Preskočiť na obsah
  |  

V Bielom dome pribudne sála za 200 miliónov. Trump sľubuje veľkoleposť

Americký prezident Donald Trump sa rozhodol dať Bielemu domu nový lesk – najnovšie plánuje výstavbu rozsiahlej tanečnej sály za 200 miliónov dolárov. Tá má stáť hneď pri východnom krídle a slúžiť na oficiálne podujatia, ktoré sa dosiaľ museli konať v provizórnych stanoch.

Projekt, ktorý má byť dokončený ešte počas jeho prezidentského mandátu, bude financovaný z darov vrátane samotného Trumpa.

Sála s kapacitou 650 hostí má nadviazať na nedávne úpravy Ružovej záhrady či Oválnej pracovne, kde už pribudli zlaté prvky. Kým časť verejnosti novinku vníma ako estetický prebytok, Trump označuje prístavbu za „projekt dedičstva“.

Kancelária jeho manželky Melanie bude počas výstavby dočasne presunutá. Dizajn tanečnej sály má rešpektovať pôvodnú architektúru sídla.

Projekt má byť najvýznamnejšou úpravou od Trumanovej rekonštrukcie v 50. rokoch.

(reuters, lup)

  |  

Komponenty z USA a EÚ končia v ruských raketách, varuje Zelenskyj

Volodymyr Zelenskyj apeluje na západné štáty, aby tvrdšie zasiahli proti vývozu zakázaných technológií do Ruska.

Počas stretnutia s veľvyslancami EÚ v Kyjeve im ukázal komponenty z ruských dronov a rakiet, ktoré podľa neho pochádzajú z tretích krajín a do Ruska sa dostali cez obchádzkové dodávateľské schémy.

Zdôraznil, že bez zahraničných súčiastok by „šáhidy“ ani ruské rakety nemohli fungovať. Zodpovednosť za blokovanie týchto tokov pripísal západným partnerom.

Ukrajinské analýzy ukazujú, že v ruských zbraniach sa opakovane objavujú súčiastky z Európy, USA či Číny. Práve Čína ako spojenec Ruska sa nezapája do technologických sankcií, pričom niektoré komponenty majú pôvod v Iráne.

Zelenskyj varuje, že ak sa tieto schémy nezastavia, Rusko bude mať naďalej prístup k citlivým technológiám na výrobu zbraní.

(tasr, lup)

  |  

Český rezort spravodlivosti nemal prijať bitcoin od narkobaróna, tvrdí audit

České ministerstvo spravodlivosti čelí kritike za prijatie bitcoinového daru v hodnote miliárd korún od už odsúdeného obchodníka s drogami Tomáša Jiřikovského.

Podľa auditu firmy Grant Thornton rezort konal bez primeranej obozretnosti a ignoroval možné riziká spojené s pôvodom daru, ktorý mohol pochádzať z trestnej činnosti. Audítori tvrdia, že dar nemal byť prijatý bez predchádzajúcich krokov na elimináciu podozrení.

Prípad už vyšetruje Národná centrála proti organizovanému zločinu – preveruje sa možné pranie špinavých peňazí, zneužitie právomoci aj nakladanie s drogami.

Dar pôvodne prijal bývalý minister spravodlivosti Pavel Blažek (ODS), ktorý po prevalení aféry rezignoval. Súčasná ministerka Eva Decroix (ODS) nariadila externý audit.

Prvú časť záverov zverejnilo ministerstvo vo štvrtok, druhá časť má byť známa do konca augusta.

(tasr, lup)

  |  

Trump údajne podozrieva Netanjahua z cieleného predlžovania vojny v Gaze

Americký prezident Donald Trump si je údajne čoraz istejší, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu oslabuje snahy o dosiahnutie prímeria z politických dôvodov, informuje magazín The Atlantic s odvolaním sa na dvoch predstaviteľov vlády USA.

Zdroje magazínu vyjadrili pochybnosti o tom, že by Trump podnikol akékoľvek závažnejšie kroky proti Netanjahuovi. Predstaviteľ Bieleho domu pre časopis povedal, že medzi lídrami „nedochádza k žiadnemu významnému rozkolu“ a „spojenci spolu občas môžu nesúhlasiť, a to aj vo veľmi reálnej podobe“.

The Atlantic tvrdí, že Netanjahuov prístup marí Trumpove snahy o stabilizáciu situácie v regióne a podporu obchodu a obchodných dohôd.

Podľa nemenovaných amerických predstaviteľov je údajne jedným z dôvodov súčasnej návštevy amerického vyslanca Steva Witkoffa v Izraeli aj vypracovanie nezávislého hodnotenia izraelských snáh o zabezpečenie pomoci v Gaze. Šéf Bieleho domu vyjadril rastúcu nespokojnosť so správami o humanitárnej kríze.

(tasr, toi, atlantic, est)

  |  

Kamala Harrisová vydá knihu a popíše prezidentskú kampaň

„Verím, že má zmysel podeliť sa o to, čo som videla, čo som sa naučila a čo viem, že bude potrebné na to, aby sme sa posunuli vpred,“ uviedla bývalá viceprezidentka a minuloročná demokratická kandidátka na post hlavy štátu.

„Pri písaní tejto knihy ma neustále prenasledovala jedna pravda: niekedy ten boj trvá dlhšie.“

V stredu Harrisová oznámila, že sa budúci rok nebude uchádzať o post guvernérky Kalifornie, no zároveň nevylúčila kandidatúru v roku 2028.

Kniha s názvom 107 dní, ktorá má vyjsť 23. septembra, sa zameria na to, ako politička viedla najkratšiu prezidentskú volebnú kampaň v modernej histórii – len niečo vyše troch mesiacov.

(politico, est)

  |  

Riaditelia NASA a Roskosmosu sa dohodli na prevádzkovaní ISS do roku 2028

Riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Dmitrij Bakanov vo štvrtok uviedol, že sa s americkým ministrom dopravy ako úradujúcim šéfom amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) Seanom Duffym dohodli na predĺžení prevádzky Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) do roku 2028.

„Na probléme jej stiahnutia z obežnej dráhy budeme pracovať do roku 2030,“ citovala ruská agentúra TASS Bakanova.

Šéfovia ruskej a americkej vesmírnej agentúry viedli prvé osobné rokovania od roku 2018. Okrem ISS preberali aj prípadný spoločný prieskum Mesiaca a hlbokého vesmíru či pokračovanie spolupráce na ďalších vesmírnych projektoch.

Bakanov pricestoval do Spojených štátov ešte v utorok a pozrieť si mal aj štart misie Crew-11 spoločnosti SpaceX, ktorú vo štvrtok pre husté mraky na poslednú chvíľu odložili. Členom posádky je aj ruský kozmonaut Oleg Platonov.

ISS je na obežnej dráhe od 20. novembra 1998. Na projekte sa okrem Ruska a USA podieľajú aj Kanada, Japonsko a desať štátov Európskej vesmírnej agentúry (ESA) - Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Holandsko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Švajčiarsko.

(tasr, afp, tass)