Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Z fasády strhli tabuľu Maďarskej aliancie, strana hovorí o neznášanlivosti

Neznámy muž strhol z fasády sídla strany Maďarská aliancia dvojjazyčnú tabuľu s ich názvom. Udalosť sa stala v pondelok večer na Čajakovej ulici v Bratislave a zachytila ju bezpečnostná kamera.

Zo záberov podľa strany vyplýva, že nešlo o náhodný alebo impulzívny čin. Predseda Maďarskej aliancie László Gubík upozornil, že na tejto ulici je "viacero vývesných tabúľ", no iba tá ich obsahuje popri slovenčine a angličtine aj text v maďarčine.

Na tabuli je uvedený názov strany v dvoch jazykoch: "Szövetség – Aliancia. Magyarok. Nemzetiségek. Régiók. Maďari. Národnosti. Regióny." Pri tom je označenie "Központi iroda – Ústredná kancelária".

Podľa Gubíka otázkou zostáva, či páchateľovi prekážali Maďari, regióny, alebo národnosti. Strana sa už obrátila na políciu.

V trestnom oznámení podľa stanoviska Maďarská aliancia uvádza, že nie je možné vylúčiť, že mladého muža k poškodeniu cudzieho majetku motivovala jazyková alebo národnostná neznášanlivosť.

(max)

Minúta  |  

Tusk: Rusko chce rozvrátiť vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou

Poľský premiér Donald Tusk v utorok vyhlásil, že Rusko sa snaží vyvolať rozkol medzi Kyjevom a Varšavou v čase, keď sa blíži možné riešenie vojny na Ukrajine.

Podľa Tuska sú protipoľské gestá zo strany Ukrajincov aj podnecovanie protiukrajinských nálad v Poľsku súčasťou scenára ruského prezidenta Vladimira Putina.

Vo svojom príspevku na platforme X dodal, že takéto kroky organizujú „zahraniční agenti a domáci idioti“.

Reakcia prišla po udalostiach z víkendu, keď sa na koncerte bieloruského rapera Maxa Korža vo Varšave objavili vlajky ukrajinských nacionalistických organizácií OUN-UPA.

Poslanec opozičnej strany PiS Dariusz Matecki avizoval podanie trestného oznámenia. Polícia počas koncertu zadržala 109 osôb za priestupky a trestné činy, vrátane držby drog a vnášania pyrotechniky, a 50 ľudí dostalo pokuty.

Ministri vnútra a spravodlivosti uviedli, že cudzinci porušujúci zákon môžu byť deportovaní.

Téma rezonuje pred piatkovým stretnutím amerického prezidenta Donalda Trumpa a ruského lídra Vladimira Putina na Aljaške.

Poľský minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz vyhlásil, že mier musí byť spravodlivý, trvalý a dosiahnutý za účasti Ukrajiny. Dodal, že Poľsko odmieta „mier za každú cenu“.

(tasr, sie)

Minúta  |  

ÚVO pripomienkoval tender nemocnice v Prešove, víťaz však ostal pôvodný

Tender na výstavbu novej vojenskej nemocnice v Prešove má aj po pripomienkach Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) rovnakého víťaza - konzorcium BEKOR s ponukou 451,11 milióna eur bez DPH.

Ústredná vojenská nemocnica Ružomberok ako verejný obstarávateľ doplnila a overila všetky náležitosti, ktoré jej ÚVO nariadil, a odoslala nové vyhodnotenie ponúk.

Podľa ministerstva obrany išlo len o administratívne nedostatky, ktoré neovplyvnili konanie ani výsledok súťaže.

Obstarávateľ podľa kontrolórov pochybil pri informovaní o výsledkoch tendra. Nemocnica oznámila víťaza megazákazky len prostredníctvom jednostranového dokumentu, bez detailného vysvetlenia toho, ako úspešný uchádzač splnil prísne podmienky účasti.

Splnenie referencií spochybnilo konzorcium Nemocnica Prešov, neúspešný uchádzač v súťaži s ponukou 476,59 milióna eur.

Nová nemocnica má byť koncovým zdravotníckym zariadením s kapacitou 1 009 lôžok a možnosťou reprofilizácie na 1 200 lôžok. Výstavba sa začala vlani, ukončenie je naplánované na rok 2027.

Projekt je financovaný z plánu obnovy sumou 195 miliónov eur, zvyšných 255 miliónov poskytne štát z kapitoly rezortu obrany.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kríza v Gaze dosiahla „nepredstaviteľnú úroveň“, Západ tlačí na Izrael

Humanitárna kríza v Pásme Gazy podľa 24 krajín, vrátane Británie, Kanady, Austrálie a viacerých európskych spojencov, dosiahla „nepredstaviteľnú úroveň“.

Ministri zahraničných vecí v spoločnom vyhlásení upozornili, že „pred našimi očami sa rozvíja hladomor“ a vyzvali Izrael na okamžité otvorenie neobmedzeného prístupu humanitárnej pomoci.

Žiadajú, aby izraelská vláda povolila všetky dodávky medzinárodných mimovládnych organizácií a odstránila prekážky pre kľúčových humanitárnych aktérov.

Podľa vyhlásenia treba využiť všetky prechody a trasy na „zaplavenie“ Gazy potravinami, výživovými doplnkami, prístreškami, palivom, čistou vodou, liekmi a zdravotníckym materiálom.

Izrael odmieta zodpovednosť za šíriaci sa hlad a tvrdí, že pomoc kradnú militanti Hamasu, čo Hamas popiera.

Pod tlakom medzinárodnej kritiky Izrael koncom minulého mesiaca oznámil kroky na zvýšenie dodávok – vrátane dočasného zastavenia bojov počas dňa a vytvorenia chránených trás pre konvoje. Západné štáty však tvrdia, že objem pomoci je stále nedostatočný.

Pod vyhlásenie sa podpísali aj šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová a dvaja členovia Európskej komisie. Niektoré krajiny EÚ, vrátane Nemecka a Maďarska, sa k nemu nepridali.

(reuters, red)

Minúta  |  

Prechodná vláda Sýrie chce návrat ruských hliadok na juh krajiny

Prechodná vláda Sýrie, vedená prezidentom Ahmedom al-Šaraom, prejavila záujem, aby sa ruská vojenská polícia vrátila k hliadkovaniu v južných provinciách krajiny, ako to bolo pred pádom režimu Bašára al-Asada 8. decembra 2024.

O tomto záujme informoval ruský denník Kommersant.

O zámere obnoviť ruskú prítomnosť sa začalo diskutovať krátko po návšteve sýrskeho ministra zahraničných vecí Assada al-Šaibaniho v Moskve koncom júla.

O niekoľko dní neskôr boli ruské hliadky spozorované pri meste Kámišlí na severovýchode Sýrie – prvýkrát od pádu Asadovho režimu.

Rusko si aj po zmene moci v Damasku udržalo námorné logistické centrum v provincii Tartús, leteckú základňu Hmeimím v Latákii a vojenské letisko v Kámišlí.

Podľa expertov ruské hliadky v južnej Sýrii v minulosti vyhovovali aj Izraelu, keďže mali brániť rozmiesťovaniu proiránskych skupín, hoci táto úloha bola zložitá pre nejasné definovanie týchto síl.

Izrael je dnes podľa Kommersantu hlavnou vonkajšou silou v južnej Sýrii a presadzuje demilitarizáciu územia až po predmestia Damasku.

Podľa izraelských zdrojov bude postoj vlády v Izraeli k návratu ruských hliadok závisieť od dohôd medzi Moskvou, Izraelom a novou sýrskou vládou.

(sie)

Minúta  |  

EÚ nevie, kedy USA znížia clá na autá, dohoda z júla sa zatiaľ hýbe pomaly

Európska únia zatiaľ nevie povedať, kedy s USA vydá spoločné vyhlásenie o clách, ani kedy Biely dom zníži dovozné clá na európske autá.

Rámcovú obchodnú dohodu obe strany uzavreli koncom júla, no zatiaľ nadobudlo účinnosť iba 15-percentné základné clo na európsky export, platné od minulého týždňa.

Podľa dohody má Washington znížiť clo na autá a súčiastky z EÚ z 27,5 percent na 15 percent. Očakávajú sa aj ďalšie výnimky, napríklad strop 15 percent na clá na lieky a polovodiče, aj keby po vyšetrovaní vzrástli.

EÚ a USA zároveň stále finalizujú zoznam produktov, na ktoré sa budú vzťahovať nulové clá, napríklad na lietadlá, a pripravujú zníženie ciel na iné tovary. Na jeseň sa majú otvoriť rokovania o sadzbách na liehoviny a víno.

Na oceľ a hliník z EÚ naďalej platia 50-percentné clá, kým sa nezavedie kvótový systém a „kovová aliancia“ na ich zníženie. Medzitým sú európske huty pod tlakom, keďže americké clá vyvolali zvýšený vývoz ich hlavného vstupu – šrotu – do USA.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.