Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko vyjadrilo na výročie prelomových volieb podporu Bielorusom

Poľské ministerstvo zahraničných vecí dňa 9. augusta uviedlo, že podporuje „všetkých bieloruských občanov“. Vyhlásenie zverejnilo pri príležitosti piateho výročia prezidentských volieb v Bielorusku, po ktorých nasledovali veľké protivládne protesty.

„Na výročie prezidentských volieb uskutočnených 9. augusta 2020 Poľsko v duchu zásad slobody a solidarity potvrdzuje svoju podporu pre všetkých bieloruských občanov usilujúcich sa o obnovenie právneho štátu, demokracie a dodržiavania ľudských práv vo svojej vlasti,“ uviedlo ministerstvo.

Oznámenie prišlo v čase začiatku dvojdňovej konferencie pod názvom „Nové Bielorusko“, ktorú zorganizovala bieloruská exilová opozícia pod vedením Sviatlany Cichanovskej.

Na piatom ročníku podujatia sa podľa usporiadateľov zišli oponenti dlhoročného prezidenta Alexandra Lukašenka so zámerom načrtnúť budúcu stratégiu opozície.

Rezort Radosława Sikorského tiež vyzval bieloruské úrady, aby sa vrátili k dodržiavaniu záväzkov krajiny vyplývajúcich z členstva v OSN a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a aby prepustili všetkých väzňov svedomia vrátane Andrzeja Poczobuta, poľsko-bieloruského novinára odsúdeného na osem rokov väzenia.

Protesty spred piatich rokov boli najväčšími v histórii Bieloruska a bezpečnostné orgány proti nim násilne zakročili, pričom hromadne zatýkali demonštrantov

(hal)

Minúta  |  

Polícia v Londýne zadržala stovky ľudí za podporu palestínskej skupiny

V Londýne polícia zadržala 365 ľudí za porušenie nového zákona zakazujúceho podporu skupiny Palestine Action, ktorú parlament označil za teroristickú po júlovom útoku aktivistov na leteckú základňu Brize Norton.

Protestujúci tvrdia, že legislatíva neprimerane obmedzuje slobodu prejavu. Počas zhromaždenia pri parlamente niesli transparenty s heslami proti genocíde a na podporu skupiny.

Okrem toho polícia zatkla sedem ďalších osôb za iné delikty, z toho päť za útoky na policajtov. Prepustenie zadržaných bolo podmienené zákazom účasti na ďalších podobných protestoch.

Podľa zákona o boji proti terorizmu hrozí za podporu či členstvo v Palestine Action až 14 rokov väzenia. Zákaz iniciovala ministerka vnútra Yvette Cooperová. Oponenti zákona ho napadli na súde a varujú pred zneužitím pojmu „terorizmus“ na umlčanie občianskeho protestu.

Napätá atmosféra v Británii súvisí aj s vojnou v Pásme Gazy a otázkami migrácie, pričom na víkend sú ohlásené aj pochody za prepustenie izraelských rukojemníkov a demonštrácie proti ubytovaniu žiadateľov o azyl.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Lula a Putin rokovali o Ukrajine a BRICS, riešili aj napätie s Trumpom

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v sobotu telefonoval s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Podľa brazílskeho prezidentského paláca hovorili asi 40 minút, pričom Putin zdieľal detaily svojich nedávnych rokovaní so Spojenými štátmi.

Obaja prezidenti sa venovali aj spolupráci v rámci BRICS a hodnotili aktuálnu politickú a ekonomickú situáciu vo svete. Rozhovor prichádza tesne pred očakávaným stretnutím Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom 15. augusta na Aljaške.

Putin v posledných dňoch konzultoval s vojnou súvisiace rokovania s viacerými lídrami vrátane prezidentov Číny a Indie.

Lula da Silva má napäté vzťahy s Trumpom po zavedení 50-percentného cla na brazílsky tovar, ktoré americký prezident spája s podporou svojho spojenca Jaira Bolsonara.

Brazílsky líder chce s BRICS koordinovať reakciu na obchodné opatrenia USA a už diskutoval s indickým premiérom Narendrom Modim. Trump zároveň varoval krajiny BRICS pred možným zavedením ďalších ciel.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Grécko poslalo 8,5 tony pomoci do Gazy. OSN varuje pred hrozbou hladu

Grécko sa pridalo k viacerým západným krajinám, ktoré letecky doručujú humanitárnu pomoc do vojnou zničenej Gazy. Podľa premiéra Kyriakosa Mitsotakisa dve lietadlá gréckeho letectva zhodili 8,5 tony základných potravín, pričom operácia prebehla v spolupráci s krajinami EÚ a Blízkeho východu.

Atény zároveň avizujú snahu o okamžité zastavenie bojov, prepustenie rukojemníkov a neobmedzený prísun pomoci. OSN však upozorňuje, že letecké zhadzovanie pomoci je málo efektívne a apeluje na Izrael, aby umožnil jej intenzívny prísun po súši.

Šéf UNRWA Philippe Lazzarini pripomína, že denne by malo do Gazy doraziť aspoň 600 kamiónov, aby sa zabránilo hladu.

Izrael po medzinárodnej kritike opäť povolil väčšie pozemné dodávky, no zároveň schválil plán premiéra Benjamina Netanjahua na prevzatie kontroly nad mestom Gaza, čo podľa armády môže ohroziť rukojemníkov a prehĺbiť humanitárnu krízu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Východ Slovenska môžu zasiahnuť búrky, inde potrápia extrémne horúčavy

Slovensko čaká horúca nedeľa s teplotami až do 36 °C. SHMÚ varuje, že od 14.00 do 18.00 hod. budú horúčavy sužovať väčšinu krajiny, pričom výnimkou je len Žilinský kraj.

V niektorých oblastiach vrátane Bratislavského, Košického a Nitrianskeho kraja, sa očakáva druhý stupeň výstrahy – teploty tu môžu dosiahnuť 35 až 36 °C. Riziko hrozí nielen zo strany zdravotných komplikácií, ale aj zvýšeného nebezpečenstva požiarov.

Popoludní sa na východe Slovenska môžu pridružiť aj búrky, a to najmä v Košickom a Prešovskom kraji, ale aj v okresoch Liptovský Mikuláš a Tvrdošín. Tie by sa mali objaviť medzi 14.00 a 20.00 hod., pričom môžu priniesť silný vietor a prudké zrážky.

Meteorológovia odporúčajú dbať na dostatočný pitný režim a vyhýbať sa dlhému pobytu na priamom slnku.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Irán odmieta odzbrojenie Hizballáhu a varuje pred koridorom pri hraniciach

Irán odmietol plán libanonskej vlády odzbrojiť Hizballáh do konca roka 2025. Podľa poradcu najvyššieho duchovného vodcu Alího Akbara Velájatího ide o nátlak zo strany USA a Izraela, ktorý nemá šancu na úspech.

Hizballáh, aj keď oslabený po vojne s Izraelom, má stále značný arzenál a Teherán ho považuje za kľúčovú súčasť libanonského odporu. Okrem toho Velájatí odmietol aj plán vytvorenia koridoru spájajúceho Azerbajdžan s jeho exklávou Nachičevan cez územie blízko iránskych hraníc.

Tvrdí, že by to ohrozilo bezpečnosť Južného Kaukazu, odrezalo Irán od Arménska a priviedlo na hranice cudzích aktérov.

Iránske ministerstvo zahraničia síce privítalo text mierovej dohody medzi Arménskom a Azerbajdžanom, no varovalo pred zahraničnými intervenciami, ktoré by mohli narušiť stabilitu regiónu.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.