Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sporná zonácia Polonín. Enviroorganizácia tvrdí, že návrh je nelegitímny

Štátny tajomník rezortu životného prostredia Filip Kuffa podľa environmentálnej organizácie Aevis zavádza verejnosť v súvislosti so zonáciou Národného parku Poloniny.

Organizácia tvrdí, že aktuálny návrh neposkytuje územiu adekvátnu ochranu a je v rozpore so zákonom, plánom obnovy aj medzinárodnými záväzkami.

Spochybňuje aj Kuffovo tvrdenie, že návrh už je na ministerstve – podľa Aevisu sa stále nachádza na okresnom úrade. V návrhu údajne chýba tiež ochrana starých lesov, významných pralesov UNESCO aj strategického vodného zdroja Starina.

Neopomenuli, že takáto zonácia by mohla ohroziť čerpanie európskych fondov. Zároveň kritizujú zásahy do pôvodného návrhu po nástupe ministra Tomáš Tarabu (nom. SNS) a vyzývajú na transparentný a zákonný postup bez politických zásahov.

Organizácia preto požaduje stiahnutie návrhu a jeho dôkladné prepracovanie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nemecko kritizuje dohodu s USA. Brusel tvrdí, že ju členské štáty schválili

Európska komisia podľa portálu Politico ostro reagovala na kritiku Nemecka, ktoré vyjadrilo nespokojnosť s nedávno uzavretou obchodnou dohodou medzi Európskou úniou a USA.

Nemecký minister financií Lars Klingbeil dohodu pred návštevou Washingtonu označil za "slabú", čo v Bruseli vyvolalo prekvapenie. Hovorca Komisie Olof Gill pripomenul, že dohoda bola výsledkom širokej zhody členských štátov vrátane Nemecka, ktoré predtým súhlasilo s jej obsahom.

Úradník Komisie pre citovaný web anonymne potvrdil, že "len malý počet" krajín chcel riskovať obchodnú vojnu s USA. „Členské štáty presadzovali tento výsledok,“ uviedol.

Dohoda stanovuje 15-percentné clo na dovoz z Únie do Spojených štátov, pričom Spoločenstvo zruší clá na americké autá.

Oceľ a hliník však v dohode obsiahnuté nie sú a naďalej podliehajú 50-percentnému clu. Komisia tvrdí, že s USA rokujú o kvótach na oceľ a hliník, no Washington to zatiaľ oficiálne nepotvrdil.

Klingbeil počas cesty do USA avizoval, že bude zisťovať, do akej miery je americká strana ochotná diskutovať o tejto otázke.

(max)

Minúta  |  

Umelá inteligencia ako politický poradca. Švédsky premiér vyvolal rozruch

Švédsky premiér Ulf Kristersson priznal, že pravidelne používa nástroje umelej inteligencie, ako sú ChatGPT od OpenAI či LeChat od Mistral AI, na získanie druhého názoru pri politickej práci.

Podľa neho ide skôr o orientačný nástroj, ktorý mu pomáha klásť si otázky typu "Čo urobili ostatní?" alebo "Mali by sme na to ísť opačne?" Tvrdí, že nie je jediný, AI využívajú aj jeho kolegovia vo vláde.

Toto priznanie však vyvolalo kritiku zo strany odborníkov. Denník Aftonbladet označil Kristerssona za obeť "psychózy oligarchov v súvislosti s AI".

Experti varujú najmä pred bezpečnostnými rizikami a rizikom prílišnej dôvery v AI systémy, ktoré nie sú vhodné na formulovanie politických názorov. Profesorka Simone Fischer-Hübnerová z Karlstadskej univerzity upozornila na nebezpečenstvo práce s citlivými informáciami v prostredí AI.

Ďalšia odborníčka Virginia Dignumová z univerzity v Umei varovala pred "nebezpečným sklzom" – čím viac sa politici na AI spoliehajú, tým viac jej môžu dôverovať aj v kritických rozhodnutiach.

Hovorca premiéra ubezpečil, že AI sa nepoužíva na prácu so žiadnymi bezpečnostne citlivými dátami.

(tasr, guardian, max)

Minúta  |  

Kennedy mení očkovaciu politiku, mRNA vakcínam stopol dotácie

Americké ministerstvo zdravotníctva pod vedením Roberta F. Kennedyho ml. ruší polmiliardové financovanie mRNA vakcín, ktoré mali chrániť pred chrípkou a covidom, píše BBC.

Toto rozhodnutie zasiahne 22 projektov vrátane výskumu spoločností Pfizer a Moderna.

Kennedy, dlhoročný skeptik očkovania, tvrdí, že technológia mRNA prináša viac rizík ako výhod. Zároveň avizuje presun podpory k "bezpečnejším formám" vakcinácie, ktoré majú byť efektívnejšie aj pri vírusových mutáciách.

Zdravotnícki experti varovali, že mRNA vakcíny zohrali kľúčovú úlohu počas pandémie a ich vývoj je rýchlejší než pri tradičných vakcínach. Podľa viacerých odborníkov je Kennedyho krok nebezpečný a môže zhoršiť pripravenosť USA na ďalšiu pandémiu.

Kritizovali aj tvrdenie, že vakcíny podporujú mutácie vírusov – tie podľa nich mutujú prirodzene, bez ohľadu na očkovanie.

Minister už v júni odvolal 17 expertov z vakcinačného výboru a vyradil vakcínu proti covidu z očkovacieho kalendára pre deti a tehotné ženy.

(max)

Minúta  |  

Pokuta pre kamionistu môže pomôcť Kočnerovi znížiť trest, tvrdí jeho advokát

Denník Sme píše o možnosti, že Kočnerov trest by sa mohol skrátiť. Kočner bol odsúdený na 19 rokov väzenia za falšovanie zmeniek v prípade TV Markíza.

Zmena nastala po rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, ktorý rozhodol, že ak sa nejaký zákon zmení v prospech obvineného (napríklad sa zníži trest alebo sankcia), táto priaznivejšia zmena sa má uplatniť aj spätne – teda aj na prípady, ktoré už sú právoplatne uzavreté.

Konkrétny prípad sa týkal pokuty pre kamionistu, ktorý nemal vo vozidle zariadenie na meranie odpočinku. Neskôr sa už takáto výbava nevyžadovala. Súd rozhodol, že ak sa pravidlá zmenili, nemal byť vodič pokutovaný.

Kočnerov obhajca Michal Mandzák tvrdí, že tento princíp by sa mal uplatniť aj v trestnom práve – teda aj na Kočnera. Argumentuje tým, že správne sankcie (ako pokuty) a tresty v trestnom práve sú si veľmi podobné, a preto by mali mať rovnaké pravidlá.

Úlohu v prípade zohráva aj novela Trestného zákona – konkrétne v časti, ktorá sa týka trestov za skutky, za ktoré Kočnera odsúdili. Pôvodne hrozil trest od 12 do 20 rokov, ale po novele zákona je to už len 5 až 12 rokov.

Kočner si už odsedel sedem rokov. Ak by Najvyšší súd uznal, že sa naňho má vzťahovať nová miernejšia právna úprava, mohol by požiadať o podmienečné prepustenie z väzenia.

Nie všetci však súhlasia s tým, že rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sa dá automaticky uplatniť aj na trestné právo. V minulosti Najvyšší súd SR podobné právne argumenty zamietol.

(max)

Minúta  |  

Witkoff priletel do Moskvy rokovať o prímerí na Ukrajine pred uplynutím ultimáta

Do Moskvy pricestoval osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff, aby rokoval o ukončení vojny na Ukrajine.

Na letisku ho privítal osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina pre investičnú spoluprácu Kirill Dmitrijev.

Jeho návšteva Ruska prichádza len pár dní pred vypršaním ultimáta Donalda Trumpa – ak Putin nepristúpi na prímerie do piatka, Spojené štáty plánujú uvaliť 100-percentné clá na obchodných partnerov Moskvy.

Witkoff je v Rusku od začiatku roka už piatykrát – posledné rokovania s ruským prezidentom absolvoval v apríli.

Zatiaľ nie je známe, s kým presne bude Witkoff v Moskve aktuálne rokovať.

(tasr, reuters, afp, tass, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.