Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rutte: Mier bez Ukrajiny je nemožný, samit s Putinom bude skúškou úprimnosti

Generálny tajomník NATO Mark Rutte označil nadchádzajúci samit amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského prezidenta Vladimira Putina na Aljaške za kľúčový test úprimnosti Moskvy pri hľadaní konca vojny na Ukrajine.

Podľa neho by mal byť začiatkom širších mierových rokovaní, do ktorých musí byť zahrnutá aj Ukrajina. Biely dom zvažuje, či na rokovania prizvať aj prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, no konečné rozhodnutie ešte nepadlo.

Rutte upozornil, že pri prímerí bude nutné diskutovať o územiach pod ruskou kontrolou a o bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Zdôraznil rozdiel medzi faktickým a právnym uznaním okupácie, pričom pripomenul príklad pobaltských štátov v čase Sovietskeho zväzu.

Schôdzka naplánovaná na 15. augusta vzbudzuje obavy v Kyjeve i medzi západnými spojencami, že o budúcnosti Ukrajiny sa bude rozhodovať bez jej účasti.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Stavebníctvo má rekord od roku 2023, v júni rástlo o vyše deväť percent

Slovenské stavebníctvo v júni 2025 zaznamenalo najvýraznejší rast od januára 2023. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla stavebná produkcia hodnotu 735 miliónov eur, čo po očistení od vplyvu inflácie predstavuje medziročný nárast o 9,1 percenta.

Zároveň išlo o prvý mesiac v roku 2025, keď mesačný výkon prekročil hranicu 700 miliónov eur. Oproti máju tohto roka sa produkcia zvýšila o 1,7 percenta.

K pozitívnemu výsledku prispel rast všetkých hlavných zložiek odvetvia. Najväčší podiel mala domáca nová výstavba, ktorá stúpla o 5,9 percenta.

Opravy a údržba stavieb rástli ešte rýchlejšie, tempom 15,8 percenta. Produkcia realizovaná na Slovensku tvorila až 88 percent celkových výkonov.

Pri detailnejšom pohľade na typy stavieb sa výstavba budov zvýšila o 7,6 percenta, zatiaľ čo práce na inžinierskych stavbách vrátane diaľnic dosiahli medziročný rast 9,5 percenta.

Za prvý polrok 2025 sa v stavebníctve preinvestovalo 3,5 miliardy eur. To je o 3,7 percenta viac než v rovnakom období minulého roka.

(tasr, red)

Minúta  |  

Čína tvrdí, že z vôd pri Scarborough Shoal vytlačila filipínske lode

Čínska pobrežná stráž tvrdí, že z vôd okolo Scarborough Shoal v Juhočínskom mori vyhnala niekoľko filipínskych plavidiel. Podľa oficiálneho vyhlásenia čínske jednotky monitorovali ich pohyb, viackrát ich varovali a následne zadržali, keď varovania ignorovali.

Operácia bola podľa Pekingu vykonaná „profesionálne a v súlade so zákonom“. Spor o Scarborough Shoal je dlhodobým ohniskom napätia medzi Čínou a Filipínami, keďže ide o strategickú oblasť bohatú na rybolovné zdroje, ktorú si nárokujú obe krajiny.

Incident prichádza v čase, keď sa v regióne zvyšuje vojenská aktivita a Peking čoraz dôraznejšie presadzuje svoje územné nároky.

Filipínske veľvyslanectvo v Pekingu sa k udalosti zatiaľ nevyjadrilo.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump vyzval Čínu na štvornásobný nákup sóje z USA, odborníci sú skeptickí

Americký prezident Donald Trump v príspevku na Truth Social vyzval Čínu, aby štvornásobne navýšila nákup americkej sóje, čím by sa podľa neho znížil obchodný deficit medzi oboma krajinami. Dodal, že „rýchla služba bude zabezpečená“ a poďakoval čínskemu prezidentovi Si Ťin-pchingovi.

Colné prímerie medzi Pekingom a Washingtonom má vypršať už o pár dní, no môže byť predĺžené. Čína, ktorá kontroluje viac ako 60 percent svetového trhu so sójou, sa dlhodobo orientuje na brazílske dodávky.

Minulý rok doviezla z USA 22 miliónov ton, z Brazílie vyše 74 miliónov.

Analytici upozorňujú, že požadované zvýšenie nákupov je málo pravdepodobné, keďže Peking skúša aj argentínske dodávky.

Po Trumpovom vyhlásení stúpla cena sóje na burze v Chicagu o 2,13 percenta. Pre amerických pestovateľov zostáva Čína nenahraditeľným odberateľom.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Markarovová: USA pôjdu do rokovaní s Ruskom z jasnej pozície sily

Ukrajinská veľvyslankyňa v USA Oxana Markarovová zdôraznila, že Spojené štáty vstúpia do rokovaní s Ruskom „z pozície sily“.

V rozhovore pre CBS News vyjadrila nádej, že tlak prezidenta USA Donalda Trumpa, vrátane prísnych sankcií a ich rozšírenia aj na krajiny podporujúce Moskvu, prinúti ruského prezidenta Vladimira Putina ukončiť agresiu.

Koncept ochranných či nárazníkových zón označila za prežitok, pričom frontovú líniu na juhu a východe Ukrajiny opísala ako hranicu medzi dobrom a zlom. Zdôraznila, že nejde len o územie, ale aj o princípy a hodnoty.

Ako príklad americkej rozhodnosti spomenula sankcie voči Indii. Markarovová tiež uviedla, že prvýkrát priniesla do verejnej diskusie ukrajinskú Ústavu ako argument v otázke hraníc.

Trumpovo stretnutie s Putinom sa má uskutočniť 15. augusta na Aljaške.

(lup)

Minúta  |  

Austrália mieni uznať Palestínu, podobne ako Francúzsko či Británia

Austrálsky premiér Anthony Albanese oznámil, že jeho krajina na septembrovom Valnom zhromaždení OSN oficiálne uzná nezávislý palestínsky štát. Podľa neho je trvalé riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu možné len vtedy, ak budú mať obe strany pevne zakotvenú štátnosť.

Uviedol, že dostal prísľub od Palestínskej samosprávy, že Hamas nebude mať v budúcom štáte žiadnu úlohu.

Pred oznámením tejto politiky predseda vlády Albanese konzultoval kroky s viacerými svetovými lídrami. Ide o prezidenta Francúzska Emmanuela Macrona, predsedu vlády Spojeného kráľovstva Keira Starmera, predsedu vlády Nového Zélandu Christophera Luxona, predsedu vlády Japonska Šigerua Išibu, izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a prezidenta Palestínskej samosprávy Mahmúda Abbása.

Francúzska republika, Spojené kráľovstvo a Kanada už signalizovali podobný zámer.

Británia dokonca varovala Izrael, že k uznaniu pristúpi, ak neukončí vojnu v Pásme Gazy. Izraelský premiér Netanjahu takýto postup označil za „hanebný“ a tvrdí, že palestínsky štát prinesie skôr vojnu než mier.

Palestínu už uznalo viac než 140 krajín sveta vrátane Španielska a Írska.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.