Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína tvrdí, že z vôd pri Scarborough Shoal vytlačila filipínske lode

Čínska pobrežná stráž tvrdí, že z vôd okolo Scarborough Shoal v Juhočínskom mori vyhnala niekoľko filipínskych plavidiel. Podľa oficiálneho vyhlásenia čínske jednotky monitorovali ich pohyb, viackrát ich varovali a následne zadržali, keď varovania ignorovali.

Operácia bola podľa Pekingu vykonaná „profesionálne a v súlade so zákonom“. Spor o Scarborough Shoal je dlhodobým ohniskom napätia medzi Čínou a Filipínami, keďže ide o strategickú oblasť bohatú na rybolovné zdroje, ktorú si nárokujú obe krajiny.

Incident prichádza v čase, keď sa v regióne zvyšuje vojenská aktivita a Peking čoraz dôraznejšie presadzuje svoje územné nároky.

Filipínske veľvyslanectvo v Pekingu sa k udalosti zatiaľ nevyjadrilo.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump vyzval Čínu na štvornásobný nákup sóje z USA, odborníci sú skeptickí

Americký prezident Donald Trump v príspevku na Truth Social vyzval Čínu, aby štvornásobne navýšila nákup americkej sóje, čím by sa podľa neho znížil obchodný deficit medzi oboma krajinami. Dodal, že „rýchla služba bude zabezpečená“ a poďakoval čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi.

Colné prímerie medzi Pekingom a Washingtonom má vypršať už o pár dní, no môže byť predĺžené. Čína, ktorá kontroluje viac ako 60 percent svetového trhu so sójou, sa dlhodobo orientuje na brazílske dodávky.

Minulý rok doviezla z USA 22 miliónov ton, z Brazílie vyše 74 miliónov.

Analytici upozorňujú, že požadované zvýšenie nákupov je málo pravdepodobné, keďže Peking skúša aj argentínske dodávky.

Po Trumpovom vyhlásení stúpla cena sóje na burze v Chicagu o 2,13 percenta. Pre amerických pestovateľov zostáva Čína nenahraditeľným odberateľom.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Markarovová: USA pôjdu do rokovaní s Ruskom z jasnej pozície sily

Ukrajinská veľvyslankyňa v USA Oxana Markarovová zdôraznila, že Spojené štáty vstúpia do rokovaní s Ruskom „z pozície sily“.

V rozhovore pre CBS News vyjadrila nádej, že tlak prezidenta USA Donalda Trumpa, vrátane prísnych sankcií a ich rozšírenia aj na krajiny podporujúce Moskvu, prinúti ruského prezidenta Vladimira Putina ukončiť agresiu.

Koncept ochranných či nárazníkových zón označila za prežitok, pričom frontovú líniu na juhu a východe Ukrajiny opísala ako hranicu medzi dobrom a zlom. Zdôraznila, že nejde len o územie, ale aj o princípy a hodnoty.

Ako príklad americkej rozhodnosti spomenula sankcie voči Indii. Markarovová tiež uviedla, že prvýkrát priniesla do verejnej diskusie ukrajinskú Ústavu ako argument v otázke hraníc.

Trumpovo stretnutie s Putinom sa má uskutočniť 15. augusta na Aljaške.

(lup)

Minúta  |  

Austrália mieni uznať Palestínu, podobne ako Francúzsko či Británia

Austrálsky premiér Anthony Albanese oznámil, že jeho krajina na septembrovom Valnom zhromaždení OSN oficiálne uzná nezávislý palestínsky štát. Podľa neho je trvalé riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu možné len vtedy, ak budú mať obe strany pevne zakotvenú štátnosť.

Uviedol, že dostal prísľub od Palestínskej samosprávy, že Hamas nebude mať v budúcom štáte žiadnu úlohu.

Pred oznámením tejto politiky predseda vlády Albanese konzultoval kroky s viacerými svetovými lídrami. Ide o prezidenta Francúzska Emmanuela Macrona, predsedu vlády Spojeného kráľovstva Keira Starmera, predsedu vlády Nového Zélandu Christophera Luxona, predsedu vlády Japonska Šigerua Išibu, izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása.

Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Kanada už signalizovali podobný zámer.

Británia dokonca varovala Izrael, že k uznaniu pristúpi, ak neukončí vojnu v Pásme Gazy. Izraelský premiér Netanjahu takýto postup označil za „hanebný“ a tvrdí, že palestínsky štát prinesie skôr vojnu než mier.

Palestínu už uznalo viac než 140 krajín sveta vrátane Španielska a Írska.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Ryža a pár dolárov. Farmári vo Vietname strácajú pôdu pre Trumpov golfový rezort

Vo vietnamskej provincii Hung Yen má výstavba luxusného golfového rezortu spojeného s Trump Organization pripraviť o pôdu tisíce farmárov. Nguyen Thi Huong a ďalší obyvatelia dostali ponuku na odškodnenie vo výške 12–30 dolárov za meter štvorcový a ryžu na niekoľko mesiacov.

Pre mnohých ide o sumu nižšiu než ročný príjem, pričom pôdu obrábajú celé desaťročia.

Rezort, ktorý vybuduje vietnamská spoločnosť Kinhbac City po zaplatení 5 miliónov dolárov za licenčné práva na značku Trump, má byť prvým projektom tohto mena vo Vietname. Štát určí finálne sadzby už budúci mesiac.

Pôda, na ktorej dnes rastú banány či longan, má ustúpiť 990-hektárovému areálu. Niektorí obyvatelia, najmä starší, sa obávajú, že prídu o jediný zdroj obživy, iní vidia šancu na podnikanie v službách pre bohatších klientov.

Ceny pozemkov v dedine od oznámenia projektu vzrástli päťnásobne, no ponúkané náhrady ostávajú nízke.

Vo Vietname je pôda štátna a farmári majú len obmedzené práva, keď sa úrad rozhodne pozemky vyvlastniť. Protesty sú bežné, no väčšinou bezvýsledné.

(reutres, lup)

Minúta  |  

Rusko počas moratória tajne vyvíjalo rakety, priznal námestník ministra

Rusko podľa námestníka ministra zahraničných vecí Sergeja Riabkova neprestalo počas platnosti moratória vyvíjať raketové systémy stredného a krátkeho doletu. Obmedzenie sa podľa neho týkalo len ich nasadenia, nie výskumu a výroby.

Využitím tohto obdobia Moskva údajne vybudovala rozsiahly arzenál týchto zbraní.

Začiatkom mesiaca krajina oficiálne zrušila jednostranné moratórium, čo označila za reakciu na kroky USA a ich spojencov.

Pôvodná dohoda o likvidácii pozemných rakiet, podpísaná v roku 1987 medzi Sovietskym zväzom a USA, bola v čase svojho vzniku považovaná za míľnik v znižovaní napätia. Postupne však stratila platnosť pre zhoršujúce sa vzťahy.

USA od nej odstúpili v roku 2019 počas prezidentovania Donalda Trumpa, pričom obvinili Rusko z jej porušenia, čo Moskva odmietla.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.