Preskočiť na obsah
  |  

Aj chemický a farmaceutický priemysel je ohrozený povolenkami

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) Slovenskej republiky sa obáva návrhu Európskej komisie (EK) na zníženie emisií skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990.

Zvýraznil, že takýto ambiciózny cieľ môže ohroziť konkurencieschopnosť, stabilitu a samotné prežitie energeticky náročných odvetví, medzi ktoré patrí aj chemický a farmaceutický priemysel.

Prezident zväzu Roman Karlubík podporuje zodpovedný prístup k znižovaniu emisií, no upozorňuje, že ciele musia byť realistické, podložené dôkladnými analýzami a zohľadňovať technologické, ekonomické a sociálne možnosti členských štátov.

Kritizuje, že návrh nezohľadňuje stav plnenia cieľov do roku 2030, ani praktickú dosiahnuteľnosť a neberie do úvahy vplyv na zamestnanosť, ceny energií či investičné prostredie.

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu varuje pred legislatívnym balíkom Fit for 55, ktorý by mohol spôsobiť zvýšenie cien povoleniek, redukciu bezodplatných alokácií a zastavenie investícií.

Zväz vyzýva slovenské orgány na revíziu cieľov až po dôkladnom zhodnotení existujúcich výsledkov a globálnej konkurencieschopnosti.

(tasr, sie)

  |  

Rusko sa spolieha na KĽDR, Čínu a Irán ako na spojencov proti Západu

Rusko označilo Severnú Kóreu, Čínu a Irán za svojich kľúčových spojencov, s ktorými zdieľa predstavu o novom svetovom poriadku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že ide o strategických partnerov nielen z hľadiska politiky, ale aj vojenských záležitostí.

Pchjongjang už Moskve dodáva zbrane proti Ukrajine, Irán poskytuje bezpilotné lietadlá a s Čínou má Rusko podobné partnerstvo.

Podľa Peskova tieto krajiny spája odpor voči západnej dominancii a podpora multipolárneho svetového poriadku, ktorého hlavnou platformou je spoločné hospodárske zoskupenie krajín BRICS.

Moskva dúfa, že táto aliancia sa stane protiváhou organizáciám ako G7.

BRICS sa v posledných rokoch rozšírila o krajiny ako Egypt, Irán či Juhoafrická republika, čo podľa analytikov signalizuje ambíciu budovať silnejší globálny blok mimo západného rámca.

(tasr, lup)

  |  

Novela zákona spolitizuje a oslabí akademickú slobodu, varujú progresívci

Progresívne Slovensko (PS) kritizuje návrh nového zákona o vysokých školách ako zbytočný a škodlivý. Podľa členiek parlamentného výboru pre vzdelávanie Tiny Gažovičovej a Ingrid Kosovej (obe PS) návrh zahŕňa technokratické detaily, oslabuje akademickú samosprávu a narúša akademickú slobodu.

Výhrady smerujú aj k navrhovaným zmenám v správnych radách univerzít, ktoré podľa PS vytvárajú priestor pre politizáciu vysokého školstva.

Kosová spochybnila i navrhovanú možnosť ukončenia štúdia len na základe stáže bez záverečnej práce, čo považuje za ohrozenie akademickej integrity. Vyjadrila tiež obavy z potenciálneho subjektívneho hodnotenia študentov.

PS tiež upozorňuje na alarmujúcu neistotu výskumných pracovníkov a pedagogických pracovníkov – až 90 percent z nich má zmluvy kratšie ako tri roky, čo podľa poslankyne znemožňuje kvalitný výskum a inovatívne vzdelávanie.

Kosová pritom poukázala na to, že kvalitní učitelia a výskumníci zo Slovenska odchádzajú rovnako ako aj študenti.

Zmeny v návrhu zákona podľa nej tiež oslabujú nezávislosť Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, znižujú odbornosť členov výkonnej rady a degradujú hlas študentov vo výkonnej rade.

(tasr, max)

  |  

Peskov: Rusko zobralo Trumpa na vedomie, ale útoky budú pokračovať

Kremeľ reagoval na vyjadrenia Donalda Trumpa, podľa ktorého by sa mal čas na ukončenie vojny na Ukrajine skrátiť z 50 na 10 – 12 dní.

Hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko výrok amerického prezidenta vzalo na vedomie a zostáva zaviazané mierovému riešeniu, hoci vojenská operácia na Ukrajine pokračuje.

Trump pohrozil 100-percentnými clami na obchodných partnerov Ruska, ak sa dohoda nedosiahne v stanovenom termíne. Zároveň priznal sklamanie z ruského prezidenta Vladimira Putina.

Peskov pripustil spomalenie vo vzťahoch so Spojenými štátmi a apeloval na väčšiu dynamiku.

V noci z 27. na 28. júla medzitým Rusko podniklo rozsiahle útoky na Ukrajinu – zasiahlo desiatky miest vrátane väznice v Záporoží. Podľa Kyjeva išlo o cielený útok, ktorý si vyžiadal 22 mŕtvych a 85 zranených.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Moskva musela vedieť o prítomnosti civilistov - agentúre Reuters sa podrobnosti útoku nepodarilo overiť.

(tasr, lup)

  |  

Streľba uprostred New Yorku: medzi obeťami je aj príslušník polície

V pondelok večer otriasla Manhattanom najtragickejšia masová streľba posledných rokov, keď ozbrojený páchateľ usmrtil štyroch ľudí, vrátane policajta, v administratívnej budove na adrese 345 Park Avenue.

Páchateľom bol 27-ročný Shane Devon Tamura z mesta Las Vegas, ktorý prišiel do New Yorku autom.

Krátko pred 18:30 hod vošiel do budovy ozbrojený útočnou puškou M4 a hneď v lobby smrteľne zasiahol 36-ročného policajta Didarula Islama, ktorý pracoval na mieste ako posila v rámci špeciálneho programu polície.

Medzi obeťami sú aj ďalší dvaja dospelí a jeden človek podľahol strelným zraneniam na 33. poschodí, kde páchateľ vystúpil z výťahu.

Streľbu neprežili dvaja muži a žena, ďalšia osoba je ťažko zranená. Tamura následne obrátil zbraň proti sebe a spáchal samovraždu.

Motív útoku zatiaľ polícia nepotvrdila, podľa dostupných informácií však páchateľ mal duševné problémy a v jeho vozidle sa našla zbraň, náboje a lieky.

Vysoká budova, v ktorej sa streľba odohrala, slúži ako sídlo investičnej spoločnosti Blackstone a NFL.

(abcnews, red)

  |  

Čurillovci žalujú Fica pre urážky a spájanie s úmrtiami vyšetrovaných

Policajti okolo Jána Čurillu a Pavla Ďurku sa rozhodli brániť súdnou cestou voči výrokom vládnych politikov. Dôvodom sú medializované vyjadrenia premiéra Roberta Fica (Smer) aj podpredsedu parlamentu Tibora Gašpara (Smer), ktorí ich spojili so smrťou viacerých osôb či prirovnali k teroristom.

Čurilla podal žalobu na ochranu osobnosti a žiada ospravedlnenie a 20-tisíc eur. Spolu s kolegami Mašinom, Sabotom, Dunčkom a Magulom žiadajú päťciferné sumy aj od Tibora Gašpara. Suma sa tak dokopy vyšplhala na 160-tisíc eur.

Gašpar vo svojich prejavoch označil niektorých medzičasom zosnulých obvinených za „obete čurillovcov“ a policajtov obviňoval, že ich tlak mohol viesť k samovraždám.

Fico na parlamentnej pôde prirovnal Jána Čurillu k atentátnikovi a označil ho za „magora so zbraňami“.

Policajti tvrdia, že takéto výroky prekročili mieru únosnosti a sú vážnym zásahom do ich cti.

Právnik Peter Kubina argumentuje, že policajti sú nezainteresovanými osobami a politickej rétorike nemôžu čeliť rovnako ako politici navzájom.

V minulosti čelil podobnej žalobe aj Boris Kollár, ktorý neprávoplatne prehral spor pre použitie výrazu „čurillovská mafia“.

(tasr, sie)