Kto bude víťazom po konflikte Lipšica a Žilinku? Už asi nikto

Všimnime si ich vývoj a skrátenú bilanciu.

Stupeň prvý, polícia

Problémy vznikli najskôr v samej polícii, presnejšie v NAKA, kde bola časť vyšetrovateľov pracujúcich na politicky závažných kauzách vyčlenená spod riaditeľa NAKA priamo pod policajného prezidenta. Keď Kovařík dostal kritickú otázku, buď o problémoch nevedel, alebo ich odmietol komentovať. Celý spor neskôr viedol k odchodu Branislava Zuriana, jeho nezmyselnému obvineniu a jeho pomste voči ministrovi vnútra.

Keď sme tento prístup označili za poloanarchiu, Kovařík to odmietol, vraj sa nič také nedeje a všetko je len dôkaz nezávislosti polície.

Stupeň druhý, SIS

Druhou inštitúciou, do ktorej kríza prerástla, sa stala SIS. Ešte za čias bývalého šéfa SIS tajná služba zdokumentovala prípady, keď sa pri vyšetrovaní závažných káuz údajne nedodržiaval zákon. Správu dostali najvyšší ústavní činitelia, ale nespravili nič. SIS-ka na informáciu narazila v kriminálnom prostredí, nie odpočúvaním či sledovaním policajtov alebo špeciálnych prokurátorov.

Správu vyhotovil ešte bývalý šéf SIS Vladimír Pčolinský, ktorý bol následne obvinený a zadržaný. Od 11. marca sedí vo vyšetrovacej väzbe za údajnú korupciu, ale okolnosti sú podivné, prístup vyšetrovateľov k jeho prípadu budí rozpaky. SIS má už nového šéfa, ale za svojimi tvrdeniami si stále stojí. Časť z nich sa neskôr čítala v beletrizovanej forme v parlamente, iná časť (Petrov) nedávno vyšla na povrch.

Stupeň tretí, inšpekcia

Po tretie, inšpekcia. To znamená policajti, ktorí majú kontrolovať policajtov a sú podriadení ministerstvu vnútra. Na inšpekcii ležali dva podnety na preverovanie zákonnosti pri vyšetrovaní týchto citlivých káuz. Ten prvý podal Pčolinský, keď už zrejme tušil, že mu hrozí obvinenie.

V jednom sa viac-menej nekonalo, v druhom konala vyšetrovateľka Diana Santusová. Tá sa pokúsila zadržať troch údajných svedkov a páchateľov marenia vyšetrovania z kriminálneho prostredia, policajný prezident jej zásah prekazil, dvaja z dotyčných – vrátane Petrova, ktorý by mal mať priame previazanie s Makóom – ušli.

Už predtým však došlo k čudným veciam. Keď si inšpekcia vyžiadala niektoré podklady k prípadom (teda ich kópie), nedostala ich, musela si ich preto zobrať fyzicky a fyzicky kopírovať. Bezprecedentný jav, tak to pre Štandard komentoval jeden z vyšetrovateľov v NAKA, ktorý nie je zapojený do citlivých káuz. V jednom prípade policajti spisy inšpekcii nevydali úplne. Nuž a bývalý šéf inšpekcie je obvinený a zadržaný, Santusová postavená mimo službu.

Pritom Kovařík Santusovej na zásah proti Petrovovi súhlas o hodinu dal. Prokurátor Remeta z bratislavskej prokuratúry postup policajného prezidenta hodnotí ako neštandardný a možné zneužitie právomocí verejného činiteľa.

Stupeň štvrtý, prokuratúra

Do prípadu sa tak zapojil Remeta z bratislavskej prokuratúry, ktorá postup inšpekcie dozoruje. Na Remetu reagoval špeciálny prokurátor Lipšic, na Lipšica šéf generálnej prokuratúry Žilinka.

„Špeciálny prokurátor zabudol, že už nie je advokátom, ale prokurátorom, dokonca špeciálnym,“ povedal Žilinka. Údajne „bezprecedentne postupoval v rozpore so zákonným princípom zdržanlivosti prokurátora“. Jeho spôsoby považuje „za neakceptovateľné“.

Pôvodné informácie, že začal proces disciplinárneho stíhania proti Lipšicovi, dnes popreli. Žilinka zatiaľ taký pokyn údajne nedal. (Alebo ho vzal späť, ktovie.)
 
Stupeň piaty, vláda

„Nech diskutujú, nech rozprávajú svoje názory. Ide o výsledok a na ten výsledok si musíme počkať,“ povedal na adresu verejného konfliktu medzi Žilinkom a Lipšicom premiér Heger.

A je to nezodpovedné a alibistické tvrdenie.

Keď sa začali problémy v NAKA (vyšetrovatelia verzus Zurian), policajný prezident Kovařík nezasiahol a vec neriešil. Respektíve zasiahol spôsobom, ktorý problém iba zhoršil (odchod Zuriana a jeho pomsta).

Keď sa vyšpičkoval konflikt medzi SIS a políciou, práve sa diala rekonštrukcia vlády, preto nekonal nikto. Potom sa udialo stretnutie v bunkri SIS, ale dôsledky neboli žiadne. Spor medzi políciou a šéfom SIS neriešil ani minister vnútra, ani premiér, ktorý je zodpovedný za SIS.

Keď sa začali spory medzi policajným prezidentom a inšpekciou, minister vnútra nezasiahol a nekonal.

Spory sa presunuli na prokuratúru, vo verejnom spore je Lipšic a Žilinka. A premiér to nazýva diskusiou.

Koho je to zodpovednosť?

V prvom rade všetkých vyššie menovaných. Stojí za nimi rad nekompetentných rozhodnutí a ešte viac nerozhodnutí, vyhýbania sa rozhodnúť, keď sa dve inštitúcie ocitli v konflikte. To je presne rola a zodpovednosť nadriadeného orgánu, práve tam však sedia ľudia, ktorí najradšej nerozhodujú. A čakajú a čakajú a čakajú.

Dnes už nie je namieste hovoriť o zodpovednosti Kovaříka či Mikulca. Dnes už zodpovednosť za rozvrat v bezpečnostných zložkách nesie priamo Eduard Heger.

Premiér vraj v poslednom čase zvolal Bezpečnostnú radu štátu, kde sa téme venovali. Ale nedeje sa nič. Jeho dôveru má Lipšic aj Žilinka, Mikulec aj Kovařík aj riaditeľ SIS Aláč. Všetci. To znamená, že zodpovednosť už nesie premiér.

Verí tým, ktorí hovoria o vojne, aj tým, ktorí vojnu medzi policajtmi a prokurátormi nevidia.

Problém je, že tie konflikty nemajú víťazov, porazení sú všetci. Všetci si kazia meno a všetci pritom ničia autoritu svojich úradov, ktoré zastupujú.

Kovařík, Mikulec, Lipšic, Žilinka, všetci. Škody nebudú malé. Čím dlhšie to bude trvať, tým väčší bude rozklad jednotlivých inštitúcií dovnútra. A tým menej v nich bude ľudí, s ktorými sa bude dať hovoriť o ich obnove.

Hrozná predstava.