Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vesmírne agentúry USA a Ruska sa stretnú po osemročnej prestávke

Riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Bakanov pricestoval do USA na historické stretnutie s úradujúcim šéfom NASA Seanom Duffym – prvé osobné rokovanie medzi lídrami týchto agentúr od roku 2018.

Hlavnými témami budú predĺženie misie ISS, jej plánované vyradenie a pokračovanie programu krížových letov.

Bakanov sa stretne aj s posádkou Crew-11, ktorej súčasťou je aj ruský kozmonaut Oleg Platonov, a navštívi stredisko NASA v Houstone aj továrne Boeingu a SpaceX.

Vesmír zostáva jednou z mála oblastí spolupráce medzi USA a Ruskom aj po invázii na Ukrajinu – najmä vďaka spoľahlivosti rakiet Sojuz, ktoré stále zabezpečujú prístup na ISS.

Hoci západné krajiny s Roskosmosom väčšinou ukončili spoluprácu, praktické dôvody zatiaľ spoluprácu v tejto oblasti úplne neprerušili.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Slovensko si colne polepší, no ostáva medzi najviac zaťaženými krajinami EÚ

Inštitút finančnej politiky (IFP) upozorňuje, že vďaka novej obchodnej dohode medzi EÚ a USA si Slovensko výrazne polepší v oblasti colných sadzieb.

Pre slovenský vývoz do USA sa efektívna colná sadzba zníži až o 6,6 percentuálneho bodu, keďže dohodou skončí špeciálne, vyššie clo na automobily – kľúčovú exportnú komoditu krajiny.

Napriek tomuto pozitívnemu vývoju však ostane celkové clo na slovenský export do USA štvrté najvyššie v rámci Európskej únie, a to predovšetkým v dôsledku zachovania vysokých ciel na oceľ a hliník.

Zatiaľ čo pre Slovensko je dohoda dobrou správou a zmierňuje priame riziká súvisiace s poklesom exportu do USA, situácia sa pre väčšinu ostatných štátov EÚ zhoršuje: colné sadzby im mierne vzrastú.

Obzvlášť nepriaznivo dopadne dohoda na Česko, Poľsko a krajiny Balkánu, ale aj na najväčšie ekonomiky Únie.

Inštitút finančnej politiky však upozorňuje, že ekonomické riziká pre Slovensko môžu naďalej prichádzať sekundárne – z oslabenia našich kľúčových obchodných partnerov, od ktorých slovenský priemysel úzko závisí.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Aj chemický a farmaceutický priemysel je ohrozený povolenkami

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu (ZCHFP) Slovenskej republiky sa obáva návrhu Európskej komisie (EK) na zníženie emisií skleníkových plynov o 90 percent do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990.

Zvýraznil, že takýto ambiciózny cieľ môže ohroziť konkurencieschopnosť, stabilitu a samotné prežitie energeticky náročných odvetví, medzi ktoré patrí aj chemický a farmaceutický priemysel.

Prezident zväzu Roman Karlubík podporuje zodpovedný prístup k znižovaniu emisií, no upozorňuje, že ciele musia byť realistické, podložené dôkladnými analýzami a zohľadňovať technologické, ekonomické a sociálne možnosti členských štátov.

Kritizuje, že návrh nezohľadňuje stav plnenia cieľov do roku 2030, ani praktickú dosiahnuteľnosť a neberie do úvahy vplyv na zamestnanosť, ceny energií či investičné prostredie.

Zväz chemického a farmaceutického priemyslu varuje pred legislatívnym balíkom Fit for 55, ktorý by mohol spôsobiť zvýšenie cien povoleniek, redukciu bezodplatných alokácií a zastavenie investícií.

Zväz vyzýva slovenské orgány na revíziu cieľov až po dôkladnom zhodnotení existujúcich výsledkov a globálnej konkurencieschopnosti.

(tasr, sie)

Minúta  |  

Rusko sa spolieha na KĽDR, Čínu a Irán ako na spojencov proti Západu

Rusko označilo Severnú Kóreu, Čínu a Irán za svojich kľúčových spojencov, s ktorými zdieľa predstavu o novom svetovom poriadku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že ide o strategických partnerov nielen z hľadiska politiky, ale aj vojenských záležitostí.

Pchjongjang už Moskve dodáva zbrane proti Ukrajine, Irán poskytuje bezpilotné lietadlá a s Čínou má Rusko podobné partnerstvo.

Podľa Peskova tieto krajiny spája odpor voči západnej dominancii a podpora multipolárneho svetového poriadku, ktorého hlavnou platformou je spoločné hospodárske zoskupenie krajín BRICS.

Moskva dúfa, že táto aliancia sa stane protiváhou organizáciám ako G7.

BRICS sa v posledných rokoch rozšírila o krajiny ako Egypt, Irán či Juhoafrická republika, čo podľa analytikov signalizuje ambíciu budovať silnejší globálny blok mimo západného rámca.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Novela zákona spolitizuje a oslabí akademickú slobodu, varujú progresívci

Progresívne Slovensko (PS) kritizuje návrh nového zákona o vysokých školách ako zbytočný a škodlivý. Podľa členiek parlamentného výboru pre vzdelávanie Tiny Gažovičovej a Ingrid Kosovej (obe PS) návrh zahŕňa technokratické detaily, oslabuje akademickú samosprávu a narúša akademickú slobodu.

Výhrady smerujú aj k navrhovaným zmenám v správnych radách univerzít, ktoré podľa PS vytvárajú priestor pre politizáciu vysokého školstva.

Kosová spochybnila i navrhovanú možnosť ukončenia štúdia len na základe stáže bez záverečnej práce, čo považuje za ohrozenie akademickej integrity. Vyjadrila tiež obavy z potenciálneho subjektívneho hodnotenia študentov.

PS tiež upozorňuje na alarmujúcu neistotu výskumných pracovníkov a pedagogických pracovníkov – až 90 percent z nich má zmluvy kratšie ako tri roky, čo podľa poslankyne znemožňuje kvalitný výskum a inovatívne vzdelávanie.

Kosová pritom poukázala na to, že kvalitní učitelia a výskumníci zo Slovenska odchádzajú rovnako ako aj študenti.

Zmeny v návrhu zákona podľa nej tiež oslabujú nezávislosť Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo, znižujú odbornosť členov výkonnej rady a degradujú hlas študentov vo výkonnej rade.

(tasr, max)

Minúta  |  

Peskov: Rusko zobralo Trumpa na vedomie, ale útoky budú pokračovať

Kremeľ reagoval na vyjadrenia Donalda Trumpa, podľa ktorého by sa mal čas na ukončenie vojny na Ukrajine skrátiť z 50 na 10 – 12 dní.

Hovorca Dmitrij Peskov uviedol, že Rusko výrok amerického prezidenta vzalo na vedomie a zostáva zaviazané mierovému riešeniu, hoci vojenská operácia na Ukrajine pokračuje.

Trump pohrozil 100-percentnými clami na obchodných partnerov Ruska, ak sa dohoda nedosiahne v stanovenom termíne. Zároveň priznal sklamanie z ruského prezidenta Vladimira Putina.

Peskov pripustil spomalenie vo vzťahoch so Spojenými štátmi a apeloval na väčšiu dynamiku.

V noci z 27. na 28. júla medzitým Rusko podniklo rozsiahle útoky na Ukrajinu – zasiahlo desiatky miest vrátane väznice v Záporoží. Podľa Kyjeva išlo o cielený útok, ktorý si vyžiadal 22 mŕtvych a 85 zranených.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil, že Moskva musela vedieť o prítomnosti civilistov - agentúre Reuters sa podrobnosti útoku nepodarilo overiť.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.