

Mierová dohoda si podľa Kremľa vyžiada náročnú diplomatickú prípravu a určite viac než niekoľko týždňov.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.