Preskočiť na obsah
  |  

Južná Afrika predloží vylepšenú obchodnú ponuku USA na rokovania

Juhoafrický minister obchodu Parks Tau v utorok oznámil, že vláda schválila vylepšenú ponuku na obchodnú dohodu s USA. Tá má slúžiť ako základ pre ďalšie rokovania o znížení 30-percentných ciel uvalených na juhoafrický export do Spojených štátov.

Súčasťou tejto ponuky je zjednodušenie prístupu na juhoafrický trh pre americké poľnohospodárske produkty, podpora digitálneho obchodu, zachovanie integrácie v rámci juhoafrickej colnej únie (SACU) a záväzok k odstráneniu netarifných prekážok zo strany Južnej Afriky.

Minister zdôraznil, že vláda urobí všetko, čo bude v jej silách, aby americký trh zostal otvorený pre juhoafrické výrobky, pričom Južná Afrika je tiež pripravená využiť opatrenia na ochranu domáceho priemyslu v snahe zabezpečiť ich stabilitu.

Táto ponuka je reakciou na postupnú eskaláciu napätia v obchodných vzťahoch medzi Južnou Afrikou a USA, kde sú clá pre niektoré produkty z Južnej Afriky účinné od augusta 2025.

(reuters, sie)

  |  

Nórsky suverénny fond končí s aktivitami v Izraeli, zaznamenal 68 miliárd zisku

Nórsky suverénny fond dosiahol v prvom polroku 2025 zisk 698 miliárd nórskych korún (68,28 miliardy dolárov). Tento výsledok bol podporený silnými výnosmi najmä v akciách finančného sektora.

V reakcii na zhoršujúcu sa situáciu v Pásme Gazy a na Západnom brehu fond oznámil, že ukončuje všetky zmluvy s externými správcami aktív, ktorí sa starali o jeho investície v Izraeli, a zároveň začal predávať časti svojho izraelského portfólia.

Generálny riaditeľ fondu Nicolai Tangen uviedol pre Reuters, že investície do spoločností, ktoré pôsobia v krajine, ktorá vedie vojnu, ktorá zhoršuje situáciu na Západnom brehu a v Gaze, si vyžadujú zvýšenú opatrnosť a prehodnotenie.

Medzi spoločnosťami, z ktorých fond už vystúpil, je aj Bet Shemesh Holdings, izraelská firma, ktorá je spojená s údržbou bojových lietadiel izraelskej armády.

(reuters, sie)

  |  

USA zaradili pakistanských separatistov medzi teroristické organizácie

Spojené štáty v pondelok označili pakistanskú separatistickú militantnú skupinu Balúčistanská oslobodzovacia armáda (BLA) za zahraničnú teroristickú organizáciu.

Podpora tejto skupiny na území USA bude odteraz považovaná za trestný čin. Tento krok ministerstva zahraničných vecí je súčasťou záväzku prezidenta Donalda Trumpa zosilniť boj proti terorizmu a súčasne zintenzívniť vzťahy s Pakistanom.

Balúčistanská oslobodzovacia armáda je najsilnejšou povstaleckou skupinou v regióne Balúčistanu, ktorý hraničí s Afganistanom a Iránom. Jej cieľom je odštiepiť túto provinciu od zvyšku Pakistanu.

Pakistanská vláda opakovane obviňuje Indiu z podpory tejto skupiny, čo indické úrady popierajú.

Militanti kritizujú vládu v pakistanskom Islamabade za údajné rozkrádanie nerastného bohatstva Balúčistanu.

Pakistanská vláda sa obáva, že pokračujúce útoky BLA môžu ohroziť zahraničné investície, najmä od Číny, ktorá do krajiny vkladá miliardy dolárov.

(tasr, sie)

  |  

Čínske továrne skracujú zmeny a znižujú mzdy kvôli americkým clám

Čínske továrne čelia tlaku v dôsledku amerických ciel, ktoré nútia producentov znižovať mzdy a skracovať pracovné zmeny, aby zostali konkurencieschopní na trhu.

Mike Chai, majiteľ továrne na kuchynské skrinky v meste Foshan na juhu Číny, plánuje znížiť mzdové náklady o približne 30 percent a zároveň skrátiť nadčasy a zaviesť neplatené voľno pre zamestnancov.

Tieto opatrenia sú podľa ekonómky Alicie Garcia-Herreroovej príznakom "skrytej deflácie", ktorá postihuje najmä výrobcov a ich pracovníkov.

Hoci oficiálna miera nezamestnanosti v Číne zostáva na úrovni okolo piatich percent, neistota znižuje príjmy robotníkov, ich dôveru a spotrebiteľské výdavky.

Výrobcovia čelia nielen americkým clám, ale aj prebytku kapacít a tvrdému konkurenčnému súpereniu, čo vedie k poklesu cien a miezd.

Práca na dohodu alebo dočasné pracovné zmluvy sú stále bežnejšie, pričom mzdy klesajú a pracovné dni sa skracujú.

(reuters, sie)

  |  

Z parlamentu na Novom Zélande vyviedli poslankyňu za kritiku Izraela

Novozélandská poslankyňa a spolulíderka Strany zelených Chlöe Swarbricková bola v utorok počas búrlivej diskusie v parlamente o situácii v Palestíne vyvedená zo sály.

Dôvodom bolo jej vyjadrenie, v ktorom vyzvala niektorých členov vlády, aby podporili návrh na uvalenie sankcií voči Izraelu za vojnové zločiny.

Povedala: „Ak nájdeme šesť z 68 vládnych poslancov s chrbticou, môžeme stáť na správnej strane histórie.“

Táto poznámka bola predsedajúcim parlamentu Gerrym Brownleem označená za „úplne neprijateľnú“ a Swarbrickovej povedal, aby sa ospravedlnila a stiahla svoje slová.

Keď tak neurobila, Brownlee nariadil jej okamžité vyvedenie zo sály na celý zvyšok týždňa.

Swarbricková na odchod reagovala slovami: „Rada.“ Mimo parlamentu upozornila, že „deje sa genocída a naša vláda sedí so založenými rukami“.

Nový Zéland momentálne zvažuje, či uzná Palestínsky štát. Minister zahraničných vecí Winston Peters oznámil, že vláda bude počas nasledujúceho mesiaca zhromažďovať informácie a konzultovať so zahraničnými partnermi.

Spolu so Stranou zelených túto iniciatívu podporujú aj opozičná Labouristická strana a Te Pāti Māori.

(reuters, sie)

  |  

Európski lídri podporili slobodu Ukrajiny rozhodovať o budúcnosti

Dvadsaťšesť európskych štátnikov a predsedov vlád v spoločnom vyhlásení zdôraznilo, že ľudia na Ukrajine musia mať slobodu rozhodnúť o svojej budúcnosti.

Uviedli, že zmysluplné mierové rokovania môžu prebiehať iba v kontexte prímeria alebo zníženia nepriateľských akcií. Taktiež zdôraznili, že diplomatické riešenie musí chrániť životne dôležité bezpečnostné záujmy Ukrajiny aj Európy.

Vyhlásenie, ktoré bolo schválené v pondelok večer a zverejnené v utorok, podporili všetky členské krajiny Európskej únie okrem Maďarska.

Lídrami schválené konsenzuálne vyhlásenie podporuje pokračujúcu politickú a diplomatickú podporu Ukrajine a zachovanie jej suverenity a územnej celistvosti. Zároveň oceňujú snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa ukončiť vojnu Ruska proti Ukrajine.

Európski lídri vyjadrili pevný záväzok pokračovať v pomoci Ukrajine na jej ceste k členstvu v Európskej únii a zdôraznili, že riešenie konfliktu musí rešpektovať medzinárodné právo a bezpečnostné záujmy regiónu.

(reuters, sie)