Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko počas moratória tajne vyvíjalo rakety, priznal námestník ministra

Rusko podľa námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova neprestalo počas platnosti moratória vyvíjať raketové systémy stredného a krátkeho doletu. Obmedzenie sa podľa neho týkalo len ich nasadenia, nie výskumu a výroby.

Využitím tohto obdobia Moskva údajne vybudovala rozsiahly arzenál týchto zbraní.

Začiatkom mesiaca krajina oficiálne zrušila jednostranné moratórium, čo označila za reakciu na kroky USA a ich spojencov.

Pôvodná dohoda o likvidácii pozemných rakiet, podpísaná v roku 1987 medzi Sovietskym zväzom a USA, bola v čase svojho vzniku považovaná za míľnik v znižovaní napätia. Postupne však stratila platnosť pre zhoršujúce sa vzťahy.

USA od nej odstúpili v roku 2019 počas prezidentovania Donalda Trumpa, pričom obvinili Rusko z jej porušenia, čo Moskva odmietla.

(reuters, lup)

Minúta  |  

OSN aj ministri viacerých krajín varujú Izrael pred operáciou v Gaze

Na mimoriadnom zasadnutí Bezpečnostnej rady Organizácie spojených národov (BR OSN) sa diskutovalo o pláne Izraela obsadiť mesto Gaza.

Päť európskych krajín – Veľká Británia, Dánsko, Francúzsko, Grécko a Slovinsko – rozhodnutie označilo za porušenie medzinárodného práva a riziko pre civilistov, pričom žiadali aj lepší prístup k humanitárnej pomoci a odzbrojenie Hamasu.

Osem ďalších európskych štátov - Španielsko, Írsko, Luxembursko, Malta, Island, Nórsko, Portugalsko a Slovinské - vydalo mimo BR OSN vlastné vyhlásenie, v ktorom varovalo pred masovým vysídlením palestínskych Arabov.

Palestínsky veľvyslanec Rijád Mansúr vyzval na stiahnutie izraelských jednotiek a nasadenie medzinárodnej ochrannej misie.

Izrael kritiku odmietol, tvrdí, že nejde o okupáciu, ale o „oslobodenie“ od Hamasu, a nechce vládu Hamasu ani Palestínskej samosprávy.

USA Izrael podporili a obvinenia z genocídy označili za propagandu Hamasu.

Plán na operáciu v Gaze napriek varovaniam armády a protestom v Tel Avive schválil bezpečnostný kabinet premiéra Benjamina Netanjahua.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Sýrski provládni militanti vyvraždili drúzsku nemocnicu v Suwaide

Džihádisti, ktorí sa vydávali za predstaviteľov "ministerstva všeobecnej bezpečnosti", vtrhli do nemocnice v meste Suwaidá na juhozápade Sýrie, zhromaždili všetok personál, prinútili ich posadať si na dlážku a postupne ich zavraždili.

Ukazuje to nedávno uniknutý videozáznam z bezpečnostnej kamery Národnej nemocnice v Suwaide, ktorá je jedným z centier nábožensko-etnickej skupiny drúzov. Záznam – datovaný na 13. júla 2025 – nie je vhodný pre deti, mladistvých a slabšie povahy.

Militanti zo samozvaného „ministerstva“ sú spojencami vládnuceho hnutia Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktoré 8. decembra 2024 viedlo úspešnú ofenzívu s cieľom zvrhnúť vtedajšieho prezidenta Bašára Asada.

Kanály na platforme Telegram, ktoré sú naklonené novému sýrskemu režimu, video označili za „sionistickú psychologickú operáciu“, hoci ho neskôr potvrdila, okrem iných médií, aj televízia BBC. Tá z miesta incidentu vydala 22. júla samostatnú reportáž.

(bellum acta, bbc, sab)

Minúta  |  

Netanjahu s Trumpom rokoval o plánoch na dobytie posledných bášt Hamasu v Gaze

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v nedeľu telefonoval s americkým prezidentom Donaldom Trumpom o novej ofenzíve v Pásme Gazy, oznámila kancelária predsedu vlády.

Obaja lídri diskutovali o plánoch Izraela „prevziať kontrolu“ nad poslednými baštami Hamasu s cieľom ukončiť vojnu, zabezpečiť prepustenie rukojemníkov a poraziť toto militantné hnutie.

„Naším cieľom nie je okupovať Gazu, ale oslobodiť ju – oslobodiť ju od teroristov Hamasu,“ povedal Netanjahu neskôr na nedeľňajšom brífingu. Dodal, že obyvatelia Gazy podľa neho „prosili“ Tel Aviv, aby ich oslobodil.

Izraelské vedenie dlhodobo tvrdí, že úplná vojenská porážka Hamasu je nevyhnutnou podmienkou trvalého pokoja v regióne. Plánovaná operácia má nadviazať na doterajšie vojenské zásahy, ktoré výrazne oslabili schopnosti militantov, no ich vedenie a bojové bunky stále pôsobia v niektorých častiach enklávy.

Podľa pozorovateľov budú ďalšie kroky Izraela v Gaze pozorne sledovať nielen regionálni aktéri, ale aj medzinárodné spoločenstvo, ktoré opakovane vyjadruje obavy z rastúcich civilných obetí.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ruské údery v Záporoží zranili najmenej 12 ľudí, zasiahli aj kliniku

Najmenej 12 ľudí utrpelo zranenia pri nedeľných ruských útokoch na Záporožskú oblasť, informovalo ukrajinské ministerstvo zahraničia. Podľa neho Rusko zasiahlo rezidenčné štvrte, autobusovú stanicu a kliniku riadenými leteckými bombami.

„Jedného zo zranených vyslobodili z trosiek zničených budov záchranári,“ oznámil rezort diplomacie na sieti X.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj doplnil, že na mieste zasahujú záchranári, zdravotníci a polícia. „Žiaľ, sú aj obete,“ povedal a zdôraznil potrebu ďalších sankcií a tlaku na Rusko.

„Potrebná je sila – zo strany Spojených štátov, Európy aj všetkých krajín, ktoré chcú mier a stabilitu v medzinárodných vzťahoch,“ vyhlásil.

Záporožie patrí k oblastiam, ktoré sú od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 na frontovej línii. Mesto a administratívny región sa opakovane stali terčom ruských útokov, pričom civilná infraštruktúra býva poškodzovaná rovnako ako vojenské ciele.

Medzinárodné spoločenstvo opakovane vyzýva Moskvu, aby zastavila údery na civilné objekty, ktoré sú podľa Ženevských dohovorov chránené.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Severozápadné Turecko zasiahlo silné zemetrasenie. Cítili ho aj v Izmire

Zemetrasenie s magnitúdom 6,1 zasiahlo v nedeľu večer severozápadné Turecko. Otrasy bolo cítiť aj v Istanbule vzdialenom približne 200 kilometrov od epicentra. Turecké médiá informovali o viacerých zrútených budovách, najmä v provincii Balikesir a meste Sindirgi ležiacom blízko epicentra.

Turecký úrad pre krízové riadenie AFAD uviedol, že oblasť zasiahlo aj viacero dotrasov, z ktorých najsilnejší mal magnitúdo 4,6. Obyvateľov vyzval, aby sa nezdržiavali v poškodených budovách pre riziko ďalších kolapsov.

Otrasy pocítili aj obyvatelia ďalších veľkých miest na západe krajiny vrátane turistického Izmiru (Smyrna). Zatiaľ nie sú známe presné údaje o obetiach a zranených.

Turecko leží na viacerých seizmicky aktívnych zlomových líniách, čo z neho robí oblasť s častým výskytom zemetrasení. Vo februári 2023 zahynulo pri ničivom zemetrasení s magnitúdom 7,8 na juhu krajiny vyše 53-tisíc ľudí. Začiatkom júla tohto roka si otrasy s magnitúdom 5,8 v rovnakom regióne vyžiadali jednu obeť a 69 zranených.

(ap, afp, reuters, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.