Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rapera z Česka poslal slovenský súd za mreže, v štúdiu uňho našli mŕtvu ženu

Český raper Dominik Vyšata, vystupujúci pod menom Vercetti, putuje za mreže. Po tom, čo bol obžalovaný za drogovú trestnú činnosť, uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Píšu noviny.sk.

Dohodli sa na päťročnom väzení v zariadení s minimálnym stupňom stráženia a päťročnom vyhostení zo Slovenska.

Prípad súvisí s tragédiou v jeho prenajatom štúdiu, kde našli v marci predávkovanú 25-ročnú ženu. Policajti tam zaistili aj rôzne drogy vrátane GHB, hašiša a kokaínu. Aj keď Vercetti nakoniec žene privolal záchranku, bolo neskoro.

Pred pár týždňami pritom po 26-ročnom raperovi pátrala polícia aj pre lúpežné prepadnutie so zbraňou. Pri následnom zadržaní uňho našli opäť omamné látky.

Skutky spáchal pritom napriek tomu, že v Českej republike už bol právoplatne odsúdený za drogovú trestnú činnosť.

(max)

Minúta  |  

Za korupciu si expolicajt NAKA posedí doma, sudca od väzenia upustil

Expolicajt Marián Kučerka, obžalovaný z korupcie, dostal od sudcu Milana Cisarika päťročný trest domáceho väzenia.

Počas dňa môže chodiť do práce, no od 19:00 sa musí zdržiavať doma alebo v priľahlej záhrade svojho rodinného domu v Bratislave.

Okrem toho mu podľa hnonline.sk sudca uložil peňažný trest vo výške 91 500 eur. Sudca pri rozhodovaní aplikoval priaznivejší zákon.

Prokurátor pôvodne žiadal nepodmienečný trest a pokutu 100-tisíc eur. Argumentoval tým, že Kučerka sa dva roky vyhýbal súdu a účelovo prevádzal svoj majetok.

Napriek tomu sudca uprednostnil alternatívny trest. Obžalovaný sa na piatkovom pojednávaní opäť nezúčastnil.

Kučerka bol už v minulosti právoplatne odsúdený za prijímanie úplatkov v čase, keď pôsobil na dnes už zaniknutej Národnej kriminálnej agentúre. Peniaze mal dostávať výmenou za ovplyvňovanie vyšetrovaní.

V minulosti bol naň vydaný aj európsky zatykač.

(max)

Minúta  |  

Šimkovičová vymenovala nového šéfa fondu pre menšiny, je to fotograf

Novým riaditeľom Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (FPKNM) sa stal Ján Štovka. Do funkcie ho v piatok vymenovala ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) na základe výberového konania, ktoré sa konalo v júli.

Štovka je známy najmä ako umelecký vedúci folklórneho súboru Dúbrava a primáš viacerých hudobných telies. Aktívne sa venuje tradičnej kultúre, spolupracoval na kultúrnych podujatiach, dokumentoch a projektoch aj pre STVR.

Rezort kultúry vyzdvihol aj jeho úspechy v oblasti umeleckej fotografie – je držiteľom prestížneho titulu MQEP. Má za sebou viacero vizuálnych projektov propagujúcich slovenské regióny.

Proces výberu nového riaditeľa však sprevádzala kritika. Poslanec Jozef Hajko (KDH) ho označil za netransparentný a obvinil rezort z "utajeného režimu". Vyčítal najmä chýbajúce informácie o kandidátoch a zložení komisie. Ministerstvo obvinenia odmietlo a tvrdí, že konalo striktne v súlade so zákonom.

Fond so vznikom v roku 2017 hospodári ročne s rozpočtom 8,8 milióna eur a jeho úlohou je podpora kultúry národnostných menšín.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prístavy v Bratislave a Komárne ovládol štát, chystá veľkú modernizáciu

Štát získal plnú kontrolu nad dunajskými prístavmi v Bratislave a Komárne. Odkúpil od spoločnosti Slovenská plavba a prístavy (SPaP) žeriavy, sklady, budovy a infraštruktúru za 170 miliónov eur.

Týmto krokom sa skončil dlhoročný stav rozdeleného vlastníctva z čias privatizácie v 90. rokoch. Oznámila to štátna firma Verejné prístavy.

Financovanie zabezpečil úver od ČSOB s úrokom do 4,9 percenta, pričom spätný prenájom SPaP prinesie štátu ročne 6,5 milióna eur počas piatich rokov.

Minister dopravy Jozef Ráž ml. (nom. Smeru) hovorí o ambícii vybudovať jeden z najmodernejších európskych riečnych prístavov.

Prvým krokom bude modernizácia kontajnerového terminálu Pálenisko – pribudnú nové sklady, železničné napojenie a opravárenské haly. Prístav má zvládnuť až trojnásobok súčasnej kapacity.

Ďalším cieľom je transformácia Zimného prístavu v Bratislave na mestskú štvrť. Pozemky s rozlohou 400-tisíc m² budú ponúknuté investorom v medzinárodnom tendri, pričom potenciálny výnos môže dosiahnuť až 300 miliónov eur.

Tieto peniaze pôjdu späť do infraštruktúry. Prvé stavebné práce sa očakávajú po roku 2030.

(tasr, max)

Minúta  |  

Inflácia v eurozóne sa drží na 2 percentách, Slovensko vysoko v rebríčku

Medziročná miera inflácie v eurozóne zostala v júli na júnovej úrovni 2 percent. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov, ktoré v piatok zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat. Inflácia na Slovensku patrí k najvyšším.

Miera inflácie v euroregióne sa tak udržala na cieľovej úrovni Európskej centrálnej banky (ECB). Pri pohľade na hlavné zložky inflácie v eurozóne, najväčší medziročný nárast v júli zaznamenali ceny potravín, alkoholu a tabaku (3,3 percenta v porovnaní s 3,1 percenta v júni).

Pokles cien energií sa pritom mierne spomalil (na -2,5 percenta z júnových -2,6 percenta). Ani medziročná jadrová inflácia, bez nestálych cien energií, potravín, alkoholu a tabaku, sa v júli nezmenila a zostala na júnovej úrovni 2,3 percenta.

Spomedzi členských štátov EÚ najvyššiu harmonizovanú mieru inflácie vykázali Estónsko (5,6 percenta), zatiaľ čo najnižšiu mal Cyprus (0,1 percenta). Na Slovensku dosiahla medziročná miera inflácie v júli 4,5 percenta a medzimesačne sa ceny zvýšili o 0,2 percenta.

Minúta  |  

Vývoz ruského plynu do Európy cez TurkStream vzrástol o viac než tretinu

Ruské dodávky plynu do Európy prostredníctvom podmorského plynovodu TurkStream vzrástli v júli oproti predchádzajúcemu mesiacu o viac než tretinu.

Pod výrazný rast sa podpísal fakt, že v júni bol vývoz pre údržbu obmedzený. Zvýšil sa však aj vývoz v medziročnom porovnaní, a to o takmer 5 percent. Uviedla to v piatok agentúra Reuters, ktorá vychádzala zo svojich výpočtov.

Plynovod TurkStream, ktorý prepravuje ruský plyn po dne Čierneho mora, je po ukončení tranzitu cez Ukrajinu poslednou potrubnou trasou na dodávky suroviny z Ruska do Európy.

V roku 2022, keď sa začala vojna Ukrajine, vyviezlo Rusko do Európy podľa skorších údajov Gazpromu a výpočtov agentúry Reuters rôznymi trasami zhruba 63,8 miliardy m³ plynu.

V ďalšom roku sa dodávky prepadli o 55,6 percent na 28,3 miliardy m³, v roku 2024 sa však objem vývozu mierne zotavil na približne 32 miliárd m³.

Na porovnanie, v období najväčšieho exportu, čo boli roky 2018 – 2019, dosiahli dodávky ruského plynu do Európy od 175 miliárd do 180 miliárd m³.

(tasr, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.