Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Netanjahu s Trumpom rokoval o plánoch na dobytie posledných bášt Hamasu v Gaze

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o novej ofenzíve v Pásme Gazy, oznámila kancelária predsedu vlády.

Obaja lídri diskutovali o plánoch Izraela „prevziať kontrolu“ nad poslednými baštami Hamasu s cieľom ukončiť vojnu, zabezpečiť prepustenie rukojemníkov a poraziť toto militantné hnutie.

„Naším cieľom nie je okupovať Gazu, ale oslobodiť ju – oslobodiť ju od teroristov Hamasu,“ povedal Netanjahu neskôr na nedeľňajšom brífingu. Dodal, že obyvatelia Gazy podľa neho „prosili“ Tel Aviv, aby ich oslobodil.

Izraelské vedenie dlhodobo tvrdí, že úplná vojenská porážka Hamasu je nevyhnutnou podmienkou trvalého pokoja v regióne. Plánovaná operácia má nadviazať na doterajšie vojenské zásahy, ktoré výrazne oslabili schopnosti militantov, no ich vedenie a bojové bunky stále pôsobia v niektorých častiach enklávy.

Podľa pozorovateľov budú ďalšie kroky Izraela v Gaze pozorne sledovať nielen regionálni aktéri, ale aj medzinárodné spoločenstvo, ktoré opakovane vyjadruje obavy z rastúcich civilných obetí.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ruské údery v Záporoží zranili najmenej 12 ľudí, zasiahli aj kliniku

Najmenej 12 ľudí utrpelo zranenia pri nedeľných ruských útokoch na Záporožskú oblasť, informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničia. Podľa neho Rusko zasiahlo rezidenčné štvrte, autobusovú stanicu a kliniku riadenými leteckými bombami.

„Jedného zo zranených vyslobodili z trosiek zničených budov záchranári,“ oznámil rezort diplomacie na sieti X.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj doplnil, že na mieste zasahujú záchranári, zdravotníci a polícia. „Žiaľ, sú aj obete,“ povedal a zdôraznil potrebu ďalších sankcií a tlaku na Rusko.

„Potrebná je sila – zo strany Spojených štátov, Európy aj všetkých krajín, ktoré chcú mier a stabilitu v medzinárodných vzťahoch,“ vyhlásil.

Záporožie patrí k oblastiam, ktoré sú od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 na frontovej línii. Mesto a administratívny región sa opakovane stali terčom ruských útokov, pričom civilná infraštruktúra býva poškodzovaná rovnako ako vojenské ciele.

Medzinárodné spoločenstvo opakovane vyzýva Moskvu, aby zastavila údery na civilné objekty, ktoré sú podľa Ženevských dohovorov chránené.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Severozápadné Turecko zasiahlo silné zemetrasenie. Cítili ho aj v Izmire

Zemetrasenie s magnitúdom 6,1 zasiahlo v nedeľu večer severozápadné Turecko. Otrasy bolo cítiť aj v Istanbule vzdialenom približne 200 kilometrov od epicentra. Turecké médiá informovali o viacerých zrútených budovách, najmä v provincii Balikesir a meste Sindirgi ležiacom blízko epicentra.

Turecký úrad pre krízové riadenie AFAD uviedol, že oblasť zasiahlo aj viacero dotrasov, z ktorých najsilnejší mal magnitúdo 4,6. Obyvateľov vyzval, aby sa nezdržiavali v poškodených budovách pre riziko ďalších kolapsov.

Otrasy pocítili aj obyvatelia ďalších veľkých miest na západe krajiny vrátane turistického Izmiru (Smyrna). Zatiaľ nie sú známe presné údaje o obetiach a zranených.

Turecko leží na viacerých seizmicky aktívnych zlomových líniách, čo z neho robí oblasť s častým výskytom zemetrasení. Vo februári 2023 zahynulo pri ničivom zemetrasení s magnitúdom 7,8 na juhu krajiny vyše 53-tisíc ľudí. Začiatkom júla tohto roka si otrasy s magnitúdom 5,8 v rovnakom regióne vyžiadali jednu obeť a 69 zranených.

(ap, afp, reuters, tasr, sab)

Minúta  |  

Nemecko obmedzí vývoz zbraní do Izraela pre plánovanú ofenzívu v Gaze

Nemecko oznámilo obmedzenie vývozu zbraní do Izraela v reakcii na plán Tel Avivu rozšíriť vojenské operácie v Pásme Gazy. „Nemôžeme dodávať zbrane do konfliktu, ktorý sa teraz vedie výlučne vojenskými prostriedkami. Chceme pomáhať diplomaticky a to aj robíme,“ vysvetlil kancelár Friedrich Merz v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu ARD.

Podľa Merza by plánované rozšírenie izraelskej operácie mohlo stáť životy státisícov civilistov a vyžadovalo by evakuáciu celého mesta Gaza. „Kam majú títo ľudia ísť? Nemôžeme to urobiť, neurobíme to a ja to neurobím,“ zdôraznil.

Kancelár dodal, že zásady nemeckej politiky voči Izraelu sa nemenia. „Nemecko stálo pevne po boku Izraela 80 rokov. To sa nezmení,“ povedal.

Nemecko je po USA druhým najväčším dodávateľom zbraní pre Izrael a patrí k jeho najvernejším podporovateľom, najmä pre údajnú historickú zodpovednosť za holokaust – politiku známu ako „Staatsraison“.

Merz však uviedol, že súčasná humanitárna kríza a vojenské plány Izraela si vyžiadali tento „historicky citlivý krok“.

Minúta  |  

Prieskum: Voľby v Česku by vyhralo ANO, Spolu posilňuje po týždňoch strát

Ak by sa voľby do českej Poslaneckej snemovne konali v nedeľu, zvíťazilo by hnutie ANO so ziskom 31,1 percenta hlasov. Druhá by skončila koalícia vládnych strán Spolu s podporou 21,3 percenta, tretia Sloboda a priama demokracia (SPD) s 13,2 percenta. Vyplýva to z prieskumu agentúry STEM pre televíziu CNN Prima News.

Opozičné ANO expremiéra Andreja Babiša si oproti predchádzajúcemu prieskumu pohoršilo o 0,4 percenta, no napriek najslabšiemu výsledku za dva mesiace má výrazný náskok. Koalícia Spolu premiéra Petra Fialu (ODS, TOP 09, KDU-ČSL) si polepšila o 0,5 percenta a podľa analytikov sa po týždňoch poklesu začína zotavovať.

Do jej preferencií sa premietla aj takzvaná bitcoinová kauza exministra spravodlivosti Pavla Blažka, ktorej vplyv podľa autorov už odznel.

Na štvrtom mieste by skončilo hnutie STAN (10,5 percenta), nasledované Pirátmi (8,1 percenta) a ľavicovou koalíciou Stačilo! (8,0 percenta). Do parlamentu by sa nedostali Motoristi (4,9 percenta) ani hnutie Prísaha (2,2 percenta).

Voľby do českej Poslaneckej snemovne sú naplánované na 3. a 4. októbra.

(tasr, sab)

Minúta  |  

Mediálny zákon EÚ povoľuje zatýkanie novinárov vo „verejnom záujme“

Európska únia na úrovni Rady (členských štátov) schválila návrh Komisie, ktorý oficiálne chráni novinársku slobodu a pluralitu médií. Ako však upozornil nemecký alternatívny portál Apollo News, v článku 4 druhej hlavy sa skrýva možný nástroj pre zatýkanie žurnalistov.

Európsky zákon o slobode médií (EMFA) v úvode stanovuje, že „slobodná a nezávislá tlač je základným pilierom našej demokracie“, a dáva si za cieľ zlepšenie ochrany novinárov a ich zdrojov, čo „umožní novinárom bezpečne a bez narušenia alebo zastrašovania pokračovať vo svojej dôležitej práci“.

Druhá hlava zákona zakazuje sledovanie novinárov i nátlak na odhalenie identity anonymných zdrojov. Zakázané je aj sledovanie prostredníctvom špionážnych technológií.

Článok 4 však hovorí o výnimkách z tohto zákazu. Sledovanie či nátlak sú povolené v prípade, že „je v súlade s článkom 52 prvého odseku Charty EÚ“, teda neporušuje základné ľudské práva. Ďalej sa však uvádza, že je povolené, ak je „odôvodnené v jednotlivých prípadoch prevažujúcim dôvodom verejného záujmu“.

O sledovaní či zadržaní musí rozhodnúť súd, dodáva znenie zákona. Podľa Apollo News to však predstavuje nebezpečný precedens, keďže fráza „verejný záujem“ nie je v texte definovaná. Ani európske právo vo všeobecnosti tento výraz nepozná.

„Bez skutočnej politickej vôle zo strany Európskej komisie a národných vlád však hrozí, že tento zákon zostane len prázdnym sľubom na papieri v čase, keď je nezávislosť médií v niektorých častiach Európy postupne obmedzovaná,“ poznamenal týždenník Politico.

(eú, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.