Preskočiť na obsah
  |  

Autopilot Tesly spôsobil haváriu. Teraz musí zaplatiť časť ujmy

Porota v USA nariadila automobilke Tesla zaplatiť odškodné vo výške 243 miliónov dolárov za smrteľnú nehodu z roku 2019, pri ktorej zohral úlohu systém autonómneho riadenia Autopilot. Tesla s verdiktom nesúhlasí a plánuje sa odvolať, píšu agentúra AP a televízia CBS.

Nehoda sa stala, keď vodič so zapnutým Autopilotom narazil približne stokilometrovou rýchlosťou do stojaceho auta, pri ktorom pár pozoroval hviezdy. Žena nehodu neprežila, muž utrpel vážne trvalé zranenia. V čase kolízie sa vodič snažil zdvihnúť mobil a nevenoval sa riadeniu.

Porota uložila Tesle trestné odškodné 200 miliónov dolárov. Zo zvyšných 129 miliónov ako kompenzáciu musí vodič elektromobilu zaplatiť 67 percent a 33 percent samotná automobilka, čo pre Teslu predstavuje ďalších 43 miliónov dolárov.

Kľúčovým dôkazom bol kamerový záznam z vozidla, ktorý pôvodne Tesla popierala. Video ukázalo, že auto ignorovalo dopravné značenie a pred nehodou neurobilo žiadny manéver. Právnik žalobcu uviedol, že systém sa pri neodvrátiteľnej kolízii „jednoducho vypol“. Nehoda prichádza v čase, keď Tesla propaguje autonómne taxíky.

(echo24, sab)

  |  

V Gaze zomrelo ďalších šesť ľudí od hladu, Izrael povolil dodávky paliva

V Pásme Gazy zomrelo za uplynulých 24 hodín ďalších šesť ľudí v dôsledku hladu a podvýživy, uviedlo v nedeľu tamojšie ministerstvo zdravotníctva. Počet obetí hroziaceho hladomoru tak od začiatku vojny stúpol na 175 vrátane 93 detí.

Izrael medzičasom oznámil, že do Gazy povolil vstup štyroch cisterien s palivom od OSN, určeným pre nemocnice, pekárne, verejné kuchyne a základné služby. Egyptská televízia Al-Qahera News zároveň informovala o dvoch kamiónoch so 107 tonami nafty pripravenými na vstup z Egypta, ich príchod však zatiaľ nebol potvrdený.

Zdravotnícke zariadenia v Gaze čelia kritickému nedostatku paliva, čo ohrozuje ich prevádzku. Humanitárne organizácie varujú, že letecké zhadzovanie pomoci je nedostatočné a žiadajú otvorenie pozemných trás. Izrael tvrdí, že obmedzenia boli zamerané na vyvíjanie tlaku na vládnuce hnutie Hamas v súvislosti s rukojemníkmi.

Belgicko v nedeľu v spolupráci s Jordánskom zrealizovalo prvý humanitárny letecký výsadok. Francúzsko začalo so zhadzovaním 40 ton pomoci už v piatok.

Palestínske úrady uviedli, že v nedeľu zahynulo najmenej 40 ľudí v dôsledku izraelského ostreľovania, vrátane osôb smerujúcich k distribučným bodom s pomocou. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu apeloval na Červený kríž, aby pomohol s opaterou zvyšných rukojemníkov v Gaze.

(reuters, sab)

  |  

V provincii Suwajdá sa opäť rozhoreli boje, zahynuli najmenej štyria drúzovia

Najmenej štyria ľudia prišli o život v nedeľu počas obnovených bojov v provincii Suwajdá na juhu Sýrie. Región obývaný prevažne drúzskou menšinou je opäť dejiskom napätia, informovalo Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) so sídlom v Londýne.

Podľa SOHR traja príslušníci sýrskej bezpečnosti a jeden „miestny bojovník“ zahynuli pri zrážkach v okolí strategického bodu Tal Hadíd, ktorý leží vo vyvýšenej oblasti na západe provincie. Kontrola nad týmto miestom poskytuje výhodu pri monitorovaní širokého okolia.

Boje sa rozšírili aj do okolia mesta Thála a výbuchy bolo počuť priamo v metropole provincie Suwajdá. Situácia v regióne ostáva napätá od krvavých júlových zrážok medzi drúzmi a sunnitskými beduínmi, ktoré si vyžiadali vyše 1 400 obetí.

Cesta medzi Suwajdou a Damaskom je od 20. júla zablokovaná. Kým vláda obviňuje drúzov, SOHR tvrdí, že cestu blokujú provládne milície. OSN vyslala do oblasti humanitárnu pomoc, no koridor bol pre „porušenie prímeria“ dočasne uzavretý, oznámil rezort vnútra.

(sohr, afp, tasr, sab)

  |  

Dozorca odmietol používať ženské zámená na väzňov, prepustili ho

Britský armádny veterán David Toshack žaluje bezpečnostnú firmu GEOAmey za údajné nezákonné prepustenie, diskrimináciu a obťažovanie na základe jeho presvedčenia. Prepustenie nasledovalo po tom, čo počas školenia pred nástupom do funkcie väzenského dozorcu odmietol používať ženské zámená pri mužských väzňoch.

Toshack (50), otec troch detí a dlhoročný člen armádnych zdravotníckych záloh, mal nastúpiť do zamestnania na súde v škótskom meste Kirkcaldy. Počas kurzu však uviedol, že by sa necítil komfortne používať zámená, ktoré nezodpovedajú biologickému pohlaviu, lebo pohlavie je nemenné.

Prepustili ho ešte pred oficiálnym nástupom do zamestnania. „Nikdy som nemal problém so zákonom, bojoval som za svoju krajinu, no teraz mi hovoria, čo si môžem a nemôžem myslieť,“ povedal pre nedeľník Mail on Sunday.

„Určite je veľa ľudí ako ja, ktorí nič z toho nemajú, ktorí sú odkázaní sami na seba, takže chcem ľuďom ukázať, že sa proti tomu dá postaviť,“ dodal s dôvetkom, že pravidelne chodí do kostola.

Jeho prípad nadväzuje na aprílový verdikt britského Vrchného súdu, ktorý v zákone o rovnosti uznal výrazy „žena“ a „pohlavie“ len v biologickom význame. Očakáva sa, že prípad zvýši tlak na Škótsku väzenskú službu, aby prehodnotila svoju politiku v otázke takzvaných „transväzňov“.

Firma GEOAmey sa k prípadu zatiaľ nevyjadrila.

(telegraph, sab)

  |  

Na stole je nový menšinový zákon, predložia ho v roku 2026

Pripravovaný návrh zákona o národnostných menšinách má vychádzať z aktualizovaného legislatívneho zámeru, ktorý ešte v roku 2020 prijal Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny.

Na príprave zákona aktuálne pracuje odborná skupina zložená zo zástupcov menšín a štátnej správy, oznámil v nedeľu Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny.

„Pracovný návrh zákona už existuje a je v štádiu pripomienkovania,“ informoval vedúci sekretariátu úradu Zoltán Kovács. Ďalšie stretnutie pracovnej skupiny je naplánované na jeseň. Vláda poskytla čas na predloženie zákona do decembra 2026.

Cieľom legislatívy je systematicky vymedziť práva príslušníkov národnostných menšín, odstrániť súčasnú roztrieštenosť právnej úpravy a riešiť aj doposiaľ nepokryté oblasti. Návrh zákona je súčasťou odporúčaní v periodickej správe o postavení menšín.

Prípravu zákona podporil aj premiér Robert Fico (Smer) a ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS). Koordináciu zabezpečuje splnomocnenec Ákos Horony. Predošlý návrh z dielne Lászlóa Bukovszkého sa na rokovanie vlády v roku 2022 nedostal.

(tasr, sab)

  |  

Bloomberg: poníženie EÚ v colnej dohode s USA podkopáva jej budúcnosť

Najlepšie, čo sa dá o obchodnej dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi povedať, je to, že „to mohlo byť oveľa horšie“, konštatovala v reakcii na minulotýždňovú dohodu agentúra Bloomberg.

Plošné clá na európsky dovoz do USA vo výške 15 percent sú „len polovicou“ z plánovaných 30 percent, ktorými prezident Donald Trump hrozil od 1. augusta. Vyrokovala ich šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

Agentúry okrem oslabenia konkurencieschopnosti medzi negatívne efekty počíta aj celosvetové „poníženie“ bez toho, aby Brusel získal jednoduchší prístup na americké trhy.

Únia ustúpila bez odvetných opatrení, čo podkopáva jej vyjednávaciu silu a poškodzuje jej obraz ako geopolitického hráča.

Navyše, pravicoví kritici EÚ ako Marine Le Penová či Viktor Orbán označujú dohodu za zlyhanie Bruselu pri obrane národných záujmov, čo môže podľa agentúry podkopať hlbšiu európsku integráciu.

(sab)