Preskočiť na obsah
  |  

Umelá inteligencia ako politický poradca. Švédsky premiér vyvolal rozruch

Švédsky premiér Ulf Kristersson priznal, že pravidelne používa nástroje umelej inteligencie, ako sú ChatGPT od OpenAI či LeChat od Mistral AI, na získanie druhého názoru pri politickej práci.

Podľa neho ide skôr o orientačný nástroj, ktorý mu pomáha klásť si otázky typu "Čo urobili ostatní?" alebo "Mali by sme na to ísť opačne?" Tvrdí, že nie je jediný, AI využívajú aj jeho kolegovia vo vláde.

Toto priznanie však vyvolalo kritiku zo strany odborníkov. Denník Aftonbladet označil Kristerssona za obeť "psychózy oligarchov v súvislosti s AI".

Experti varujú najmä pred bezpečnostnými rizikami a rizikom prílišnej dôvery v AI systémy, ktoré nie sú vhodné na formulovanie politických názorov. Profesorka Simone Fischer-Hübnerová z Karlstadskej univerzity upozornila na nebezpečenstvo práce s citlivými informáciami v prostredí AI.

Ďalšia odborníčka Virginia Dignumová z univerzity v Umei varovala pred "nebezpečným sklzom" – čím viac sa politici na AI spoliehajú, tým viac jej môžu dôverovať aj v kritických rozhodnutiach.

Hovorca premiéra ubezpečil, že AI sa nepoužíva na prácu so žiadnymi bezpečnostne citlivými dátami.

(tasr, guardian, max)

  |  

Kennedy mení očkovaciu politiku, mRNA vakcínam stopol dotácie

Americké ministerstvo zdravotníctva pod vedením Roberta F. Kennedyho ml. ruší polmiliardové financovanie mRNA vakcín, ktoré mali chrániť pred chrípkou a covidom, píše BBC.

Toto rozhodnutie zasiahne 22 projektov vrátane výskumu spoločností Pfizer a Moderna.

Kennedy, dlhoročný skeptik očkovania, tvrdí, že technológia mRNA prináša viac rizík ako výhod. Zároveň avizuje presun podpory k "bezpečnejším formám" vakcinácie, ktoré majú byť efektívnejšie aj pri vírusových mutáciách.

Zdravotnícki experti varovali, že mRNA vakcíny zohrali kľúčovú úlohu počas pandémie a ich vývoj je rýchlejší než pri tradičných vakcínach. Podľa viacerých odborníkov je Kennedyho krok nebezpečný a môže zhoršiť pripravenosť USA na ďalšiu pandémiu.

Kritizovali aj tvrdenie, že vakcíny podporujú mutácie vírusov – tie podľa nich mutujú prirodzene, bez ohľadu na očkovanie.

Minister už v júni odvolal 17 expertov z vakcinačného výboru a vyradil vakcínu proti covidu z očkovacieho kalendára pre deti a tehotné ženy.

(max)

  |  

Pokuta pre kamionistu môže pomôcť Kočnerovi znížiť trest, tvrdí jeho advokát

Denník Sme píše o možnosti, že Kočnerov trest by sa mohol skrátiť. Kočner bol odsúdený na 19 rokov väzenia za falšovanie zmeniek v prípade TV Markíza.

Zmena nastala po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhodol, že ak sa nejaký zákon zmení v prospech obvineného (napríklad sa zníži trest alebo sankcia), táto priaznivejšia zmena sa má uplatniť aj spätne – teda aj na prípady, ktoré už sú právoplatne uzavreté.

Konkrétny prípad sa týkal pokuty pre kamionistu, ktorý nemal vo vozidle zariadenie na meranie odpočinku. Neskôr sa už takáto výbava nevyžadovala. Súd rozhodol, že ak sa pravidlá zmenili, nemal byť vodič pokutovaný.

Kočnerov obhajca Michal Mandzák tvrdí, že tento princíp by sa mal uplatniť aj v trestnom práve – teda aj na Kočnera. Argumentuje tým, že správne sankcie (ako pokuty) a tresty v trestnom práve sú si veľmi podobné, a preto by mali mať rovnaké pravidlá.

Úlohu v prípade zohráva aj novela Trestného zákona – konkrétne v časti, ktorá sa týka trestov za skutky, za ktoré Kočnera odsúdili. Pôvodne hrozil trest od 12 do 20 rokov, ale po novele zákona je to už len 5 až 12 rokov.

Kočner si už odsedel sedem rokov. Ak by Najvyšší súd uznal, že sa naňho má vzťahovať nová miernejšia právna úprava, mohol by požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia.

Nie všetci však súhlasia s tým, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa dá automaticky uplatniť aj na trestné právo. V minulosti Najvyšší súd SR podobné právne argumenty zamietol.

(max)

  |  

Witkoff priletel do Moskvy rokovať o prímerí na Ukrajine pred uplynutím ultimáta

Do Moskvy pricestoval osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff, aby rokoval o ukončení vojny na Ukrajine.

Na letisku ho privítal osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina pre investičnú spoluprácu Kirill Dmitrijev.

Jeho návšteva Ruska prichádza len pár dní pred vypršaním ultimáta Donalda Trumpa – ak Putin nepristúpi na prímerie do piatka, Spojené štáty plánujú uvaliť 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Witkoff je v Rusku od začiatku roka už piatykrát – posledné rokovania s ruským prezidentom absolvoval v apríli.

Zatiaľ nie je známe, s kým presne bude Witkoff v Moskve aktuálne rokovať.

(tasr, reuters, afp, tass, max)

  |  

Rusko láka konzervatívcov zo Západu na „vízum spoločných hodnôt“

Špeciálny vízový program "vízum pre spoločné hodnoty", ktorým sa snaží prilákať konzervatívne zmýšľajúcich ľudí zo Západu, spustilo Rusko podľa Tages-Anzeiger. Cieľovou skupinou sú najmä občania, ktorí sa cítia odcudzení liberalizmom vo svojich domovinách a hľadajú alternatívu k západnému modelu spoločnosti.

Získať vízum je jednoduché – netreba vedieť po rusky ani investovať, stačí deklarovať rešpekt k "tradičným ruským hodnotám" ako rodina, stabilita či náboženstvo. Požiadať oň môžu občania zo 47 krajín z nepriateľského zoznamu, na ktorom Slovensko a Maďarsko (spomedzi krajín Únie) chýbajú.

Od augusta 2024 evidovali ruské úrady vyše 1 150 žiadostí, z toho najviac z Nemecka (224). Lotyšsko, ktoré má veľkú ruskú menšinu, je na druhom mieste so 126 a Spojené štáty s 99 žiadosťami.

Podľa agentúr sprostredkujúcich presídlenie ide o ľudí, ktorí stratili dôveru v Západ a veria, že v Rusku nájdu "normálnejší" život.

Motívy žiadateľov sa pohybujú od náboženských a kultúrnych dôvodov až po finančné frustrácie. Ide o kombináciu identity, protestu a hľadania stability v chaotickom svete.

(max)

  |  

Soul otvára hranice turistom z Číny, zlepšiť tým chce bilaterálne vzťahy

Južná Kórea ponúkne bezvízový vstup turistickým skupinám z Číny na dočasné obdobie od 29. septembra 2025 do júna budúceho roka.

Tento krok prvýkrát oznámili v marci po tom, čo sa Čína v novembri minulého roka rozhodla ponúknuť oslobodenie od víz pre Juhokórejčanov a zahraničných návštevníkov z iných krajín.

Prichádza to taktiež uprostred očakávaní, že vzťahy medzi oboma krajinami sa zlepšia pod vedením novej juhokórejskej administratívy prezidenta I Če-mjonga z opozičnej Demokratickej strany.

Rozhodnutie zaviesť toto opatrenie pred čínskymi sviatkami začiatkom októbra pomôže posilniť domácu ekonomiku uprostred oživenia zahraničných návštev, skonštatovalo ministerstvo cestovného ruchu po stretnutí, na ktorom sa prediskutovali opatrenia na oživenie cestovného ruchu pred samitom Ázie a Tichomoria.

(reuters, jonhap, max)