Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grécko poslalo 8,5 tony pomoci do Gazy. OSN varuje pred hrozbou hladu

Grécko sa pridalo k viacerým západným krajinám, ktoré letecky doručujú humanitárnu pomoc do vojnou zničenej Gazy. Podľa premiéra Kyriakosa Mitsotakisa dve lietadlá gréckeho letectva zhodili 8,5 tony základných potravín, pričom operácia prebehla v spolupráci s krajinami EÚ a Blízkeho východu.

Atény zároveň avizujú snahu o okamžité zastavenie bojov, prepustenie rukojemníkov a neobmedzený prísun pomoci. OSN však upozorňuje, že letecké zhadzovanie pomoci je málo efektívne a apeluje na Izrael, aby umožnil jej intenzívny prísun po súši.

Šéf UNRWA Philippe Lazzarini pripomína, že denne by malo do Gazy doraziť aspoň 600 kamiónov, aby sa zabránilo hladu.

Izrael po medzinárodnej kritike opäť povolil väčšie pozemné dodávky, no zároveň schválil plán premiéra Benjamina Netanjahua na prevzatie kontroly nad mestom Gaza, čo podľa armády môže ohroziť rukojemníkov a prehĺbiť humanitárnu krízu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Východ Slovenska môžu zasiahnuť búrky, inde potrápia extrémne horúčavy

Slovensko čaká horúca nedeľa s teplotami až do 36 °C. SHMÚ varuje, že od 14.00 do 18.00 hod. budú horúčavy sužovať väčšinu krajiny, pričom výnimkou je len Žilinský kraj.

V niektorých oblastiach vrátane Bratislavského, Košického a Nitrianskeho kraja, sa očakáva druhý stupeň výstrahy – teploty tu môžu dosiahnuť 35 až 36 °C. Riziko hrozí nielen zo strany zdravotných komplikácií, ale aj zvýšeného nebezpečenstva požiarov.

Popoludní sa na východe Slovenska môžu pridružiť aj búrky, a to najmä v Košickom a Prešovskom kraji, ale aj v okresoch Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Tie by sa mali objaviť medzi 14.00 a 20.00 hod., pričom môžu priniesť silný vietor a prudké zrážky.

Meteorológovia odporúčajú dbať na dostatočný pitný režim a vyhýbať sa dlhému pobytu na priamom slnku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Irán odmieta odzbrojenie Hizballáhu a varuje pred koridorom pri hraniciach

Irán odmietol plán libanonskej vlády odzbrojiť Hizballáh do konca roka 2025. Podľa poradcu najvyššieho duchovného vodcu Alího Akbara Velájatího ide o nátlak zo strany USA a Izraela, ktorý nemá šancu na úspech.

Hizballáh, aj keď oslabený po vojne s Izraelom, má stále značný arzenál a Teherán ho považuje za kľúčovú súčasť libanonského odporu. Okrem toho Velájatí odmietol aj plán vytvorenia koridoru spájajúceho Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan cez územie blízko iránskych hraníc.

Tvrdí, že by to ohrozilo bezpečnosť Južného Kaukazu, odrezalo Irán od Arménska a priviedlo na hranice cudzích aktérov.

Iránske ministerstvo zahraničia síce privítalo text mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, no varovalo pred zahraničnými intervenciami, ktoré by mohli narušiť stabilitu regiónu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Fidan: Moslimský svet sa musí zjednotiť proti plánu Izraela v Gaze

Turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan po rokovaniach v Egypte vyzval moslimské štáty, aby sa jednotne postavili proti izraelskému plánu prevziať kontrolu nad mestom Gaza.

Spolu s egyptským rezortným partnerom Badrom Abdaláttím odsúdili krok, ktorý podľa nich predstavuje pokus o trvalú okupáciu a vyhnanie palestínskych Arabov prostredníctvom hladu.

Organizácia islamskej spolupráce zvolala mimoriadne zasadnutie a označila izraelský plán za porušenie medzinárodného práva a vážnu hrozbu mieru.

Egypt, Katar a USA sa už mesiace snažia sprostredkovať prímerie medzi Izraelom a Hamasom, no podľa OIC by jeho realizácia zničila všetky nádeje na riešenie konfliktu.

K odsúdeniu sa pridalo približne 20 arabských a moslimských krajín, ako aj Rusko, ktoré varovalo pred zhoršením humanitárnej krízy v Pásme Gazy. Izrael odmieta obvinenia z úmyselného vyhladovania obyvateľov a tvrdí, že vojnu môže ukončiť Hamas, ak sa vzdá.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Rusko chváli dohodu Baku a Jerevanu, no varuje pred zahraničnými zásahmi

Rusko privítalo mierovú dohodu medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktorú sprostredkovali USA, no zároveň varovalo pred rizikom, že zahraničné zásahy by mohli zhoršiť situáciu v Zakaukazsku.

Dohoda, podpísaná počas stretnutia s prezidentom USA Donaldom Trumpom, dáva USA exkluzívne rozvojové práva na dopravný koridor cez Arménsko, spájajúci Azerbajdžan s exklávou Nachičevan pri tureckých hraniciach.

Moskva síce ocenila snahy o stabilitu vrátane washingtonských rokovaní, no pripomenula, že prednosť majú priame rozhovory medzi regiónmi.

Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí by mali trvalé riešenia vytvoriť samotné kaukazské štáty so zapojením susedov, ako sú Rusko, Irán či Turecko.

Moskva tiež upozornila, že účasť mimo regiónu má podporovať mier, nie vytvárať nové spory, a vyjadrila obavy z opakovania negatívnych skúseností zo zásahov Západu na Blízkom východe.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Macron a Sánchez podporili Zelenského: O Ukrajine sa bez Ukrajiny nerokuje

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a španielskym premiérom Pedrom Sánchezom o aktuálnej diplomatickej situácii po tom, čo Rusko a USA oznámili samit bez účasti Kyjeva.

Zelenskyj ocenil podporu Paríža a Madridu a zdôraznil potrebu skutočného mieru a pevného bezpečnostného základu pre Ukrajinu aj Európu.

Macron pripomenul, že o budúcnosti Ukrajiny nemožno rozhodovať bez jej účasti, a varoval pred vylúčením Európy z rokovaní, keďže ide o jej bezpečnosť. Sánchez zasa vyzval k jednote a mieri rešpektujúci suverenitu Kyjeva.

Lídri diskutovali aj o ukrajinskej ceste k členstvu v EÚ, pričom Zelenskyj uviedol, že krajina splnila všetky záväzky pre otvorenie rokovaní.

Stretnutie sa konalo pred plánovaným rokovaním ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na Aljaške 15. augusta.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.