Preskočiť na obsah
  |  

Kongres: EÚ zavádza cenzúru cez nariadenia o digitálnych službách

Americkí kongresmani obviňujú Európsku úniu z globálnej cenzúry, uvádza Výbor pre justíciu americkej Snemovne reprezentantov.

Tvrdia, že nové nariadenie o digitálnych službách (DSA) ohrozuje slobodu prejavu, keďže veľké platformy núti prioritne reagovať na podnety „nahlasovateľov obsahu“ a odstraňovať aj zákonný, no kontroverzný obsah.

Sporné sú najmä široko definované pojmy ako „nenávistné prejavy“ či „dezinformácie“, ktoré podľa výboru môžu viesť k umlčiavaniu najmä konzervatívnych názorov.

Výbor tiež upozornil na utajený workshop, kde riešili fiktívne scenáre radikalizácie mládeže a šírenia nenávisti. Kritizuje aj prepojenia „nahlasovateľov“ s vládami.

Kongresmani varujú, že americké platformy môžu pod tlakom DSA meniť svoje pravidlá globálne.

Eurokomisárka Henna Virkkunenová obvinenia odmietla s tým, že nariadenie je obsahovo neutrálne a nevzťahuje sa na tretie krajiny. Republikáni však považujú DSA za hrozbu pre americkú slobodu prejavu.

(lup)

  |  

Opozičné strany vyčítajú vláde paralyzáciu výboru pre pôdohospodárstvo

Opozičné strany ostro kritizovali vládnu koalíciu za opakovanú neúčasť svojich poslancov na rokovaniach parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, čím výbor zostáva neuznášaniaschopný a de facto nefunguje.

Poslanec Alojz Hlina (SaS) označil situáciu za systémovú ignoráciu a vyjadril frustráciu z nečinnosti koaličných kolegov práve v čase, keď v slovenských lesoch čelia vážnym problémom vrátane netransparentného hospodárenia v TANAP-e a bezprecedentnej ťažby dreva.

Oznámil tiež snahu o opätovné zvolanie výboru.

Podpredseda KDH Marián Čaučík to považuje za prejav arogancie moci a ignoráciu základných princípov parlamentnej demokracie. Kritizuje vládu Roberta Fica za nedostatočnú ochranu záujmov farmárov, lesníkov a spracovateľov dreva.

Aj Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ) prisľúbila intenzívny tlak na ministra Richarda Takáča prostredníctvom interpelácií s dôrazom na zachovanie slovenského poľnohospodárstva aj dostatok potravín.

Podobné rozhorčenie vyjadrili aj poslanci za Progresívne Slovensko, ktorí označili opakovaný kolaps výboru za urážku všetkých voličov.

Rastislav Krátky (Slovensko, Za ľudí, KÚ) poukázal, že dlhodobá nečinnosť presiahla rámec politickej obštrukcie a stala sa aroganciou moci.

(tasr, sie)

  |  

Putin prijal Trumpovho emisára tesne pred uplynutím ultimáta o Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin prijal v Kremli vyslanca amerického prezidenta Stevea Witkoffa len pár dní pred vypršaním ultimáta, ktoré Donald Trump adresoval Moskve.

Šéf Bieleho domu totiž pohrozil, že ak Rusko neukončí vojnu na Ukrajine do desiatich dní, zavedie 100-percentné clá voči jeho obchodným partnerom. Pôvodne pritom dal Kremľu 50 dní.

Witkoff, ktorý je v Rusku už piatykrát od začiatku roka, priletel do Moskvy v stredu ráno, kde ho na letisku privítal ruský emisár pre investície Kirill Dmitrijev.

Zatiaľ nie je známe, či rokovania priniesli konkrétny posun, no Trump naznačil, že osud sankcií bude závisieť práve od ich výsledkov. Zároveň zopakoval, že základnou podmienkou dohody je zastavenie násilia na Ukrajine.

(tasr, lup)

  |  

Primátor Gabčíkova čelí vyšetrovaniu za prejav o „vzkriesení Maďarska“

Ivána Fenesa (Maďarská aliancia), primátora Gabčíkova, vyšetrujú podľa Slovenských národných novín pre podozrenie z protištátnej činnosti.

Orgány činné v trestnom konaní od mája vypočúvajú svedkov na základe viacerých sťažností občanov a združení.

Dôvodom je Fenesov prejav z júna 2023 pri príležitosti 103. výročia Trianonskej mierovej zmluvy, počas ktorého pred mapou takzvaného "veľkého Maďarska" vyjadril podporu myšlienke zjednotenia Maďarov a obnovy historického Maďarska.

"Verím v jedného Boha, verím v jednu vlasť, verím v jednu večnú Božiu spravodlivosť, verím vo vzkriesenie Maďarska!" povedal v prejave.

Podľa kritikov ide o jasný rozpor s Ústavou SR a zákonom o obecnom zriadení, keďže jeho slová sú v rozpore so sľubom, ktorý musí zložiť každý zvolený starosta pri ujímaní sa funkcie. Ozývajú sa hlasy, že takéto správanie ho aj morálne, nielen právne, diskvalifikuje z funkcie.

(max)

  |  

Krúpa: Materiál o krízovom riadení stál ministerstvo cez milión a je zbytočný

Ministerstvo vnútra čelí kritike za míňanie desiatok miliónov eur na externé poradenské služby. Opozičný poslanec Juraj Krúpa (SaS) upozornil na jednu z naposledy uzavretých zmlúv v hodnote 1,2 milióna eur týkajúcu sa vypracovania konceptu krízového riadenia štátu.

Rezort vnútra pritom podľa neho koncept krízového riadenia vypracovaný od roku 2023 má a platný má byť do roku 2027.

Materiál vypracovaný externým dodávateľom preto nevidí ako prínosný: "V podstate nič nové tam nebolo zistené. Nič nové tam nebolo nájdené. Konštatuje to, že to je podfinancované, že je to neefektívne riadené, že treba investovať do krytov civilnej ochrany a podobné záležitosti."

Kritizoval aj to, že materiál navrhoval prerozdelenie kompetencií okresných úradov na samosprávy, no zásah z ministerstva túto zmenu stopol napriek predošlému schváleniu vládou.

Rezort reagoval, že realizačná zmluva na analýzu krízového riadenia vychádza z rámcovej dohody, ktorú ministerstvo vnútra uzavrelo ešte v roku 2020, a teda počas bývalého vedenia.

(tasr, max)

  |  

Volebná komisia zbavila Dodika funkcie prezidenta Republiky srbskej

Ústredná volebná komisia Bosny a Hercegoviny odvolala Milorada Dodika z postu prezidenta Republiky srbskej po tom, ako odvolací súd potvrdil jeho odsúdenie na rok väzenia a šesťročný zákaz politickej činnosti.

Rozhodnutie padlo jednomyseľne a vyvolalo napätie medzi Sarajevom a vedením bosnianskych Srbov. Dodik odmietol verdikt a tvrdí, že bude pokračovať vo výkone funkcie so súhlasom miestneho parlamentu.

Podporu mu vyjadrili aj lídri Srbska a Maďarska. Prípad vyvolal obavy o stabilitu krajiny, keďže nie je jasné, kto má v prechodnom období vykonávať prezidentské právomoci.

Dodika potrestali za ignorovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN, ktorý v Bosne a Hercegovine dohliada na plnenie Daytonskej mierovej dohody.

Podľa pozorovateľov ide o jednu z najvážnejších politických kríz od vojny v 90. rokoch.

(tasr, lup)