Preskočiť na obsah
  |  

Vojenské cvičenie Južnej Kórey a USA zohľadní aj jadrové hrozby

Južná Kórea a Spojené štáty americké uskutočnia od 18. augusta jedenásťdňové spoločné vojenské cvičenie s názvom Ulchi Freedom Shield. Cvičenie je súčasťou každoročných obranných aktivít, ktoré však často vyvolávajú napätie so Severnou Kóreou.

Tento rok bude cvičenie upravené tak, že polovica zo 40 plánovaných výcvikových akcií bude presunutá na september. Dôvodom presunu sú extrémne poveternostné podmienky, nie politické faktory, zdôraznil hovorca Zboru náčelníkov štábov armády Južnej Kórey.

Hovorca juhokórejskej armády uviedol, že cvičenie otestuje modernizovanú reakciu na zvýšené jadrové a bezpečnostné hrozby zo strany Severnej Kórey.

Budú pri ňom použité aj najmodernejšie vojenské technológie a taktiky, ktoré vychádzajú z nedávnych konfliktov, napríklad na Ukrajine či Blízkom východe.

(tasr, sie)

  |  

Glück a Kaliňák neľutujú debatu s kontroverznými influencermi

Poslanec Národnej rady SR Richard Glück a europoslanec Erik Kaliňák (obaja Smer) sa stretli v Rumunsku s kontroverznými bratmi Andrewom a Tristanom Tateovcami, ktorí čelia obvineniam zo znásilnenia a obchodovania s ľuďmi.

Stretnutie a spoločnú fotografiu zverejnili na sociálnych sieťach, čo vyvolalo vlnu kritiky najmä zo strany opozície a spoločenských aktivistov.

Richard Glück povedal, že stretnutie neľutuje, a vysvetlil, že sa stotožňuje s mnohými stanoviskami bratov Tateovcov. Upozornil, že médiá často vytrhávajú veci z kontextu a vykresľujú obe osoby ako „najhoršie na svete“.

Obaja slovenskí politici upozornili, že v prípade milionárov platí prezumpcia neviny. "Evidujeme trestné stíhania, ktorým čelia, ale po tom, čo sme zažili na Slovensku v rokoch 2020 až 2023 a čo všetko sa deje prakticky v celej Európe, kde nástrojmi trestného práva zatvárajú ústa nepohodlným ľuďom a politikom, už neveríme bombastickým nadpisom," zdôvodnil poslanec.

Erik Kaliňák uviedol, že boli na súkromnom obede s priateľmi počas dovolenky v Bukurešti a spontánne sa stretli s Tateovcami, s ktorými diskutovali na medzinárodné témy vrátane budúcnosti Európy a kritiky zneužívania trestného práva na umlčovanie názorových oponentov.

Obaja politici zdôrazňujú, že stretnutie malo formu fundovaných diskusií, a odmietajú politické útoky, ktoré považujú za nekorektné a vyťahujúce senzácie bez faktov.

(sie)

  |  

Trumpove clá platia od polnoci, postihnú desiatky štátov

Americký prezident Donald Trump potvrdil, že nové plošné clá na dovoz desiatok komodít z približne 70 krajín sveta začali platiť o polnoci zo stredy na štvrtok 7. augusta 2025. Pred uplynutím lehoty Trump zdôraznil, že „miliardy dolárov“ budú prúdiť do USA najmä od krajín, ktoré podľa neho USA zneužívali.

Nový balík zavádza clá v rozpätí od 10 až po 50 percent, ktoré sa týkajú krajín od Afganistanu po Zimbabwe.

Najviac zasiahnu štáty ako India, Brazília (ktorá čelí až 50-percentnej sadzbe pre politické spory) a Švajčiarsko (39 percent). Tarify sa dotknú aj kľúčových komodít, napríklad brazílska káva a švajčiarske hodinky.

Nová politika navyše ruší oslobodenie nízkohodnotových zásielok do USA od ciel – od 29. augusta.

EÚ po novej dohode čelí jednotným 15-percentným clám na tovar. Clá sa netýkajú dodávok, ktoré boli naložené pred 7. augustom a vstúpia do spotreby v USA najneskôr do 5. októbra.

Ak colné úrady zistia pokus o obídenie ciel cez iné krajiny, hrozí 40-percentná paušálna sadzba.

Administratíva argumentuje, že ide o „recipročné“ opatrenia, odborníci však varujú pred globálnymi dôsledkami a zásahom do dodávateľských reťazcov.

(reuters, monde, dw, sie)

  |  

Brazília žiada WTO o zásah proti Trumpovým clám na svoj export

Brazílska vláda oficiálne požiadala Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) o konzultácie v reakcii na vysoké americké dovozné clá, ktoré prezident Donald Trump zaviedol od 6. augusta na vybrané brazílske výrobky – vrátane kávy, hovädzieho mäsa a cukru.

Podľa amerických nariadení clá vzrástli z 10 na 50 percent a pokrývajú približne 36 percent exportu Brazílie do USA.

Spojené štáty zdôvodnili krok obvineniami zo „zlej obchodnej praxe“ a „honby na čarodejnice“ voči Trumpovmu pravicovému spojencovi, exprezidentovi Jairovi Bolsonarovi, ktorý čelí obvineniu z pokusu o prevrat po prehre vo voľbách v roku 2022.

Brazília argumentuje, že týmto opatrením USA hrubo porušujú pravidlá WTO vrátane zásady dohodnutých colných stropov.

Žiadosť o konzultácie je prvým krokom pred potenciálnym podaním žaloby a vytvorením expertného panelu.

(tasr, sie)

  |  

Šéfka francúzskych skautov odstúpila pre svoju homosexualitu

Predsedníčka najväčšej organizácie Skautov a skautiek Francúzska (SGDF), ktorá má katolícke korene, Marine Rossetová oznámila svoju rezignáciu po necelých dvoch mesiacoch vo funkcii. Ako dôvod uviedla tlak a kontroverzie spojené s jej osobným životom a postojmi, ktoré podľa nej spôsobili napätie okolo organizácie.

Rossetová, členka Socialistickej strany a mestská poslankyňa v Paríži, otvorene podporuje právo na interrupciu a žije v homosexuálnom partnerstve.

Vyhlásila, že intenzita útokov z rôznych politických a mediálnych kruhov bola neočakávaná a viedla k tomu, že jej osobné názory boli nesprávne spájané s oficiálnym smerovaním SGDF.

Organizácia vo vyhlásení uviedla, že jej odchod prispeje k zachovaniu nepolitického charakteru skautingu.

(tasr, est)

  |  

Apple zvýši investície v Spojených štátoch o sto miliárd

Spoločnosť Apple investuje v Spojených štátoch ďalších 100 miliárd dolárov, čím sa jej celkový záväzok na najbližšie štyri roky zvýši na 600 miliárd dolárov, uviedol v stredu americký prezident Donald Trump.

Trump oznámil túto investíciu v Bielom dome v prítomnosti generálneho riaditeľa technologického giganta Tima Cooka.

Spoločnosť Apple vo februári oznámila, že v USA investuje viac než 500 miliárd dolárov a zamestná 20-tisíc ľudí. „Len za tento rok sú americkí výrobcovia na dobrej ceste vyrobiť 19 miliárd čipov pre Apple v 24 továrňach v 12 rôznych štátoch,“ povedal Cook v Oválnej pracovni.

Trump, ktorý tlačí na americké firmy, aby presúvali výrobu späť do USA, a to napríklad cez zavádzanie ciel na obchodných partnerov, označil rozhodnutie Apple za významný krok ku konečnému cieľu, ktorým je „zabezpečiť, aby iPhony predávané v Spojených štátoch amerických boli v Amerike aj vyrobené“.

Cook však následne spresnil, že hoci mnoho komponentov do iPhonov bude vyrábaných v USA, kompletizovať sa budú aj naďalej v zahraničí.

Apple na konci júla oznámil štvrťročný zisk vo výške 23,4 miliardy dolárov, čo prekonalo očakávania - napriek vyšším nákladom z dôvodu ciel, ktoré zaviedla Trumpova administratíva.

(tasr, afp)