Preskočiť na obsah
Minúta  |  

AFP: Rusko na Ukrajine v júli zrýchlilo svoj postup už štvrtý mesiac po sebe

Postup ruských vojsk na Ukrajine sa v júli zrýchlil už štvrtý mesiac po sebe. Vyplýva to z dát Inštitútu pre výskum vojny (ISW), ktoré analyzovala agentúra AFP, informuje TASR.

Od 1. júla ruská armáda zabrala 713 kilometrov štvorcových ukrajinského územia. Silám Kyjeva sa zas podarilo dobyť späť 79 kilometrov štvorcových.

Takmer tri štvrtiny Ruskom dobytého územia sa nachádza v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Moskva v súčasnosti kontroluje asi 78 percent tohto regiónu, pričom pred rokom to bolo 62 percent. Rusko tak zaznamenalo čistý prírastok 634 kilometrov štvorcových územia, čo je najviac od novembra minulého roka.

Napriek rýchlejšiemu postupu ruské sily stále nedobyli kľúčové mesto Pokrovsk na Donbase, o čo sa usilujú už niekoľko mesiacov.

Vo štvrtok však oznámili dobytie mesta Časiv Jar ležiaceho severovýchodne od Pokrovska, ktoré je strategickým bodom ukrajinských síl na Donbase. Ukrajinská armáda tieto tvrdenia ihneď poprela.

Dobytie Časiv Jaru by podľa AFP otvorilo Rusku cestu na Kramatorsk a Slovjansk, ktoré sú dôležitými logistickými základňami ukrajinskej armády a žije tam mnoho civilistov.

(tasr, red)

Minúta  |  

Rožňavský policajt speňažil 206 e-kolkov, štát pripravil o takmer 20-tisíc eur

Policajt z Rožňavy zneužil svoju pozíciu na úseku zbraní a streliva a za vyše dva roky si privyrobil takmer 19-tisíc eur.

Medzi rokmi 2022 a 2024 si systematicky ponechával e-kolky, ktoré občania predkladali pri administratívnych úkonoch. Píše Korzár Košice.

Namiesto použitia v systéme však muž zákona kolky speňažoval pre osobnú potrebu. Po odhalení zo strany kolegov mu bolo vznesené obvinenie zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa.

V decembri 2024 ukončil služobný pomer. Vzhľadom na to, že vinu priznal a prejavil ľútosť, dohodol sa s prokuratúrou na treste.

Súd dohodu o vine a treste schválil: tri roky podmienečne so skúšobnou dobou v rovnakej dĺžke. Zároveň je podľa právoplatného rozsudku povinný škodu uhradiť.

Aj keď mu pôvodne hrozil trest štyri až desať rokov väzenia, vďaka priznaniu vyviazol s miernejším trestom.

(max)

Minúta  |  

USA zaskočili Švajčiarsko. Trump zvyšuje clá na takmer 40 percent

Švajčiarsko čelí tvrdému úderu zo strany USA – prezident Trump nečakane zvýšil dovozné clá na švajčiarske výrobky na 39 percent, čo je výrazne viac než pôvodne avizovaných 31 percent.

Tento krok, ktorý vstúpi do platnosti 7. augusta, zaskočil nielen vládu v Berne, ale aj tamojšie podnikateľské združenia.

Švajčiarsko pritom počas obchodných rokovaní s USA zaujímalo podľa vlastných slov konštruktívny postoj.

Obavy z následkov sú oprávnené – Švajčiarsko patrí medzi najväčších zahraničných investorov v USA a švajčiarske firmy tam zamestnávajú stovky tisíc ľudí.

Zároveň ide o ich kľúčový exportný trh, kam smeruje až 17 percent vývozu.

Odborné združenia ako Economiesuisse a Swissmechanic varujú, že nové clá môžu vážne poškodiť priemyselnú základňu krajiny, a vyzývajú vládu k aktívnym krokom.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Západ obviňuje Irán z útokov na disidentov, Teherán hovorí o výmysloch

Irán sa ohradil voči spoločnému vyhláseniu západných krajín, ktoré ho obviňujú z plánovania atentátov a únosov politických odporcov v zahraničí.

Podľa hovorcu rezortu diplomacie Esmáíla Bakájího ide o nepodložené výmysly a súčasť širšej kampane iránofóbie, ktorej cieľom je prekryť izraelské násilie v Pásme Gazy.

Spojené štáty, Británia, Nemecko a ďalšie štáty tvrdia, že Teherán čoraz častejšie využíva medzinárodné kriminálne siete na zastrašovanie disidentov a novinárov v Európe aj Severnej Amerike. Vyhlásenie podčiarkuje, že ide o narušenie suverenity dotknutých štátov.

Iránske ministerstvo zahraničných vecí však reagovalo obvinením Západu z poskytovania útočiska „teroristickým skupinám“ a vyzvalo na medzinárodnú zodpovednosť za túto podporu.

Bakájí zároveň tvrdí, že kritika prichádza v čase, keď by sa pozornosť mala sústrediť na „genocídu v okupovanej Palestíne“.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Silné zemetrasenie pri Kamčatke zaznamenali aj stanice na Slovensku

Zemetrasenie s magnitúdom 8,8, ktoré tento týždeň zasiahlo oblasť pri pobreží Kamčatky, bolo natoľko silné, že ho zaznamenali seizmické stanice po celom svete vrátane Slovenska.

Lucia Fojtíková zo Slovenskej akadémie vied zdôraznila, že seizmická vlna dorazila na naše územie zhruba dvanásť minút po otrasoch. Išlo o jedno z najsilnejších zemetrasení od katastrofy v japonskej Fukušime v roku 2011.

Aj keď Slovensko nepocítilo priame následky otrasov – pohyby pôdy boli vzhľadom na vzdialenosť nepatrné a pre bežných obyvateľov nepozorovateľné –, seizmické prístroje tu zaznamenali povrchové vlny s amplitúdou dva až tri milimetre.

Tie vznikli ako dôsledok zvýšenej aktivity v oblasti Kamčatky, ktorú slovenské stanice monitorujú od 20. júna.

Podľa odborníkov takto silné zemetrasenia môžu v globálnom meradle ovplyvniť dynamiku planéty – napríklad rozloženie hmoty, rýchlosť rotácie Zeme alebo napätie v zemskej kôre.

Ide však o zanedbateľné javy zistiteľné len citlivými meraniami. Po zemetrasení bolo v tichooceánskej oblasti vydané varovanie pred cunami pre milióny obyvateľov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bosniansky súd potvrdil trest Dodikovi, odsúdenie prehĺbilo napätie a krízu

Odvolací súd v Bosne potvrdil ročný trest väzenia a šesťročný zákaz verejnej činnosti pre Milorada Dodika, prezidenta Republiky srbskej (RS) – etnicky srbskej časti Bosny. Píše Barron's.

Rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, nadväzuje na februárový rozsudok. Ten potvrdil, že Dodik nerešpektoval rozhodnutia medzinárodného vyslanca zodpovedného za dohľad nad dodržiavaním mierových dohôd z roku 1995.

Ide o precedens, ktorý vyvolal v Bosne jednu z najvážnejších politických kríz od konca vojny v 90. rokoch.

Dodik označil proces za politicky motivovaný a ako reakciu parlament RS prijal zákony, ktoré bránia ústredným orgánom zasahovať do právomocí tejto entity.

Bosenský ústavný súd ich však v máji zrušil. Kríza ešte viac prehlbuje napätie medzi etnicky rozdelenými entitami Bosny a Hercegoviny.

Od konca vojny je Bosna rozdelená na Republiku srbskú a Moslimsko-chorvátsku federáciu. Každá z nich má vlastnú vládu a parlament, pričom krajinu s 3,5 miliónmi obyvateľov spájajú len slabé centrálne inštitúcie.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.