Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsko nepúšťa ruské lode do prístavov. Moskva hovorí o porušení dohody

Rusko si predvolalo nórskeho diplomata na protest proti zákazu vstupu ruských rybárskych lodí do nórskych prístavov, uvádza Politico.

Ide o reakciu na rozhodnutie Osla zaradiť firmy Norebo a Murman Seafood na sankčný zoznam v súvislosti s podozreniami z možnej špionáže a sabotáže. Nórsko sa tým pripojilo k sankciám EÚ, čím fakticky zrušilo platnosť bilaterálnej dohody o rybolove z roku 1976.

Moskva to však vníma ako politicky motivované porušenie dlhoročnej spolupráce pri spoločnom riadení rybolovu. Varuje, že obmedzenia môžu ohroziť stabilitu a udržateľnosť rybárskych aktivít v severnom Atlantiku.

Nórska strana zdôraznila, že pravidlá pre prístavy určuje výlučne ona a trvá na pokračovaní spolupráce v oblasti udržateľného rybolovu v Barentsovom mori.

(lipa)

Minúta  |  

Žilinka premiérovi: Prokuratúra nepodlieha tlakom, nie sme súčasťou boja

Generálny prokurátor Maroš Žilinka reagoval na poznámky predsedu vlády Roberta Fica, ktorý na sociálnej sieti a na tlačovke kritizoval prokuratúru a políciu za nečinnosť v súvislosti s výrokmi mimoparlamentného politika Jaroslava Naďa.

"Jedným z prioritných a mimoriadne dôležitých krokov novej vlády po ďalších voľbách bude musieť byť rozložiť a pozatvárať túto proruskú kolaborantskú zradcovskú svoloč. Bez toho to nepôjde," napísal nedávno líder strany Demokrati na sociálnej sieti a svoj príspevok zarámcoval aj hashtagom "hlboká orba".

"Pozdrav predsedu vlády registrujem, a tak ako doposiaľ (počas štyri a pol ročného výkonu funkcie generálneho prokurátora SR) garantujem, že prokuratúra SR si je aj bez ,pozdravov' plne vedomá svojich zákonných povinností a pôsobnosti, pri výkone ktorých nepodľahne tlaku politikov, médií či verejnej mienky a svoje postupy a rozhodnutia nebude prispôsobovať ich predstavám," napísal na svojom facebookovom profile.

Ubezpečil, že počas svojho mandátu bude naďalej presadzovať zákonnosť, aj keď sa jeho rozhodnutia nebudú stretávať s univerzálnym súhlasom. Zdôraznil, že prokuratúra SR nie je nástrojom výkonnej moci a odmieta byť vtiahnutá do politických bojov.

Zároveň pripomenul, že každý má právo na názor, ale ironické poznámky a verejné výzvy podľa neho nie sú vhodným spôsobom na jeho vyjadrenie.

(lipa)

Minúta  |  

Zelenskyj otvoril dvere do armády aj pre ľudí nad 60 rokov

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal zákon, ktorý umožňuje občanom nad 60 rokov zapojiť sa do ozbrojených síl v nebojových funkciách.

Nové opatrenie umožňuje týmto dobrovoľníkom uzatvoriť ročnú zmluvu, ak prejdú lekárskymi prehliadkami.

Cieľom je reagovať na nedostatok ľudských zdrojov v armáde, ktorá sa už viac ako dva roky bráni ruskej invázii. Parlament na svojej stránke uvádza, že mnohí starší občania prejavili silný záujem dobrovoľne prispieť k obrane krajiny.

Kyjev sa už v minulosti pokúsil o podobné náborové opatrenia, napríklad v apríli 2024 znížil vek pre povinnú mobilizáciu z 27 na 25 rokov.

Rozšírenie možností pre starších obyvateľov má posilniť kapacity armády bez nutnosti zásahu do frontových jednotiek.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Pápež slúžil omšu influencerom, varoval pred zneužitím AI

Pápež Lev XIV. celebroval vo Vatikáne svoju prvú omšu pre katolíckych influencerov z celého sveta. Vyzval ich, aby chránili ľudskú dôstojnosť v online priestore, najmä v kontexte rýchleho rozvoja umelej inteligencie.

Zdôraznil, že technológie by nemali byť nástrojom na znižovanie hodnoty človeka, ale prostriedkom na podporu empatie, dialógu a hľadania tých, ktorí trpia.

Omša bola súčasťou historicky prvého podujatia „digitálnych misionárov“, ktoré sa koná v rámci Jubilea mladých – veľkej katolíckej akci. Tá sa v Ríme odohráva raz za štvrťstoročie.

Lev XIV. zároveň apeloval na mladých veriacich, aby internet využívali na šírenie dobra a posilňovanie viery.

Pápež, ktorý nastúpil do úradu v máji, už viackrát varoval pred vplyvom umelej inteligencie na mladú generáciu a kladie dôraz na digitálnu etiku.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Starmer: Ak Izrael nezastaví boje, Británia uzná Palestínsky štát

Ak Izrael nepristúpi na prímerie s Hamasom a nezaviaže sa k dlhodobému mieru, Spojené kráľovstvo v septembri pred Valným zhromaždením OSN uzná Palestínu ako nezávislý štát. Vyhlásil to britský premiér Keir Starmer po mimoriadnej schôdzi vlády.

Zároveň zdôraznil, že uznanie má prísť v momente najväčšieho diplomatického vplyvu na podporu dvojštátneho riešenia. Podmienkou je aj jasné odmietnutie anexie Západného brehu Izraelom.

Starmer uviedol, že medzi Izraelom a Hamasom neexistuje rovnocennosť a požiadavky voči militantnému hnutiu zostávajú nezmenené a to prepustenie rukojemníkov, odzbrojenie a odstúpenie od vládnych ambícií v Gaze.

K uznaniu Palestíny sa prikláňa aj francúzsky prezident Emmanuel Macron. Starmer čelí rastúcemu tlaku zo strany labouristov i verejnosti, najmä v kontexte pretrvávajúcej humanitárnej krízy v Gaze.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Do Gazy zhadzujú potraviny: koordinovaná akcia troch arabských krajín

Do Pásma Gazy dorazila ďalšia vlna leteckej potravinovej pomoci. Jordánsko, Egypt a Spojené arabské emiráty (SAE) zhodili 52 paliet, každú s približne jednou tonou potravín.

Koordinácia s Izraelom bola kľúčová, keďže krajina pred pár dňami otvorila bezpečné trasy pre humanitárne konvoje.

Egypt sa k iniciatíve pridal prvýkrát, zatiaľ čo Jordánsko a SAE už v nedeľu zhodili 25 ton zásob.

Izraelská armáda medzičasom vyhlásila takzvanú „taktickú prestávku“ v niektorých oblastiach Gazy, čo umožnilo intenzívnejšiu distribúciu pomoci. OSN aj viaceré organizácie odvtedy na toto územie poslali desiatky kamiónov s potravinami.

K leteckému zhadzovaniu sa zrejme čoskoro pridajú aj ďalšie krajiny, ako Španielsko a Nemecko.

Situácia v Pásme Gazy zostáva aj naďalej kritická, no v posledných dňoch dochádza k istému uvoľneniu humanitárneho prístupu.

(tasr, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.