Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Macron a Sánchez podporili Zelenského: O Ukrajine sa bez Ukrajiny nerokuje

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a španielskym premiérom Pedrom Sánchezom o aktuálnej diplomatickej situácii po tom, čo Rusko a USA oznámili samit bez účasti Kyjeva.

Zelenskyj ocenil podporu Paríža a Madridu a zdôraznil potrebu skutočného mieru a pevného bezpečnostného základu pre Ukrajinu aj Európu.

Macron pripomenul, že o budúcnosti Ukrajiny nemožno rozhodovať bez jej účasti, a varoval pred vylúčením Európy z rokovaní, keďže ide o jej bezpečnosť. Sánchez zasa vyzval k jednote a mieri rešpektujúci suverenitu Kyjeva.

Lídri diskutovali aj o ukrajinskej ceste k členstvu v EÚ, pričom Zelenskyj uviedol, že krajina splnila všetky záväzky pre otvorenie rokovaní.

Stretnutie sa konalo pred plánovaným rokovaním ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške 15. augusta.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Palestínska samospráva žiada OSN, aby zastavila izraelskú ofenzívu v Gaze

Palestínska samospráva odsúdila plán Izraela rozšíriť vojenské operácie v Pásme Gazy a vyzvala OSN aj ďalšie štáty na okamžitý zásah. Podľa hovorcu Nabíla Abú Rudejnu ide o bezprecedentnú provokáciu, ktorá ohrozuje snahy o mier a stabilitu v regióne.

Rudejná zdôraznil, že Izrael musí ukončiť agresiu, umožniť prísun humanitárnej pomoci a pripraviť pôdu pre prevzatie správy Gazy palestínskym štátom.

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil návrh premiéra Benjamina Netanjahua na kontrolu nad mestom Gaza, napriek varovaniam armády o riziku ohrozenia rukojemníkov a prehĺbení humanitárnej krízy.

Netanjahu tvrdí, že Izrael nebude Gazu okupovať, ale „oslobodí“ ju od Hamasu.

Vojna trvajúca už 22 mesiacov si vyžiadala vyše 61-tisíc obetí, pričom OSN varuje pred hladomorom. Humanitárna pomoc zostáva obmedzená a podľa medzinárodných organizácií nedostatočná.

Hamas označil izraelský plán za nový vojnový zločin.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Hlas sa nebráni spolu s SNS diskutovať o štátnom záchrannom systéme

Strana Hlas je ochotná diskutovať o návrhu Slovenskej národnej strany (SNS), aby bol celý záchranný systém štátny a spadal pod kontrolu štátu.

Žiadny však nepovažuje za jediný správny. Tvrdí, že nikto o nich nebude rokovať z pozície sily.Strana podľa vlastných slov víta každý návrh, ktorého cieľom je skvalitnenie nielen zdravotnej starostlivosti, ale každého aspektu života ľudí na Slovensku.

„Politika má byť o riešeniach, nie o kultúrnych vojnách a zástupných témach. Takú politiku robí aj Kamil Šaško, ktorý presadil reformu, ktorá skvalitňuje systém rýchlej zdravotnej pomoci, v čom ho strana Hlas plne podporuje. Vítame, že to konečne pochopil aj Andrej Danko,“ uviedlo tlačové oddelenie.

SNS v sobotu informovala, že pre netransparentný dvojmiliardový tender na obsadenie staníc záchraniek navrhne, aby bol celý záchranný systém štátny a spadal pod kontrolu štátu.

Dôjde tak podľa národniarov k úspore financií. Líder SNS Andrej Danko verí, že návrh podporia aj koaliční partneri Hlas a Smer.

Hlas v piatok vyjadril podporu stanovisku ministra zdravotníctva Kamila Šaška, ktorý zdôraznil potrebu prešetrenia všetkých podozrení spojených s tendrom na prevádzku záchranných služieb.

(hal)

Minúta  |  

Putin ocenil syna zástupkyne CIA, ktorý bojoval a padol na Ukrajine

Ruský prezident Vladimir Putin tento týždeň odovzdal najúspešnejšiemu osobitnému vyslancovi USA Steveovi Witkoffovi Leninov rád.

Vyznamenanie bolo podľa portálu Welt určené pre Julianu Gallinu Glossovú, zástupkyňu riaditeľa CIA pre digitálne inovácie.

Jej syn, 21-ročný Michael Gloss, zahynul v roku 2024 na Ukrajine, kde bojoval na strane Ruska. Michael sa do Ruska dostal v roku 2023 po tom, ako opustil vysokú školu a začal cestovať.

Počas pobytu v Moskve podpísal zmluvu s ruským ministerstvom obrany, absolvoval výcvik a pripojil sa k 137. výsadkovému pluku. Na fronte pôsobil od decembra 2023, zomrel 4. apríla 2024.

CBS News uvádza, že Putinovo gesto mohlo mať symbolický alebo psychologický rozmer, keďže chcel poukázať na to, že syn vysokej predstaviteľky CIA bojoval na strane Ruska.

Kremeľ aj ruské ministerstvo zahraničia vyznamenanie nepotvrdili a popreli, že by Michaela verbovali.

(lup)

Minúta  |  

India tvrdí, že v máji zostrelila šesť pakistanských vojenských lietadiel

India prvýkrát oficiálne priznala, že počas májového konfliktu s Pakistanom zostrelila šesť jeho vojenských lietadiel – päť stíhačiek a jedno väčšie lietadlo, pravdepodobne prieskumné. Podľa veliteľa indických vzdušných síl išlo o najväčší zaznamenaný zásah typu zem–vzduch.

Väčšina cieľov bola zničená ruským protilietadlovým systémom. Predstaviteľ indickej armády neuviedol typ zostrelených stíhačiek, no povedal, že letecké údery zasiahli aj „niekoľko stíhačiek F-16“ v hangároch na dvoch leteckých základniach na juhovýchode Pakistanu

Islamabad tieto tvrdenia odmieta a tvrdí, že počas bojov od 7. do 10. mája naopak zostrelil šesť indických lietadiel vrátane francúzskeho Rafale.

India priznáva určité straty, no popiera, že prišla o šesť strojov.

Francúzsky veliteľ letectva uviedol, že má dôkazy o zničení troch indických stíhačiek. Pakistan prevádzkuje najmä stroje čínskej výroby a americké F-16.

(tasr, lup)

Minúta  |  

NATO víta mierovú dohodu Arménska a Azerbajdžanu z Bieleho domu

NATO označilo piatkovú mierovú dohodu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, podpísanú v Bielom dome, za významný krok k stabilite regiónu. Dokument, ktorý sprostredkovali Spojené štáty, má ukončiť desaťročia trvajúci konflikt o Náhorný Karabach.

Súčasťou sú aj bilaterálne dohody s USA v oblasti energetiky, obchodu a technológií.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan ju nazval historickou a spolu s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom ocenili úlohu Washingtonu. Obaja sa zhodli, že prezident USA Donald Trump by si za sprostredkovanie zaslúžil Nobelovu cenu za mier.

Dokument počíta aj so zriadením 32-kilometrového tranzitného koridoru „Trumpova trasa“ cez južné Arménsko, spájajúce Azerbajdžan s exklávou Nachičevan. Exkluzívne právo na jeho rozvoj pripadne USA.

Konflikt, ktorý sa začal po rozpade Sovietskeho zväzu, vyústil do niekoľkých vojen a úplného vysťahovania arménskeho obyvateľstva z Karabachu po ofenzívach v rokoch 2020 a 2023.

Dohodu privítali aj lídri EÚ, Británie a Iránu.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.