Preskočiť na obsah
  |  

USA zaradili pakistanských separatistov medzi teroristické organizácie

Spojené štáty v pondelok označili pakistanskú separatistickú militantnú skupinu Balúčistanská oslobodzovacia armáda (BLA) za zahraničnú teroristickú organizáciu.

Podpora tejto skupiny na území USA bude odteraz považovaná za trestný čin. Tento krok ministerstva zahraničných vecí je súčasťou záväzku prezidenta Donalda Trumpa zosilniť boj proti terorizmu a súčasne zintenzívniť vzťahy s Pakistanom.

Balúčistanská oslobodzovacia armáda je najsilnejšou povstaleckou skupinou v regióne Balúčistanu, ktorý hraničí s Afganistanom a Iránom. Jej cieľom je odštiepiť túto provinciu od zvyšku Pakistanu.

Pakistanská vláda opakovane obviňuje Indiu z podpory tejto skupiny, čo indické úrady popierajú.

Militanti kritizujú vládu v pakistanskom Islamabade za údajné rozkrádanie nerastného bohatstva Balúčistanu.

Pakistanská vláda sa obáva, že pokračujúce útoky BLA môžu ohroziť zahraničné investície, najmä od Číny, ktorá do krajiny vkladá miliardy dolárov.

(tasr, sie)

  |  

Čínske továrne skracujú zmeny a znižujú mzdy kvôli americkým clám

Čínske továrne čelia tlaku v dôsledku amerických ciel, ktoré nútia producentov znižovať mzdy a skracovať pracovné zmeny, aby zostali konkurencieschopní na trhu.

Mike Chai, majiteľ továrne na kuchynské skrinky v meste Foshan na juhu Číny, plánuje znížiť mzdové náklady o približne 30 percent a zároveň skrátiť nadčasy a zaviesť neplatené voľno pre zamestnancov.

Tieto opatrenia sú podľa ekonómky Alicie Garcia-Herreroovej príznakom "skrytej deflácie", ktorá postihuje najmä výrobcov a ich pracovníkov.

Hoci oficiálna miera nezamestnanosti v Číne zostáva na úrovni okolo piatich percent, neistota znižuje príjmy robotníkov, ich dôveru a spotrebiteľské výdavky.

Výrobcovia čelia nielen americkým clám, ale aj prebytku kapacít a tvrdému konkurenčnému súpereniu, čo vedie k poklesu cien a miezd.

Práca na dohodu alebo dočasné pracovné zmluvy sú stále bežnejšie, pričom mzdy klesajú a pracovné dni sa skracujú.

(reuters, sie)

  |  

Z parlamentu na Novom Zélande vyviedli poslankyňu za kritiku Izraela

Novozélandská poslankyňa a spolulíderka Strany zelených Chlöe Swarbricková bola v utorok počas búrlivej diskusie v parlamente o situácii v Palestíne vyvedená zo sály.

Dôvodom bolo jej vyjadrenie, v ktorom vyzvala niektorých členov vlády, aby podporili návrh na uvalenie sankcií voči Izraelu za vojnové zločiny.

Povedala: „Ak nájdeme šesť z 68 vládnych poslancov s chrbticou, môžeme stáť na správnej strane histórie.“

Táto poznámka bola predsedajúcim parlamentu Gerrym Brownleem označená za „úplne neprijateľnú“ a Swarbrickovej povedal, aby sa ospravedlnila a stiahla svoje slová.

Keď tak neurobila, Brownlee nariadil jej okamžité vyvedenie zo sály na celý zvyšok týždňa.

Swarbricková na odchod reagovala slovami: „Rada.“ Mimo parlamentu upozornila, že „deje sa genocída a naša vláda sedí so založenými rukami“.

Nový Zéland momentálne zvažuje, či uzná Palestínsky štát. Minister zahraničných vecí Winston Peters oznámil, že vláda bude počas nasledujúceho mesiaca zhromažďovať informácie a konzultovať so zahraničnými partnermi.

Spolu so Stranou zelených túto iniciatívu podporujú aj opozičná Labouristická strana a Te Pāti Māori.

(reuters, sie)

  |  

Európski lídri podporili slobodu Ukrajiny rozhodovať o budúcnosti

Dvadsaťšesť európskych štátnikov a predsedov vlád v spoločnom vyhlásení zdôraznilo, že ľudia na Ukrajine musia mať slobodu rozhodnúť o svojej budúcnosti.

Uviedli, že zmysluplné mierové rokovania môžu prebiehať iba v kontexte prímeria alebo zníženia nepriateľských akcií. Taktiež zdôraznili, že diplomatické riešenie musí chrániť životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny aj Európy.

Vyhlásenie, ktoré bolo schválené v pondelok večer a zverejnené v utorok, podporili všetky členské krajiny Európskej únie okrem Maďarska.

Lídrami schválené konsenzuálne vyhlásenie podporuje pokračujúcu politickú a diplomatickú podporu Ukrajine a zachovanie jej suverenity a územnej celistvosti. Zároveň oceňujú snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Európski lídri vyjadrili pevný záväzok pokračovať v pomoci Ukrajine na jej ceste k členstvu v Európskej únii a zdôraznili, že riešenie konfliktu musí rešpektovať medzinárodné právo a bezpečnostné záujmy regiónu.

(reuters, sie)

  |  

Ukrajina oslobodila dve dediny, Rusko pred samitom na Aljaške postupuje

Jednotky ruskej protivzdušnej obrany v noci zostrelili 25 ukrajinských dronov nad Rostovom na Done a Stavropolom, uviedla podľa agentúry TASS tlačová služba ruského ministerstva obrany.

Zároveň ukrajinské sily dosiahli malé územné zisky na východe Sumskej oblasti, kde dostali pod kontrolu dediny Stepne a Novokosťantynivka, oznámil ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinský vrchný veliteľ Olexandr Syrskyj poznamenal, že situácia je náročná, ale ukrajinské sily odolávajú a pokračujú v postupoch, oslobodzujúc územie.

Súčasne Rusko pokračuje v ofenzíve vo východných regiónoch, najmä v Doneckej oblasti.

(reuters, sie)

  |  

Austrálsky premiér povedal, že Benjamin Netanjahu popiera katastrofu v Gaze

Austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu popiera humanitárnu katastrofu v Gaze.

Vyhlásil to deň po tom, ako Austrália ohlásila, že na nadchádzajúcom Valnom zhromaždení OSN uzná Palestínsky štát, čím sa pridala k medzinárodnému tlaku na Izrael po podobných krokoch Francúzska, Británie a Kanady.

Albanese kritizoval neochotu izraelskej vlády počúvať názor spojencov, čo podľa neho prispelo k rozhodnutiu Austrálie.

Zároveň spomenul, že rozhodnutie o uznaní Palestínskeho štátu je podmienené záväzkami Palestínskej samosprávy vrátane vylúčenia militantnej skupiny Hamas z akýchkoľvek budúcich štátnych štruktúr.

Verejná mienka v Austrálii sa výrazne zmenila v prospech uznania Palestíny, najmä po izraelskom pláne prevzatia vojenskej kontroly nad Gazou a zhoršujúcej sa humanitárnej situácii vrátane hladu a podvýživy.

Desiatky tisíc demonštrantov vyšli tento mesiac v Sydney na protest, pričom požadovali zlepšenie dodávok pomoci do Gazy.

V susednom Novom Zélande sa stále zvažuje otázka uznania štátu palestínskych Arabov, čo kritizovala bývalá premiérka Helen Clarková ako nedostatočný postoj v čase katastrofálnej situácie.

(reuters, sie)