V Maďarsku je na koni opozícia. Jej víťazstvo by podľa Orbána znamenalo prehru krajiny

Maďarský premiér Viktor Orbán sa koncom júla vyjadril, že v rámci príprav na budúcoročné parlamentné voľby v Maďarsku by sa mal zvážiť čo najskorší možný dátum hlasovania.

"Budúci rok, keďže prvý aprílový víkend je Veľká noc, keď sa voľby nemôžu konať, je najskorším možným dátumom druhý aprílový víkend. Počítame s tým, avšak rozhodnutie je v rukách hlavy štátu,“ dodal Orbán.

Mimoparlamentná Strana rešpektu a slobody (TISZA) Pétera Magyara, ktorá bola na maďarskom ministerstve vnútra zaregistrovaná iba v roku 2023, sa vo voľbách do európskeho parlamentu vlani v júli s 29,6 percenta hlasov umiestnila na druhom mieste hneď po Orbánovej vládnej koalícii.

Strany vládnej koalície, teda Fidesz - Maďarský občiansky zväz a Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP), získali dovedna 44,82 percenta hlasov.

Prieskumy verejnej mienky koncom roka navyše ukázali, že Magyarova TISZA získava na obľúbenosti. Maďarské stredisko 21 Research Center v októbri ukázalo, že stranu by vo voľbách podporilo 42 percent rozhodnutých voličov a strana by tak získala prvenstvo.

Expert na voľby Róbert László z budapeštianskeho think-tanku Political Capital sa pre Financial Times vyjadril, že silný vzostupný trend Magyarovej strany tak skoro po jej založení je neprehliadnuteľný.

Najdlhšie slúžiaci premiér Európy teraz podľa Bloombergu „čelí najťažšej politickej výzve pre svoju vládu“.

László zároveň poznamenal, že žiadna politická sila neohrozila vládny Fidesz od roku 2006, keď Orbán predbehol Maďarskú socialistickú stranu vtedajšieho premiéra Ferenca Gyurcsányho a začal dominovať maďarskej politike.

Z výsledkov telefonického reprezentatívneho prieskumu na vzorke tisíc opýtaných vykonaného v období od 23. do 29. júla tohto roku pritom vyplýva, že podpora mimoparlamentnej Strany rešpektu a slobody neslabne.

Volilo by ju 30 percent maďarských občanov, zatiaľ čo Fidesz-KDNP len 25 percent. Okolo päťpercentného prahu vstupu do parlamentu sa pohybujú ešte strany Hnutie naša vlasť (Mi Hazánk Mozgalom), Demokratická koalícia (DK) a Maďarská strana dvojchvostého psa (Magyar Kétfarkú Kutya Párt).

Prvé dva subjekty podporilo v júli šesť percent a poslednú zmienenú stranu päť percent opýtaných. Premiér a predseda Fideszu 11. júna vyhlásil, že všetky prieskumy, v ktorých TISZA vedie pred Fideszom, sú nedôveryhodné.

Ústavy blízke vláde však už mesiace nezverejnili žiadny prieskum preferencií, poznamenal portál atv.hu. Priemer výsledkov prieskumov zverejnených v uplynulom štvrťroku ukazuje, že v kategórii rozhodnutých voličov by TISZU volilo 45 percent a Fidesz 36 percent Maďarov, dodal portál.

Civilizačný predel

Orbán sa v októbri minulého roku vyjadril, že Maďarsko v prípade prehry Fideszu stratí všetko. Predseda najsilnejšej opozičnej strany je naopak presvedčený, že voľby v roku 2026 budú referendom o Orbánovej "korupčnej moci", ako aj o členstve Maďarska v EÚ a NATO.

V prípade Magyarovho volebného víťazstva príde Maďarsko podľa Orbána o ochranu rodiny, ochranu pred migrantmi, ekonomickú neutralitu či ochranu pred vysokými nákladmi pre domácnosti.

Tvrdí, že jeho kabinet v uplynulých rokoch zvádzal obrovský boj, aby Maďarsko nebolo vtiahnuté do vojny, pričom jeho vláda musí podľa neho pracovať na tom, aby eliminovala ekonomické dôsledky vojnového stretu.

"Pre Maďarsko je otázka toho, či je politický charakter ekonomického vzťahu východný alebo západný, druhoradá. Maďarsko sa nemôže pozerať len jedným alebo druhým smerom, musí obchodovať a spolupracovať s každým na svete, od koho možno dúfať, že z toho bude mať prospech," povedal súčasný maďarský premiér.

Zároveň vylúčil debaty so svojím hlavným konkurentom s odôvodnením, že so "žoldniermi" v reláciách platených zo zahraničia vystupovať nemieni.

Magyar síce podporuje právo Ukrajincov na obranu štátu pred agresorom, rovnako ako Orbán však odmieta "vtiahnutie do vojny" - vystupuje proti dodávkam maďarských zbraní na Ukrajinu, tobôž proti vyslaniu vojakov.

„Zostávame pri stanovisku vlády: nepošleme na Ukrajinu vojakov ani zbrane z Maďarska,“ povedal Magyar krátko po hlasovaní Európskej ľudovej strany (EPP) o prijatí europoslancov za stranu TISZA do klubu.

Podľa Magyara však musí Maďarsko „definitívne zasadnúť za západný stôl“ a už nemôže byť krajinou, ktorá je na periférii. 

Tieto vyjadrenia sú tak opakom toho, čo povedal Orbán v júli na 34. letnej univerzite Maďarov v rumunskom Băile Tușnad.

Vyhlásil tam, že zo svetových mocenských stredísk Budapešť nemá dobré vzťahy iba s Bruselom. Zároveň pohrozil, že bude blokovať nový sedemročný rozpočet Európskej únie, ak Brusel neuvoľní všetky pozastavené fondy EÚ - celkovo vyše 20 miliárd eur - určené Maďarsku.

Zatiaľ čo Orbán rečnil na letnej univerzite, Magyar usporiadal v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) podujatie s názvom Miesto našej krajiny v Európe a svete.

Uviedol, že jeho strana by sa v prípade prevzatia moci v budúcoročných parlamentných voľbách usilovala o dobré vzťahy so susednými krajinami, pričom by rozvíjala členstvo Maďarska v NATO a v EÚ, obnovila by však aj fungovanie Vyšehradskej štvorky (V4).

V apríli predseda najsilnejšej opozičnej strany vyhlásil, že v Maďarsku by sa malo konať referendum o podpore vstupu Ukrajiny do Európskej únie, keďže táto otázka podľa neho rozdeľuje Maďarov.

Orbán zase tvrdí, že Magyar sa s Kyjevom spriahol, a to s cieľom povalenia vlády a nastolenia prozápadnej a proukrajinskej administratívy.

Koncom vlaňajšieho októbra, keď si Maďari pripomínali krvavé potlačenie protikomunistického povstania z roku 1956, Magyar kritizoval vládu, že v rozpore s odkazom, ku ktorému sa oficiálne hlási, udržiava nadštandardné väzby s Moskvou:

„Muž, ktorý dnes vedie našu krajinu, požadoval v roku 1989 odchod ruských vojsk z krajiny. (...) Pán premiér, prečo už viac nehovoríte ‚Rusi, choďte domov‘?"

Orbán zase na oslavách povedal, že Brusel sa chce "zbaviť maďarskej vlasteneckej vlády" a dosadiť do krajiny bábkový režim. "Majú svoju preferovanú stranu a svojho kandidáta, skutočného diktátora," dodal.

Aj voči pozastaveným eurofondom zaujíma Magyar odlišné stanovisko ako jeho hlavný politický rival. Vyjadril sa, že TISZA dokáže v prípade volebného víťazstva priniesť nateraz zmrazené finančné prostriedky z EÚ určené Budapešti, pretože je to aj v záujme ostatných členských štátov, keďže majú v Maďarsku svoje spoločnosti.

„Medzi Maďarskom a Európskou úniou nejestvuje žiadny konflikt záujmov, ale Úniu už unavuje, že prostriedky európskych fondov končia u Orbánovej rodiny a oligarchov okolo neho,“ povedal opozičný líder.

Zároveň dodal, že jeho strana dokáže akceptovať protikorupčné opatrenia požadované Bruselom, takže nepochybuje o tom, že peniaze vie veľmi rýchlo priniesť domov.

Všetko je otvorené

Maďarský expert na voľby sa však pre Financial Times vyjadril v duchu, že opozícia v krajine ešte zďaleka nevyhrala. TISZA podľa neho musí premeniť podporu z prieskumov na skutočné hlasy, na čo potrebuje vybudovať politickú sieť.

Koncom minulého roka Magyar ohlásil nábor "vlasteneckých dám a pánov […], ktorí sú vynikajúci vo svojich oblastiach, majú jasnú víziu budúcnosti svojich obcí a našej krajiny a sú ochotní čeliť určitým ťažkostiam, ktoré so sebou prináša byť verejnou osobou".

Dodal tiež, že okrem kandidátov hľadá TISZA aj tisíce odborníkov, s ktorými by v prípade víťazstva prevzal vládu nad krajinou.

Maďarskí voliči na Slovensku

Orbánova vláda skupuje historické nehnuteľnosti na Slovensku, štátna televízia počas denného vysielania štátnej hymny zobrazuje Bratislavský hrad, no vzťahy medzi Bratislavou a Budapešťou sú pre blízkosť súčasných vlád napriek podobným odkazom na iredentu nadštandardné.

„Strana TISZA podporuje dvojaké občianstvo a bude podporovať Maďarov žijúcich v zahraničí. Súčasný stav zmeníme v tom, že maďarskí krajania budú môcť voliť za rovnakých podmienok a rovnakým spôsobom ako Maďari žijúci v západnej Európe a naši Maďari žijúci v materskej krajine dostanú podporu, akú dostávajú teraz zahraniční Maďari,“ napísal na sociálnej sieti Magyar.

Dodajme, že krajanmi sú v maďarskom ponímaní ľudia hlásiaci sa k maďarskej národnosti, žijúci mimo Maďarska, avšak na územiach niekdajšieho Uhorského kráľovstva, ktoré zaniklo v roku 1918. Ide o občanov Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska či Chorvátska.

Je teda otázne, ako sa budú v prípade Magyarovho víťazstva vo voľbách a jeho zasadnutia do premiérskeho kresla ďalej utvárať slovensko-maďarské vzťahy, také citlivé na otváranie podobných otázok.