Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zahraničný obchod Slovenska v prebytku, no oproti vlaňajšku slabne

Slovensko zaznamenalo v júni 2025 prebytok zahraničného obchodu vo výške 334 miliónov eur, čo je druhý najvyšší mesačný výsledok roka.

Export sa medziročne zvýšil o 0,9 percenta na 9,16 miliardy eur, zatiaľ čo dovoz stúpol o 3,9 percenta na 8,82 miliardy eur.

Hlavným ťahúňom dovozu bol nárast súčiastok pre automobilový priemysel. Na strane vývozu rástlo deväť z desiatich obchodovaných tried, najviac priemyselné výrobky (o 13 percent).

Pokles zaznamenali len stroje a prepravné zariadenia vrátane áut, a to o 2,7 percenta.

Obchod s krajinami EÚ skončil s prebytkom takmer 1,1 miliardy eur, mimo EÚ, naopak, so schodkom 722 miliónov eur.

V prvom polroku vývoz stúpol o 3,9 percenta a dovoz o 7,5 percenta, čo prinieslo aktívne saldo vyše 1 miliardy eur.

V rovnakom období minulého roka však prebytok dosiahol takmer 2,8 miliardy eur, čo naznačuje oslabovanie obchodnej bilancie.

Medzi januárom a májom vývoz rástol o 4,4 percenta a dovoz o 8,3 percenta, saldo sa tak znížilo na 670 miliónov eur, oproti 2,2 miliarde v minulom roku.

(tasr, red)

Minúta  |  

Priemysel klesá tretí mesiac po sebe. Výrobu ťahá len segment áut

Slovenský priemysel v júni 2025 pokračoval v útlme – medziročne klesol o 3,6 percenta, pričom oproti máju sa výkon znížil o ďalších 1,8 percenta.

Údaje Štatistického úradu potvrdzujú, že ide už o tretí mesiac poklesu v rade. Za negatívnym vývojom stojí najmä oslabenie v kľúčových odvetviach – najvýraznejšie sa prepadla výroba kovov (takmer mínus 12 percent), dodávka elektriny a plynu (takmer mínus 15 percent) a chemický priemysel (viac než mínus 22 percent).

Ani rast v produkcii automobilov a ropných produktov, ktorý dosiahol až 66 percent, nedokázal tento trend zvrátiť.

Pozitívny vývoj v segmente ropných výrob však súvisí s nízkou porovnávacou základňou.

V prvom polroku 2025 tak priemysel celkovo oslabil o 1,8 percenta.

Z 15 sledovaných odvetví vykázalo medziročný pokles až sedem, pričom najvýznamnejším ťahúňom zostáva sektor výroby dopravných prostriedkov, ktorý si polepšil o takmer 8 percent.

(tasr, red)

Minúta  |  

Britská politička rezignovala po zvýšení nájomného vo vlastnom dome

Britská politička Rushanara Aliová, zodpovedná na ministerstve pre bývanie za agendu bezdomovectva, odstúpila po odhalení sporného postupu pri prenájme vlastného domu.

Denník I-Paper priniesol informáciu, že dala výpoveď štyrom nájomníkom s odôvodnením plánovaného predaja nehnuteľnosti, no krátko nato ju znovu prenajala za vyššiu cenu (700 libier).

Tento krok vyvolal ostrú kritiku organizácií bojujúcich proti bezdomovectvu aj opozície, keďže Aliová sama dlhodobo presadzovala ochranu nájomníkov pred neetickými praktikami prenajímateľov.

V liste premiérovi Keirovi Starmerovi tvrdila, že postupovala v súlade so zákonom, no priznala, že jej prítomnosť by zbytočne odvádzala pozornosť od práce vlády. Starmer jej poďakoval a ocenil jej snahu o zrušenie zákona o tuláctve z roku 1824, ktorý kriminalizuje spanie na ulici a žobranie.

Hoci bol zákon viackrát terčom kritiky aj neúspešných pokusov o zrušenie, v Anglicku a Walese je stále formálne platný.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Plán 171 lietadiel sa zmenil na 21. Ruská výroba sa rúti do slepej uličky

Ruský letecký priemysel čelí hlbokej kríze. Tento rok sa podarilo dodať len jedno z plánovaných 15 komerčných lietadiel, pričom sankcie po invázii na Ukrajinu prerušili prístup k zahraničným dielom a technológiám.

Výrobcovia zápasia s nedostatkom komponentov, technológií aj odborníkov, čo komplikuje snahy o sebestačnosť. Vláda opakovane znižuje výrobné ciele. Pre roky 2024 až 2025 klesli zo 171 strojov na 21 a ďalšie revízie sú na spadnutie.

Nové modely ako MC-21 či SJ-100 bojujú s technickými problémami a posunutými termínmi výroby. Ruské aerolínie sú nútené udržiavať staré stroje, čo zvyšuje riziko havárií, a využívajú komplikované reťazce paralelného dovozu cez tretie krajiny.

Neschopnosť pokryť domácu potrebu lietadiel tlačí ceny leteniek nahor a Rusko dokonca žiada zahraničné aerolínie z Kazachstanu či Uzbekistanu o prevádzku vnútroštátnych liniek.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Od vlani zaznamenali v Sudáne takmer stotisíc prípadov cholery

V Sudáne zaznamenali od júla minulého roka takmer stotisíc prípadov cholery, oznámila vo štvrtok Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Zároveň varovala pred ďalším šírením chorôb, vysídľovaním a hladom v Sudáne, kde už viac ako dva roky prebieha vojna, ktorá si vyžiadala desiatky tisíc obetí.

V niekoľkých sudánskych štátoch vrátane hlavného mesta Chartúm sa uskutočnili očkovacie kampane proti cholere. Nedávne záplavy, ktoré zasiahli veľké časti krajiny, podľa očakávaní WHO zhoršia hlad a podporia ďalšie vypuknutia cholery, malárie, horúčky dengue a iných chorôb.

Cholera spôsobuje hnačku, vracanie a svalové kŕče. Vedie to k ťažkej dehydratácii, ktorá sa môže skončiť úmrtím už do niekoľkých hodín. Vo všeobecnosti sa nákaza šíri konzumáciou kontaminovaných potravín či vody. Napriek tomu sa jej dá ľahko predchádzať a je liečiteľná, ak je k dispozícii čistá voda, hygienické prostriedky a včasná lekárska starostlivosť.

V Sudáne je táto infekčná choroba endemická, ale od vypuknutia občianskej vojny medzi polovojenskými Silami rýchlej podpory (RSF) a armádou v apríli 2023 sa jej výskyt oveľa zhoršil a je častejší.

Od roku 2021 došlo k celosvetovému nárastu prípadov cholery.

(tasr, afp, est)

Minúta  |  

Trumpove clá na kupcov ruskej ropy môžu rozkolísať svetový trh

Americký prezident Donald Trump využíva clá ako nástroj zahraničnej politiky aj mimo obchodných sporov – od Brazílie až po tlak na obmedzenie dovozu fentanylu. Najnovšie hrozí sekundárnymi clami voči krajinám, ktoré kupujú ruskú ropu, ak Moskva nepristúpi na mier na Ukrajine do piatku 8. augusta.

Už nariadil 25-percentné clo na indický tovar spojený s nákupom ruskej ropy, čo je prvá takáto sankcia. Čína, najväčší dovozca ruskej ropy, zatiaľ postihnutá nebola, no Biely dom naznačil, že opatrenia prídu v piatok.

Sekundárne clá by mohli výrazne zasiahnuť ruskú ekonomiku, no zároveň zvýšiť ceny ropy, vyvolať globálnu infláciu a skomplikovať vzťahy USA s Čínou a Indiou.

Čína by mohla zastaviť vývoz nerastných surovín dôležitých pre množstvo amerických odvetví. India má podobný vplyv prostredníctvom vývozu generických liekov a chemických látok pre americký farmaceutický priemysel. Oba štáty tvrdia, že nákupy ruskej ropy sú otázkou ich suverenity a dodržiavajú Západom stanový cenový strop.

Navyše, analytici pochybujú, že ruský prezident ustúpi a varujú pred globálnym rastom cien pohonných hmôt. Rusko môže reagovať odvetou, vrátane zatvorenia kazašského ropovodu CPC, čo by ohrozilo svetové dodávky.

(reuetrs, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.