Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Voľby v Česku by vyhralo ANO, Spolu posilňuje po týždňoch strát

Ak by sa voľby do českej Poslaneckej snemovne konali v nedeľu, zvíťazilo by hnutie ANO so ziskom 31,1 percenta hlasov. Druhá by skončila koalícia vládnych strán Spolu s podporou 21,3 percenta, tretia Sloboda a priama demokracia (SPD) s 13,2 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM pre televíziu CNN Prima News.

Opozičné ANO expremiéra Andreja Babiša si oproti predchádzajúcemu prieskumu pohoršilo o 0,4 percenta, no napriek najslabšiemu výsledku za dva mesiace má výrazný náskok. Koalícia Spolu premiéra Petra Fialu (ODS, TOP 09, KDU-ČSL) si polepšila o 0,5 percenta a podľa analytikov sa po týždňoch poklesu začína zotavovať.

Do jej preferencií sa premietla aj takzvaná bitcoinová kauza exministra spravodlivosti Pavla Blažka, ktorej vplyv podľa autorov už odznel.

Na štvrtom mieste by skončilo hnutie STAN (10,5 percenta), nasledované Pirátmi (8,1 percenta) a ľavicovou koalíciou Stačilo! (8,0 percenta). Do parlamentu by sa nedostali Motoristi (4,9 percenta) ani hnutie Prísaha (2,2 percenta).

Voľby do českej Poslaneckej snemovne sú naplánované na 3. a 4. októbra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Mediálny zákon EÚ povoľuje zatýkanie novinárov vo „verejnom záujme“

Európska únia na úrovni Rady (členských štátov) schválila návrh Komisie, ktorý oficiálne chráni novinársku slobodu a pluralitu médií. Ako však upozornil nemecký alternatívny portál Apollo News, v článku 4 druhej hlavy sa skrýva možný nástroj pre zatýkanie žurnalistov.

Európsky zákon o slobode médií (EMFA) v úvode stanovuje, že „slobodná a nezávislá tlač je základným pilierom našej demokracie“, a dáva si za cieľ zlepšenie ochrany novinárov a ich zdrojov, čo „umožní novinárom bezpečne a bez narušenia alebo zastrašovania pokračovať vo svojej dôležitej práci“.

Druhá hlava zákona zakazuje sledovanie novinárov i nátlak na odhalenie identity anonymných zdrojov. Zakázané je aj sledovanie prostredníctvom špionážnych technológií.

Článok 4 však hovorí o výnimkách z tohto zákazu. Sledovanie či nátlak sú povolené v prípade, že „je v súlade s článkom 52 prvého odseku Charty EÚ“, teda neporušuje základné ľudské práva. Ďalej sa však uvádza, že je povolené, ak je „odôvodnené v jednotlivých prípadoch prevažujúcim dôvodom verejného záujmu“.

O sledovaní či zadržaní musí rozhodnúť súd, dodáva znenie zákona. Podľa Apollo News to však predstavuje nebezpečný precedens, keďže fráza „verejný záujem“ nie je v texte definovaná. Ani európske právo vo všeobecnosti tento výraz nepozná.

„Bez skutočnej politickej vôle zo strany Európskej komisie a národných vlád však hrozí, že tento zákon zostane len prázdnym sľubom na papieri v čase, keď je nezávislosť médií v niektorých častiach Európy postupne obmedzovaná,“ poznamenal týždenník Politico.

(eú, sab)

Minúta  |  

Trump chce skrášliť Washington. Vysťahovaním bezdomovcov

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že bezdomovcov z hlavného mesta vysťahuje a zločincov pošle do väzenia, hoci starostka Washingtonu Muriel Bowserová tvrdí, že mesto aktuálne nezažíva nárast kriminality.

„Bezdomovci sa musia okamžite presťahovať. Dostanete miesto na bývanie, ale ďaleko od hlavného mesta. Zločinci, vy sa nikam nepohnete – pošleme vás do väzenia,“ napísal Trump na sieti Truth Social.

Biely dom neupresnil, akou právnou cestou by prezident vysťahovanie uskutočnil, keďže na území Dištriktu Kolumbia kontroluje len federálne pozemky a budovy. Trump v pondelok plánuje tlačovú konferenciu o zastavení násilia vo Washingtone, kde by mohol predstaviť ďalšie detaily.

Podľa organizácie Community Partnership žije v meste s približne 700-tisíc obyvateľmi každú noc 3 782 bezdomovcov, z toho približne 800 bez prístrešia.

Bowserová reagovala, že násilná kriminalita klesla v prvých siedmich mesiacoch roka 2025 medziročne o 26 percent a celková kriminalita o sedem percent. Dodala, že Trump pozná spoluprácu mesta s federálnymi orgánmi, keďže sa nedávno stretli v Oválnej pracovni.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Lídri severských a pobaltských krajín podporili Ukrajinu a uvítali iniciatívu Trumpa

Lídri ôsmich severských a pobaltských štátov v nedeľu spoločne potvrdili svoju neochvejnú podporu suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny. V spoločnom vyhlásení dodali, že mier môže nastať len za podmienky uplatňovania trvalého tlaku na Rusko, aby ukončilo „nezákonnú“ vojnu.

Premiéri a prezidenti Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Nórska a Švédska zdôraznili, že medzinárodné hranice nesmú byť menené silou, a potvrdili, že budú naďalej presadzovať a udržiavať sankcie voči Ruskej federácii.

Vo vyhlásení zároveň privítali iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa pomôcť ukončiť vojnu, no dodali, že rokovania sa môžu uskutočniť „iba v kontexte prímeria“. Podľa nich ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj jasne deklaroval pripravenosť rokovať o mieri pri plnom rešpektovaní suverenity krajiny.

Trump oznámil, že sa 15. augusta na Aljaške stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Biely dom uviedol, že hoci je Trump otvorený účasti Zelenského, aktuálne sa pripravuje len bilaterálne rokovanie USA-Rusko.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Netanjahu: Plán na obsadenie Gazy je najlepším spôsobom, ako ukončiť vojnu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu počas tlačovky vyhlásil, že nový plán Tel Avivu na obsadenie mesta Gaza v palestínskej enkláve predstavuje najlepší spôsob, ako ukončiť pretrvávajúci konflikt.

„Toto je najlepší spôsob na ukončenie vojny a najlepšia cesta, ako to urobiť rýchlo,“ povedal premiér. „Nechcem tu rozprávať o presnom časovom harmonograme, no hovoríme o pomerne krátkom časovom horizonte, pretože máme záujem o ukončenie vojny,“ zdôraznil Netanjahu.

Premiér odmietol vlnu kritiky namierenú proti rozhodnutiu vládneho kabinetu o kontrole Gazy a zdôraznil, že Izrael vojnu vyhrá „s pomocou alebo bez pomoci ostatných“, píše AFP.

Izraelský bezpečnostný kabinet schválil plán na prevzatie kontroly nad mestom Gaza v piatok ráno. Pred zasadnutím Netanjahu povedal americkej televízii Fox News, že Izrael chce prevziať kontrolu nad celým Pásmom Gazy, ale nemá záujem o trvalú okupáciu oblasti.

Cieľom je podľa Netanjahua „rozbiť dve zostávajúce bašty Hamasu v meste Gaza a v centrálnych táboroch“ a napokon odovzdať správu Gazy do rúk alternatívnej civilnej vlády. Zároveň by sa mali vytvoriť bezpečné koridory a zóny, aby civilisti mohli opustiť túto oblasť.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Nemecký kancelár predpokladá, že Zelenskyj sa zapojí do samitu Trumpa a Putina

Nemecký kancelár Friedrich Merz nalieha na to, aby bol do rozhovorov amerického prezidenta Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom zapojený aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Avizoval, že o tom chce v nedeľu telefonovať s Trumpom.

„Na európskej úrovni sa spolu s americkou vládou intenzívne pripravujeme na toto stretnutie,“ povedal Merz v televízii ARD. Podľa vlastných slov očakáva, že Zelenskyj sa na rokovaní zúčastní. Vyjadril zároveň nádej, že na samite sa rozhodne aj o prímerí.

Európania podľa neho nesmú akceptovať, aby Rusko a Amerika rozhodovali o územných otázkach bez ich vedomia, ako aj pomimo Ukrajincov. Dodáva, že nemôžu byť „divákmi“, keď ide o kľúčovú strategickú otázku pre budúcnosť Európy.

Trump a Putin budú v piatok 15. augusta hovoriť v americkom štáte Aljaška o možnom mierovom riešení tri a pol roka trvajúcej vojny Ruska proti Ukrajine. Zelenskyj, ktorý zatiaľ nie je pozvaný, sa rovnako obáva, že o Ukrajine sa rozhodne bez jej účasti.

(tasr, sak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.