Preskočiť na obsah
  |  

USA zaskočili Švajčiarsko. Trump zvyšuje clá na takmer 40 percent

Švajčiarsko čelí tvrdému úderu zo strany USA – prezident Trump nečakane zvýšil dovozné clá na švajčiarske výrobky na 39 percent, čo je výrazne viac než pôvodne avizovaných 31 percent.

Tento krok, ktorý vstúpi do platnosti 7. augusta, zaskočil nielen vládu v Berne, ale aj tamojšie podnikateľské združenia.

Švajčiarsko pritom počas obchodných rokovaní s USA zaujímalo podľa vlastných slov konštruktívny postoj.

Obavy z následkov sú oprávnené – Švajčiarsko patrí medzi najväčších zahraničných investorov v USA a švajčiarske firmy tam zamestnávajú stovky tisíc ľudí.

Zároveň ide o ich kľúčový exportný trh, kam smeruje až 17 percent vývozu.

Odborné združenia ako Economiesuisse a Swissmechanic varujú, že nové clá môžu vážne poškodiť priemyselnú základňu krajiny, a vyzývajú vládu k aktívnym krokom.

(tasr, lup)

  |  

Západ obviňuje Irán z útokov na disidentov, Teherán hovorí o výmysloch

Irán sa ohradil voči spoločnému vyhláseniu západných krajín, ktoré ho obviňujú z plánovania atentátov a únosov politických odporcov v zahraničí.

Podľa hovorcu rezortu diplomacie Esmáíla Bakájího ide o nepodložené výmysly a súčasť širšej kampane iránofóbie, ktorej cieľom je prekryť izraelské násilie v Pásme Gazy.

Spojené štáty, Británia, Nemecko a ďalšie štáty tvrdia, že Teherán čoraz častejšie využíva medzinárodné kriminálne siete na zastrašovanie disidentov a novinárov v Európe aj Severnej Amerike. Vyhlásenie podčiarkuje, že ide o narušenie suverenity dotknutých štátov.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí však reagovalo obvinením Západu z poskytovania útočiska „teroristickým skupinám“ a vyzvalo na medzinárodnú zodpovednosť za túto podporu.

Bakájí zároveň tvrdí, že kritika prichádza v čase, keď by sa pozornosť mala sústrediť na „genocídu v okupovanej Palestíne“.

(tasr, lup)

  |  

Silné zemetrasenie pri Kamčatke zaznamenali aj stanice na Slovensku

Zemetrasenie s magnitúdom 8,8, ktoré tento týždeň zasiahlo oblasť pri pobreží Kamčatky, bolo natoľko silné, že ho zaznamenali seizmické stanice po celom svete vrátane Slovenska.

Lucia Fojtíková zo Slovenskej akadémie vied zdôraznila, že seizmická vlna dorazila na naše územie zhruba dvanásť minút po otrasoch. Išlo o jedno z najsilnejších zemetrasení od katastrofy v japonskej Fukušime v roku 2011.

Aj keď Slovensko nepocítilo priame následky otrasov – pohyby pôdy boli vzhľadom na vzdialenosť nepatrné a pre bežných obyvateľov nepozorovateľné –, seizmické prístroje tu zaznamenali povrchové vlny s amplitúdou dva až tri milimetre.

Tie vznikli ako dôsledok zvýšenej aktivity v oblasti Kamčatky, ktorú slovenské stanice monitorujú od 20. júna.

Podľa odborníkov takto silné zemetrasenia môžu v globálnom meradle ovplyvniť dynamiku planéty – napríklad rozloženie hmoty, rýchlosť rotácie Zeme alebo napätie v zemskej kôre.

Ide však o zanedbateľné javy zistiteľné len citlivými meraniami. Po zemetrasení bolo v tichooceánskej oblasti vydané varovanie pred cunami pre milióny obyvateľov.

(tasr, max)

  |  

Bosniansky súd potvrdil trest Dodikovi, odsúdenie prehĺbilo napätie a krízu

Odvolací súd v Bosne potvrdil ročný trest väzenia a šesťročný zákaz verejnej činnosti pre Milorada Dodika, prezidenta Republiky srbskej (RS) – etnicky srbskej časti Bosny. Píše Barron's.

Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, nadväzuje na februárový rozsudok. Ten potvrdil, že Dodik nerešpektoval rozhodnutia medzinárodného vyslanca zodpovedného za dohľad nad dodržiavaním mierových dohôd z roku 1995.

Ide o precedens, ktorý vyvolal v Bosne jednu z najvážnejších politických kríz od konca vojny v 90. rokoch.

Dodik označil proces za politicky motivovaný a ako reakciu parlament RS prijal zákony, ktoré bránia ústredným orgánom zasahovať do právomocí tejto entity.

Bosenský ústavný súd ich však v máji zrušil. Kríza ešte viac prehlbuje napätie medzi etnicky rozdelenými entitami Bosny a Hercegoviny.

Od konca vojny je Bosna rozdelená na Republiku srbskú a Moslimsko-chorvátsku federáciu. Každá z nich má vlastnú vládu a parlament, pričom krajinu s 3,5 miliónmi obyvateľov spájajú len slabé centrálne inštitúcie.

(max)

  |  

Magyarova TISZA vedie v prieskume pred Orbánovým Fideszom

Maďarská mimoparlamentná strana TISZA vedená europoslancom Péterom Magyarom vedie v aktuálnom prieskume verejnej mienky inštitútu Republikon pred blokom vládnych strán Fidesz-KDNP o päť percentuálnych bodov.

S odvolaním sa na server index.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Z výsledkov telefonického reprezentatívneho prieskumu vyplýva, že TISZU by volilo 30 percent a Fidesz-KDNP 25 percent Maďarov. Preferencie sa v prípade dvojice najsilnejších strán prakticky nezmenili.

Premiér a predseda Fideszu Viktor Orbán 11. júna vyhlásil, že všetky prieskumy, v ktorých TISZA vedie pred Fideszom, sú nedôveryhodné, pričom však inštitúty blízke vláde už mesiace nezverejnili žiadny prieskum preferencií, poznamenal server atv.hu.

(tasr)

  |  

Danko nepoľavuje. Pellegrini podľa neho zarába viac ako Macron i Zelenskyj

Skupina poslancov SNS predložila v uplynulých dňoch do parlamentu návrh novely zákona, ktorým chce od roku 2026 znížiť plat prezidenta krajiny na polovicu. Zmena by sa tak mohla dotknúť už súčasnej hlavy štátu Petra Pellegriniho.

Národniari tvrdia, že návrh nemá za cieľ znížiť vážnosť funkcie hlavy štátu, ale ide o krok k "spravodlivejšiemu" systému odmeňovania ústavných činiteľov. 

Argumentujú najmä ceremoniálnym a symbolickým charakterom prezidentského úradu a tým, že väčšinu právomocí prezident vykonáva s kontrasignáciou vlády.

Predseda strany Andrej Danko v piatok zverejnil aj fotografiu porovnania platov prezidentov.

Zatiaľ čo Pellegrini zarába 18-tisíc eur mesačne, český prezident 14 850, francúzsky 14 500, taliansky o päťsto eur menej, ukrajinský prezident 12-tisíc eur.

Menej ako desaťtisíc mesačne podľa Danka zarobí aj maďarský prezident (9 300 eur) i poľský (5 918 eur).

Prezident návrh na zníženie jeho platu na deväťtisíc nekomentoval, iba odkázal, že od lídra SNS očakáva skôr konkrétnu prácu pre ľudí.

(max)