Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pokuta pre kamionistu môže pomôcť Kočnerovi znížiť trest, tvrdí jeho advokát

Denník Sme píše o možnosti, že Kočnerov trest by sa mohol skrátiť. Kočner bol odsúdený na 19 rokov väzenia za falšovanie zmeniek v prípade TV Markíza.

Zmena nastala po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhodol, že ak sa nejaký zákon zmení v prospech obvineného (napríklad sa zníži trest alebo sankcia), táto priaznivejšia zmena sa má uplatniť aj spätne – teda aj na prípady, ktoré už sú právoplatne uzavreté.

Konkrétny prípad sa týkal pokuty pre kamionistu, ktorý nemal vo vozidle zariadenie na meranie odpočinku. Neskôr sa už takáto výbava nevyžadovala. Súd rozhodol, že ak sa pravidlá zmenili, nemal byť vodič pokutovaný.

Kočnerov obhajca Michal Mandzák tvrdí, že tento princíp by sa mal uplatniť aj v trestnom práve – teda aj na Kočnera. Argumentuje tým, že správne sankcie (ako pokuty) a tresty v trestnom práve sú si veľmi podobné, a preto by mali mať rovnaké pravidlá.

Úlohu v prípade zohráva aj novela Trestného zákona – konkrétne v časti, ktorá sa týka trestov za skutky, za ktoré Kočnera odsúdili. Pôvodne hrozil trest od 12 do 20 rokov, ale po novele zákona je to už len 5 až 12 rokov.

Kočner si už odsedel sedem rokov. Ak by Najvyšší súd uznal, že sa naňho má vzťahovať nová miernejšia právna úprava, mohol by požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia.

Nie všetci však súhlasia s tým, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa dá automaticky uplatniť aj na trestné právo. V minulosti Najvyšší súd SR podobné právne argumenty zamietol.

(max)

Minúta  |  

Witkoff priletel do Moskvy rokovať o prímerí na Ukrajine pred uplynutím ultimáta

Do Moskvy pricestoval osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff, aby rokoval o ukončení vojny na Ukrajine.

Na letisku ho privítal osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina pre investičnú spoluprácu Kirill Dmitrijev.

Jeho návšteva Ruska prichádza len pár dní pred vypršaním ultimáta Donalda Trumpa – ak Putin nepristúpi na prímerie do piatka, Spojené štáty plánujú uvaliť 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Witkoff je v Rusku od začiatku roka už piatykrát – posledné rokovania s ruským prezidentom absolvoval v apríli.

Zatiaľ nie je známe, s kým presne bude Witkoff v Moskve aktuálne rokovať.

(tasr, reuters, afp, tass, max)

Minúta  |  

Rusko láka konzervatívcov zo Západu na „vízum spoločných hodnôt“

Špeciálny vízový program "vízum pre spoločné hodnoty", ktorým sa snaží prilákať konzervatívne zmýšľajúcich ľudí zo Západu, spustilo Rusko podľa Tages-Anzeiger. Cieľovou skupinou sú najmä občania, ktorí sa cítia odcudzení liberalizmom vo svojich domovinách a hľadajú alternatívu k západnému modelu spoločnosti.

Získať vízum je jednoduché – netreba vedieť po rusky ani investovať, stačí deklarovať rešpekt k "tradičným ruským hodnotám" ako rodina, stabilita či náboženstvo. Požiadať oň môžu občania zo 47 krajín z nepriateľského zoznamu, na ktorom Slovensko a Maďarsko (spomedzi krajín Únie) chýbajú.

Od augusta 2024 evidovali ruské úrady vyše 1 150 žiadostí, z toho najviac z Nemecka (224). Lotyšsko, ktoré má veľkú ruskú menšinu, je na druhom mieste so 126 a Spojené štáty s 99 žiadosťami.

Podľa agentúr sprostredkujúcich presídlenie ide o ľudí, ktorí stratili dôveru v Západ a veria, že v Rusku nájdu "normálnejší" život.

Motívy žiadateľov sa pohybujú od náboženských a kultúrnych dôvodov až po finančné frustrácie. Ide o kombináciu identity, protestu a hľadania stability v chaotickom svete.

(max)

Minúta  |  

Soul otvára hranice turistom z Číny, zlepšiť tým chce bilaterálne vzťahy

Južná Kórea ponúkne bezvízový vstup turistickým skupinám z Číny na dočasné obdobie od 29. septembra 2025 do júna budúceho roka.

Tento krok prvýkrát oznámili v marci po tom, čo sa Čína v novembri minulého roka rozhodla ponúknuť oslobodenie od víz pre Juhokórejčanov a zahraničných návštevníkov z iných krajín.

Prichádza to taktiež uprostred očakávaní, že vzťahy medzi oboma krajinami sa zlepšia pod vedením novej juhokórejskej administratívy prezidenta I Če-mjonga z opozičnej Demokratickej strany.

Rozhodnutie zaviesť toto opatrenie pred čínskymi sviatkami začiatkom októbra pomôže posilniť domácu ekonomiku uprostred oživenia zahraničných návštev, skonštatovalo ministerstvo cestovného ruchu po stretnutí, na ktorom sa prediskutovali opatrenia na oživenie cestovného ruchu pred samitom Ázie a Tichomoria.

(reuters, jonhap, max)

Minúta  |  

Polrok bez samitu. Tak dlho sa ešte Putin a americký prezident nestretli

Vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi zostávajú napäté, no v zákulisí diplomacie sa črtajú náznaky pohybu. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priznal, že návrat k normálnym vzťahom si vyžiada čas.

Poukázal jedným dychom na "zotrvačnosť" spôsobenú dlhou prestávkou bez stretnutia medzi ruským prezidentom Vladimirom Putinom a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Agentúra TASS informovala, že prvýkrát v modernej ruskej histórii uplynulo od inaugurácie nového amerického prezidenta viac ako šesť mesiacov bez samitu s ruským lídrom.

Do Moskvy však mieri špeciálny vyslanec USA Steve Witkoff, aby sa pokúsil posunúť rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Trump medzitým pritvrdil rétoriku – Putinovi dal ultimátum s požiadavkou prímeria a mierovej dohody do 8. augusta.

Hrozí aj sankciami a zavedením 100-percentných ciel na krajiny kupujúce ruskú ropu, najmä Čínu a Indiu.

Tento tvrdý postoj prichádza po vyjadreniach ruského exprezidenta a súčasného podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva. Ten obvinil šéfa Bieleho domu, že hrá s Moskvou "hru s ultimátami", ktorá môže skončiť vzájomnou vojnou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Libanon chce odzbrojiť Hizballáh, armáda pripraví plán štátneho monopolu

Libanonská vláda urobila výrazný krok smerom k obmedzeniu vplyvu militantného hnutia Hizballáh – do konca roka chce zaviesť štátny monopol na držanie zbraní.

Armáda má vypracovať plán, podľa ktorého by zbrane mohli legálne vlastniť len oficiálne bezpečnostné zložky. Cieľom je donútiť Hizballáh k úplnému odzbrojeniu.

Rozhodnutie padlo počas takmer šesťhodinového rokovania v prezidentskom paláci, ktoré viedol prezident Džúzíf Awn. Dvaja ministri napojení na Hizballáh rokovanie údajne na protest opustili.

Vodca hnutia Naím Kásim pred zasadnutím varoval, že Hizballáh sa nevzdá arzenálu, kým budú pokračovať izraelské útoky. Libanon tak balansuje medzi domácim politickým napätím a medzinárodným tlakom – predovšetkým zo strany USA – na demilitarizáciu Hizballáhu.

Izrael, ktorý hnutie považuje za teroristickú hrozbu, deklaroval, že bude pokračovať v útokoch na jeho infraštruktúru, kým sa nevzdá zbraní.

(tasr, dpa, reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.