Preskočiť na obsah
  |  

USA lobujú proti európskemu zákonu o digitálnych službách

Administratíva Donalda Trumpa podľa agentúry Reuters nariadila americkým diplomatom v Európe lobovať proti európskemu aktu o digitálnych službách (DSA). Tvrdí, že obmedzuje slobodu prejavu a znevýhodňuje americké technologické firmy.

V internom liste, ktorý podpísal minister zahraničných vecí Marco Rubio, sa píše o „neprimeraných“ zásahoch EÚ a odporúča sa zužovanie definície „nelegálneho obsahu“ či zmiernenie pokút.

USA zároveň kritizujú Kódex správania v oblasti dezinformácií, ktorý považujú za príliš prísny. Washington nabáda svojich diplomatov, aby v členských krajinách EÚ presadzovali úpravy legislatívy a monitorovali prípady cenzúry najmä voči americkým občanom a firmám.

EÚ tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že cieľom DSA je zabezpečiť spravodlivejšie digitálne prostredie, nie potláčať slobodu slova.

(tasr, lup)

  |  

Problémy v USA spôsobili meškania medzinárodných letov do Európy

Technický problém spoločnosti United Airlines 6. augusta spôsobil pozastavenie letov na viacerých hlavných amerických letiskách vrátane Denveru, Newarku, Houstonu a Chicaga.

Tento výpadok ovplyvnil najmä kľúčové vnútroštátne a medzinárodné linky vrátane spojení do Európy.

Prestoje trvali viac ako hodinu, počas ktorej bola väčšina odletov pozastavená alebo meškala. United Airlines po vyriešení problému pracovali na obnovení normálneho prevádzkového režimu a snažili sa pomôcť tisíckam cestujúcich, ale aj toto obnovovanie prevádzky znamenalo ďalšie meškanie.

Medzi najviac zasiahnuté letiská patril Newark, kde má spoločnosť významnú prevádzku do európskych destinácií, čo znamenalo výrazné meškania a zdržania pre lety smerujúce na starý kontinent.

Tento incident nadviazal na sériu predchádzajúcich problémov v americkej leteckej doprave, ako napríklad aprílové výpadky na letisku Newark či IT problémy Alaska Airlines.

(monde, sie)

  |  

Žandársky zbor má viac než 700 uchádzačov, posilní regionálne policajné hliadky

Ministerstvo obrany zaznamenalo viac než 700 žiadostí o vstup do Žandárskeho zboru. Tento počet je postačujúci na zabezpečenie potreby Policajného zboru v rurálnych oblastiach, v ktorých je nedostatok policajných hliadok. Informáciu zverejnil rezort na sociálnych sieťach.

Záujem o službu v Žandárskom zbore prejavujú nielen profesionálni vojaci, ale aj aktívni či bývalí príslušníci Policajného zboru.

Po zaradení do aktívnych záloh môžu byť žandármi aj aktívni policajti alebo bývalí policajti.

Riaditeľ Vojenskej polície Róbert Beták uviedol, že po skončení výcviku a zabezpečení potrebnou technikou budú žandári nasadení v teréne.

Výcvik žandárov sa uskutoční vo výcvikovom zariadení Vojenskej polície a na akadémii Ozbrojených síl SR.

(tasr, sie)

  |  

Júl 2025: tretí najteplejší mesiac v histórii, klimatická zmena pokračuje

Júl 2025 bol tretím najteplejším júlom v histórii meraní, čím ukončil sériu globálnych rekordov, avšak extrémne prejavy počasia naďalej pokračujú.

Priemerná celosvetová teplota dosiahla 16,68 stupňa Celzia, teda o 1,25 viac než v predindustriálnom období (1850 až 1900).

Tento mierny pokles oproti rekordným júlom v rokoch 2023 a 2024 však neznamená, že klimatická zmena ustúpila. Podľa riaditeľa programu Copernicus Carla Buontempa pokračujú dôsledky otepľovania planéty.

V júli 2025 zažili mnohé oblasti extrémne poveternostné javy: silné dažde spôsobili záplavy v Pakistane a severnej Číne, zatiaľ čo Kanada, Škótsko a Grécko čelili lesným požiarom podporeným suchom.

V Perzskom zálive, Iraku a prvýkrát aj v Turecku namerali teploty presahujúce 50 stupňov Celzia. Čína a Pakistan hlásili stovky obetí povodní, v Španielsku zomrelo na horúčavy viac ako tisíc ľudí.

Minimálne jedenásť krajín zaznamenalo najvyššie júlové teploty za posledných najmenej 50 rokov.

Hlavným zdrojom emisií zodpovedných za otepľovanie je spaľovanie fosílnych palív.

(tasr, sie)

  |  

Ozbrojené sily skritizovali reportáž STVR, redaktora volajú na výcvik

Poslanec Európskeho parlamentu Milan Mazurek z hnutia Republika zverejnil video s nemeckým politikom z protiimigračnej strany AfD.

Na stole je viditeľná strelná zbraň, na ktorú Mazurek aj upozorňuje. Video vyvolalo kritiku, a to najmä od poslanca Jozefa Pročka, ktorý upozornil, že zbraň mohla smerovať na dieťa, čo označil za nebezpečné.

Mazurek však v ďalšom videu vysvetlil, že zbraň skontroloval – zásobník vybral, hlaveň prešetril a zbraň „natiahol a naprázdno vystrelil“ na dôkaz, že nie je nabitá.

Odborník Ľudovít Miklánek zo združenia Legis Telum pre spravodajský portál televízie STVR zdôraznil, že so zbraňou sa musí vždy manipulovať ako s nabitou a počas odkladania mimo puzdra z nej musí majiteľ vybrať zásobník a otvoriť záver.

Podobné prípady nedbalého zaobchádzania so zbraňami sa objavili aj medzi absolventmi Národných obranných síl. Na fotografiách, ktoré zverejnilo ministerstvo obrany a na ktoré poukázala STVR, mieria príslušníci NOS zbraňou na krk rodinným príslušníkom. STVR požiadala v tejto veci rezort o vyjadrenie, ale ten neodpovedal.

Ozbrojené sily SR vo štvrtok na sociálnej sieti Facebook označili za neakceptovateľné, aby sa Mazurekove "infantilné silácke" videosnímky prirovnávali k dôstojnému zobrazeniu vojaka počas slávnostnej vojenskej prísahy, keď má zbraň v najbezpečnejšej polohe "na prsia".

"Národné obranné sily preto pozvú autora príspevku na výcvik, aby si na vlastnej koži vyskúšal, čo znamená prísaha, disciplína a bezpečná manipulácia so zbraňou," uzavreli OS SR v príspevku.

(stvr, sie)

  |  

Jeden z astronautov NASA, ktorí uviazli vo vesmíre, odchádza do dôchodku

Barry „Butch“ Wilmore, jeden z dvoch astronautov NASA, ktorí uviazli na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) dlhšie, než pôvodne plánovali, ukončil svoju kariéru v NASA po 25 rokoch služby.

Wilmore, bývalý pilot a kapitán amerického námorníctva, odletel do vesmíru celkovo trikrát a strávil v ňom 464 dní vrátane takmer deviatich mesiacov na ISS počas prvého pilotovaného letu lode Boeing Starliner v roku 2024.

Pôvodne mal tento let trvať zhruba týždeň, no technické problémy s vesmírnou loďou spôsobili výrazné predĺženie pobytu.

Po niekoľkých mesiacoch vyšetrení NASA rozhodla, že z dôvodu bezpečnostných obáv museli Wilmore a jeho kolegyňa Suni Williamsová zostať na stanici a na Zem sa vrátili až v marci 2025 na palube lode spoločnosti SpaceX.

Wilmore sa počas kariéry zúčastnil na piatich výstupoch do otvoreného vesmíru, počas ktorých strávil 32 hodín mimo ISS.

Šéf Johnsonovho vesmírneho strediska ocenil Wilmoreovu profesionalitu a oddanosť misii NASA a vyzdvihol jeho trvalý odkaz, ktorý bude inšpirovať budúcich prieskumníkov.

(tasr, sie)