Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Severozápadné Turecko zasiahlo silné zemetrasenie. Cítili ho aj v Izmire

Zemetrasenie s magnitúdom 6,1 zasiahlo v nedeľu večer severozápadné Turecko. Otrasy bolo cítiť aj v Istanbule vzdialenom približne 200 kilometrov od epicentra. Turecké médiá informovali o viacerých zrútených budovách, najmä v provincii Balikesir a meste Sindirgi ležiacom blízko epicentra.

Turecký úrad pre krízové riadenie AFAD uviedol, že oblasť zasiahlo aj viacero dotrasov, z ktorých najsilnejší mal magnitúdo 4,6. Obyvateľov vyzval, aby sa nezdržiavali v poškodených budovách pre riziko ďalších kolapsov.

Otrasy pocítili aj obyvatelia ďalších veľkých miest na západe krajiny vrátane turistického Izmiru (Smyrna). Zatiaľ nie sú známe presné údaje o obetiach a zranených.

Turecko leží na viacerých seizmicky aktívnych zlomových líniách, čo z neho robí oblasť s častým výskytom zemetrasení. Vo februári 2023 zahynulo pri ničivom zemetrasení s magnitúdom 7,8 na juhu krajiny vyše 53-tisíc ľudí. Začiatkom júla tohto roka si otrasy s magnitúdom 5,8 v rovnakom regióne vyžiadali jednu obeť a 69 zranených.

(ap, afp, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Nemecko obmedzí vývoz zbraní do Izraela pre plánovanú ofenzívu v Gaze

Nemecko oznámilo obmedzenie vývozu zbraní do Izraela v reakcii na plán Tel Avivu rozšíriť vojenské operácie v Pásme Gazy. „Nemôžeme dodávať zbrane do konfliktu, ktorý sa teraz vedie výlučne vojenskými prostriedkami. Chceme pomáhať diplomaticky a to aj robíme,“ vysvetlil kancelár Friedrich Merz v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu ARD.

Podľa Merza by plánované rozšírenie izraelskej operácie mohlo stáť životy státisícov civilistov a vyžadovalo by evakuáciu celého mesta Gaza. „Kam majú títo ľudia ísť? Nemôžeme to urobiť, neurobíme to a ja to neurobím,“ zdôraznil.

Kancelár dodal, že zásady nemeckej politiky voči Izraelu sa nemenia. „Nemecko stálo pevne po boku Izraela 80 rokov. To sa nezmení,“ povedal.

Nemecko je po USA druhým najväčším dodávateľom zbraní pre Izrael a patrí k jeho najvernejším podporovateľom, najmä pre údajnú historickú zodpovednosť za holokaust – politiku známu ako „Staatsraison“.

Merz však uviedol, že súčasná humanitárna kríza a vojenské plány Izraela si vyžiadali tento „historicky citlivý krok“.

Minúta  |  

Prieskum: Voľby v Česku by vyhralo ANO, Spolu posilňuje po týždňoch strát

Ak by sa voľby do českej Poslaneckej snemovne konali v nedeľu, zvíťazilo by hnutie ANO so ziskom 31,1 percenta hlasov. Druhá by skončila koalícia vládnych strán Spolu s podporou 21,3 percenta, tretia Sloboda a priama demokracia (SPD) s 13,2 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM pre televíziu CNN Prima News.

Opozičné ANO expremiéra Andreja Babiša si oproti predchádzajúcemu prieskumu pohoršilo o 0,4 percenta, no napriek najslabšiemu výsledku za dva mesiace má výrazný náskok. Koalícia Spolu premiéra Petra Fialu (ODS, TOP 09, KDU-ČSL) si polepšila o 0,5 percenta a podľa analytikov sa po týždňoch poklesu začína zotavovať.

Do jej preferencií sa premietla aj takzvaná bitcoinová kauza exministra spravodlivosti Pavla Blažka, ktorej vplyv podľa autorov už odznel.

Na štvrtom mieste by skončilo hnutie STAN (10,5 percenta), nasledované Pirátmi (8,1 percenta) a ľavicovou koalíciou Stačilo! (8,0 percenta). Do parlamentu by sa nedostali Motoristi (4,9 percenta) ani hnutie Prísaha (2,2 percenta).

Voľby do českej Poslaneckej snemovne sú naplánované na 3. a 4. októbra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Mediálny zákon EÚ povoľuje zatýkanie novinárov vo „verejnom záujme“

Európska únia na úrovni Rady (členských štátov) schválila návrh Komisie, ktorý oficiálne chráni novinársku slobodu a pluralitu médií. Ako však upozornil nemecký alternatívny portál Apollo News, v článku 4 druhej hlavy sa skrýva možný nástroj pre zatýkanie žurnalistov.

Európsky zákon o slobode médií (EMFA) v úvode stanovuje, že „slobodná a nezávislá tlač je základným pilierom našej demokracie“, a dáva si za cieľ zlepšenie ochrany novinárov a ich zdrojov, čo „umožní novinárom bezpečne a bez narušenia alebo zastrašovania pokračovať vo svojej dôležitej práci“.

Druhá hlava zákona zakazuje sledovanie novinárov i nátlak na odhalenie identity anonymných zdrojov. Zakázané je aj sledovanie prostredníctvom špionážnych technológií.

Článok 4 však hovorí o výnimkách z tohto zákazu. Sledovanie či nátlak sú povolené v prípade, že „je v súlade s článkom 52 prvého odseku Charty EÚ“, teda neporušuje základné ľudské práva. Ďalej sa však uvádza, že je povolené, ak je „odôvodnené v jednotlivých prípadoch prevažujúcim dôvodom verejného záujmu“.

O sledovaní či zadržaní musí rozhodnúť súd, dodáva znenie zákona. Podľa Apollo News to však predstavuje nebezpečný precedens, keďže fráza „verejný záujem“ nie je v texte definovaná. Ani európske právo vo všeobecnosti tento výraz nepozná.

„Bez skutočnej politickej vôle zo strany Európskej komisie a národných vlád však hrozí, že tento zákon zostane len prázdnym sľubom na papieri v čase, keď je nezávislosť médií v niektorých častiach Európy postupne obmedzovaná,“ poznamenal týždenník Politico.

(eú, sab)

Minúta  |  

Trump chce skrášliť Washington. Vysťahovaním bezdomovcov

Americký prezident Donald Trump v nedeľu vyhlásil, že bezdomovcov z hlavného mesta vysťahuje a zločincov pošle do väzenia, hoci starostka Washingtonu Muriel Bowserová tvrdí, že mesto aktuálne nezažíva nárast kriminality.

„Bezdomovci sa musia okamžite presťahovať. Dostanete miesto na bývanie, ale ďaleko od hlavného mesta. Zločinci, vy sa nikam nepohnete – pošleme vás do väzenia,“ napísal Trump na sieti Truth Social.

Biely dom neupresnil, akou právnou cestou by prezident vysťahovanie uskutočnil, keďže na území Dištriktu Kolumbia kontroluje len federálne pozemky a budovy. Trump v pondelok plánuje tlačovú konferenciu o zastavení násilia vo Washingtone, kde by mohol predstaviť ďalšie detaily.

Podľa organizácie Community Partnership žije v meste s približne 700-tisíc obyvateľmi každú noc 3 782 bezdomovcov, z toho približne 800 bez prístrešia.

Bowserová reagovala, že násilná kriminalita klesla v prvých siedmich mesiacoch roka 2025 medziročne o 26 percent a celková kriminalita o sedem percent. Dodala, že Trump pozná spoluprácu mesta s federálnymi orgánmi, keďže sa nedávno stretli v Oválnej pracovni.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Lídri severských a pobaltských krajín podporili Ukrajinu a uvítali iniciatívu Trumpa

Lídri ôsmich severských a pobaltských štátov v nedeľu spoločne potvrdili svoju neochvejnú podporu suverenite, nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny. V spoločnom vyhlásení dodali, že mier môže nastať len za podmienky uplatňovania trvalého tlaku na Rusko, aby ukončilo „nezákonnú“ vojnu.

Premiéri a prezidenti Dánska, Estónska, Fínska, Islandu, Lotyšska, Litvy, Nórska a Švédska zdôraznili, že medzinárodné hranice nesmú byť menené silou, a potvrdili, že budú naďalej presadzovať a udržiavať sankcie voči Ruskej federácii.

Vo vyhlásení zároveň privítali iniciatívu amerického prezidenta Donalda Trumpa pomôcť ukončiť vojnu, no dodali, že rokovania sa môžu uskutočniť „iba v kontexte prímeria“. Podľa nich ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj jasne deklaroval pripravenosť rokovať o mieri pri plnom rešpektovaní suverenity krajiny.

Trump oznámil, že sa 15. augusta na Aljaške stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Biely dom uviedol, že hoci je Trump otvorený účasti Zelenského, aktuálne sa pripravuje len bilaterálne rokovanie USA-Rusko.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.