Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Žilinka premiérovi: Prokuratúra nepodlieha tlakom, nie sme súčasťou boja

Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval na poznámky predsedu vlády Roberta Fica, ktorý na sociálnej sieti a na tlačovke kritizoval prokuratúru a políciu za nečinnosť v súvislosti s výrokmi mimoparlamentného politika Jaroslava Naďa.

"Jedným z prioritných a mimoriadne dôležitých krokov novej vlády po ďalších voľbách bude musieť byť rozložiť a pozatvárať túto proruskú kolaborantskú zradcovskú svoloč. Bez toho to nepôjde," napísal nedávno líder strany Demokrati na sociálnej sieti a svoj príspevok zarámcoval aj hashtagom "hlboká orba".

"Pozdrav predsedu vlády registrujem, a tak ako doposiaľ (počas štyri a pol ročného výkonu funkcie generálneho prokurátora SR) garantujem, že prokuratúra SR si je aj bez ,pozdravov' plne vedomá svojich zákonných povinností a pôsobnosti, pri výkone ktorých nepodľahne tlaku politikov, médií či verejnej mienky a svoje postupy a rozhodnutia nebude prispôsobovať ich predstavám," napísal na svojom facebookovom profile.

Ubezpečil, že počas svojho mandátu bude naďalej presadzovať zákonnosť, aj keď sa jeho rozhodnutia nebudú stretávať s univerzálnym súhlasom. Zdôraznil, že prokuratúra SR nie je nástrojom výkonnej moci a odmieta byť vtiahnutá do politických bojov.

Zároveň pripomenul, že každý má právo na názor, ale ironické poznámky a verejné výzvy podľa neho nie sú vhodným spôsobom na jeho vyjadrenie.

(lipa)

Minúta  |  

Zelenskyj otvoril dvere do armády aj pre ľudí nad 60 rokov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý umožňuje občanom nad 60 rokov zapojiť sa do ozbrojených síl v nebojových funkciách.

Nové opatrenie umožňuje týmto dobrovoľníkom uzatvoriť ročnú zmluvu, ak prejdú lekárskymi prehliadkami.

Cieľom je reagovať na nedostatok ľudských zdrojov v armáde, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej invázii. Parlament na svojej stránke uvádza, že mnohí starší občania prejavili silný záujem dobrovoľne prispieť k obrane krajiny.

Kyjev sa už v minulosti pokúsil o podobné náborové opatrenia, napríklad v apríli 2024 znížil vek pre povinnú mobilizáciu z 27 na 25 rokov.

Rozšírenie možností pre starších obyvateľov má posilniť kapacity armády bez nutnosti zásahu do frontových jednotiek.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Pápež slúžil omšu influencerom, varoval pred zneužitím AI

Pápež Lev XIV. celebroval vo Vatikáne svoju prvú omšu pre katolíckych influencerov z celého sveta. Vyzval ich, aby chránili ľudskú dôstojnosť v online priestore, najmä v kontexte rýchleho rozvoja umelej inteligencie.

Zdôraznil, že technológie by nemali byť nástrojom na znižovanie hodnoty človeka, ale prostriedkom na podporu empatie, dialógu a hľadania tých, ktorí trpia.

Omša bola súčasťou historicky prvého podujatia „digitálnych misionárov“, ktoré sa koná v rámci Jubilea mladých – veľkej katolíckej akci. Tá sa v Ríme odohráva raz za štvrťstoročie.

Lev XIV. zároveň apeloval na mladých veriacich, aby internet využívali na šírenie dobra a posilňovanie viery.

Pápež, ktorý nastúpil do úradu v máji, už viackrát varoval pred vplyvom umelej inteligencie na mladú generáciu a kladie dôraz na digitálnu etiku.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Starmer: Ak Izrael nezastaví boje, Británia uzná Palestínsky štát

Ak Izrael nepristúpi na prímerie s Hamasom a nezaviaže sa k dlhodobému mieru, Spojené kráľovstvo v septembri pred Valným zhromaždením OSN uzná Palestínu ako nezávislý štát. Vyhlásil to britský premiér Keir Starmer po mimoriadnej schôdzi vlády.

Zároveň zdôraznil, že uznanie má prísť v momente najväčšieho diplomatického vplyvu na podporu dvojštátneho riešenia. Podmienkou je aj jasné odmietnutie anexie Západného brehu Izraelom.

Starmer uviedol, že medzi Izraelom a Hamasom neexistuje rovnocennosť a požiadavky voči militantnému hnutiu zostávajú nezmenené a to prepustenie rukojemníkov, odzbrojenie a odstúpenie od vládnych ambícií v Gaze.

K uznaniu Palestíny sa prikláňa aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Starmer čelí rastúcemu tlaku zo strany labouristov i verejnosti, najmä v kontexte pretrvávajúcej humanitárnej krízy v Gaze.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Do Gazy zhadzujú potraviny: koordinovaná akcia troch arabských krajín

Do Pásma Gazy dorazila ďalšia vlna leteckej potravinovej pomoci. Jordánsko, Egypt a Spojené arabské emiráty (SAE) zhodili 52 paliet, každú s približne jednou tonou potravín.

Koordinácia s Izraelom bola kľúčová, keďže krajina pred pár dňami otvorila bezpečné trasy pre humanitárne konvoje.

Egypt sa k iniciatíve pridal prvýkrát, zatiaľ čo Jordánsko a SAE už v nedeľu zhodili 25 ton zásob.

Izraelská armáda medzičasom vyhlásila takzvanú „taktickú prestávku“ v niektorých oblastiach Gazy, čo umožnilo intenzívnejšiu distribúciu pomoci. OSN aj viaceré organizácie odvtedy na toto územie poslali desiatky kamiónov s potravinami.

K leteckému zhadzovaniu sa zrejme čoskoro pridajú aj ďalšie krajiny, ako Španielsko a Nemecko.

Situácia v Pásme Gazy zostáva aj naďalej kritická, no v posledných dňoch dochádza k istému uvoľneniu humanitárneho prístupu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Novinárku Komlevovú odsúdili na 12 rokov za spojenie s Navaľným

Ruský súd odsúdil novinárku Oľgu Komlevovú na 12 rokov väzenia za prepojenie s organizáciami zosnulého opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Komlevová pôsobila ako dobrovoľníčka v jeho politickej strane, ktorú Kremeľ ešte v roku 2021 zakázal ako „extrémistickú“. Podľa vyhlásenia súdu sa previnila účasťou na činnosti tejto skupiny a údajne aj šírením nepravdivých informácií o ruskej armáde.

V praxi išlo o reportáže pre portál RusNews, ktoré sa venovali invázii na Ukrajinu a protestom proti vláde. Komlevová obvinenia popiera.

Tento verdikt je ďalším dôkazom pokračujúceho tlaku režimu Vladimira Putina na ľudí napojených na Navaľného. Ten zomrel minulý rok za pochybných okolností vo väzenskej kolónii.

Odvtedy Moskva ešte sprísnila zákony o cenzúre a akákoľvek kritika armády je zakázaná.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.