Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Univerzita v Los Angeles uspela na súde v boji s Trumpom o federálne granty

Federálna sudkyňa Rita Linová nariadila administratíve prezidenta Donalda Trumpa obnoviť časť grantového financovania pre Kalifornskú univerzitu v Los Angeles (UCLA), ktoré nedávno pozastavili.

Sudkyňa rozhodla, že krok Národnej vedeckej nadácie porušil jej skoršie predbežné opatrenie z júna, v ktorom im nariadila obnoviť desiatky grantov.

UCLA minulý týždeň informovala, že vláda zmrazila financovanie vo výške 584 miliónov dolárov. Podľa denníka Los Angeles Times má byť obnovená viac ako tretina tejto sumy.

Pozastavenie financovania prišlo po Trumpových vyhláseniach, že univerzity môžu prísť o federálne prostriedky pre údajné tolerovanie antisemitizmu počas propalestínskych protestov proti izraelským vojenským operáciám v Gaze.

Trumpova administratíva ponúkla UCLA urovnanie sporu za miliardu dolárov, čo univerzita odmietla ako likvidačné. Podobné dohody už vláda uzavrela s Kolumbijskou univerzitou a Brownovou univerzitou, pričom rokovania s Harvardom pokračujú.

Kritici vrátane guvernéra Kalifornie Gavina Newsoma označili postup vlády za vydieranie a ohrozenie slobody prejavu i akademickej slobody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Skupina E3 dáva Iránu ultimátum: diplomacia do augusta, inak tvrdé sankcie

Francúzsko, Nemecko a Spojené kráľovstvo (takzvaná skupina E3) oznámili Organizácii Spojených národov, že sú pripravené obnoviť sankcie voči Iránu, ak sa nevráti k rokovaniam s medzinárodným spoločenstvom o svojom jadrovom programe.

Píše o tom Financial Times s odvolaním sa na list ministrov, ktorý má k dispozícii.

Podľa dokumentu E3 žiada Teherán, aby využil zostávajúci čas na diplomatické riešenie alebo aspoň predĺženie súčasných dohôd.

V prípade ďalšieho odkladu aktivujú takzvaný "snapback" mechanizmus, čím by sa automaticky obnovili sankcie zrušené jadrovou dohodou z roku 2015.

Varovanie prichádza po osobnom stretnutí delegácií v Istanbule minulý mesiac – prvom od izraelských a amerických útokov na iránske jadrové zariadenia. Rozhovory boli podľa diplomatov "vážne, úprimné a podrobné".

Irán naďalej popiera zámer vyvíjať jadrové zbrane a tvrdí, že jeho program je výlučne civilný. Jadrová dohoda, známa ako JCPOA, sa začala rozpadávať po jednostrannom odstúpení USA v roku 2018.

(reuters, max)

Minúta  |  

NATO chce využiť morské veterné farmy na obranu

Na poľskom pobreží pri meste Łeba začína rásť jedna z najväčších morských veterných fariem v krajine – projekt Baltic Power. So 76 turbínami má pokryť spotrebu 1,5 milióna domácností, no jej význam presahuje energetiku.

Nové 120-metrové veže budú vybavené radarmi a senzormi, ktoré majú slúžiť aj na sledovanie aktivít v Baltskom mori, citlivom na špionáž a sabotáž, píše Euractiv.

Ako konštatuje, po vstupe Fínska a Švédska do NATO sa Baltské more začalo nazývať "jazerom NATO", no séria incidentov – od výbuchu plynovodu Nord Stream 2 po poškodenie káblov – už predtým ukázala, že Aliancia nemá úplný prehľad o dianí v regióne.

Veterné turbíny pri pobreží Únie vrátane Baltic Power sa preto stávajú súčasťou bezpečnostnej infraštruktúry.

Podľa prevádzkovateľov sú tieto zariadenia ideálne pre integráciu senzorov, detekčných systémov a zdieľanie údajov s armádou. V Belgicku už plánujú aj spoločné cvičenia s pobrežnou strážou.

Rastúci strategický význam však prináša aj vyššie riziko útokov. Okrem vojenského dohľadu radary na turbínach monitorujú aj drony.

(max)

Minúta  |  

NYT: Za hackerským útokom na systém amerických súdov stojí čiastočne Rusko

Vyšetrovatelia našli dôkazy, že za nedávnym hackerským útokom na počítačový systém spravujúci dokumenty federálnych súdov v USA vrátane zapečatených spisov s citlivými informáciami stojí minimálne čiastočne Rusko. Píše New York Times.

Nie je jasné, či útok koordinovala ruská spravodajská služba alebo sa zapojili aj iné štáty. Podľa zdrojov denníka ide o dlhodobý pokus o infiltráciu systému, v ktorom evidujú prípady viacerých okresných súdov vrátane prípadov osôb s ruskými a východoeurópskymi menami.

Správcovia súdneho systému varovali ministerstvo spravodlivosti a predsedov súdov, aby najcitlivejšie dokumenty odstránili z bežného elektronického systému a uchovávali ich offline.

Útok zasiahol aj federálne súdy v Južnej Dakote, Missouri, Iowe, Minnesote a Arkansase. Federálne úrady už zaviedli prísnejšie postupy na obmedzenie prístupu k citlivým spisom vrátane viacfaktorového overovania.

Podobné narušenie zaznamenali už v roku 2021, no vtedy na útočníka priamo neukázali. Bývalí predstavitelia amerických orgánov činných v trestnom konaní však tvrdili, že za útokom stojí Rusko.

(max)

Minúta  |  

Mexiko vydalo do USA 26 členov kartelov vrátane muža vineného z vraždy agenta

Dovedna 26 osôb podozrivých z členstva v drogových karteloch vydalo Mexiko do Spojených štátov. Podľa agentúry Reuters ide o reakciu na rastúci tlak administratívy amerického prezidenta Donalda Trumpa na rozbitie vplyvných zločineckých skupín.

Úrady v Mexiku potvrdili, že všetci vydaní väzni sú spojení s drogovými organizáciami a že americké ministerstvo spravodlivosti požiadalo o ich vydanie. Washington zároveň poskytol záruku, že pre obvinených nebude žiadať trest smrti.

Medzi vydanými je podľa AP aj Abigael González Valencia, líder skupiny "Los Cuinis", úzko prepojenej s obávaným kartelom Jalisco New Generation, ktorý USA označili za teroristickú organizáciu.

Tento krok je už druhým hromadným vydaním členov kartelov v priebehu niekoľkých mesiacov. Vo februári Mexiko odovzdalo 29 údajných členov drogových skupín, medzi nimi aj muža obvineného z únosu, mučenia a vraždy agenta DEA v roku 1985.

Trumpova administratíva opakovane kritizuje Mexiko, Kanadu a Čínu za nedostatočné opatrenia proti pašovaniu fentanylu – opioidu, ktorý sa prevažne vyrába v Mexiku zo surovín z Číny a v USA ročne spôsobí smrť približne 75-tisíc ľudí v dôsledku predávkovania.

(tasr, reuters, ap, max)

Minúta  |  

Silný vietor a sucho živia požiare v Grécku, krajina žiada o pomoc Úniu

Grécko bojuje s viac ako stovkou lesných požiarov, tie podnecujú silný vietor a pretrvávajúce sucho. Hasičská služba označila za najnebezpečnejšie ohniská tie na turistickom ostrove Zakynthos a v západných regiónoch vrátane Achája na Peloponézskom polostrove, kde úrady evakuovali približne 20 dedín.

Vzhľadom na rýchle zhoršovanie situácie požiadalo Grécko Európsku úniu o pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany Únie, konkrétne o štyri hasičské lietadlá.

Polícia zároveň vyšetruje podozrenie, že niektoré požiare boli úmyselne založené, keďže počet ohnísk v západnej časti krajiny je mimoriadne vysoký.

Silný vietor, ktorý dosahuje rýchlosť až 88 kilometrov za hodinu, komplikuje zásahové práce a podľa meteorológov môže pretrvať minimálne do štvrtka. V dôsledku požiarov už juhovýchodne od Atén zahynula jedna osoba.

Podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch vyhorelo v Grécku od začiatku roka viac ako 22-tisíc hektárov pôdy.

Lesné požiare v súčasnosti sužujú aj Španielsko, Portugalsko a viaceré balkánske krajiny, zatiaľ čo južnú Európu zasiahla vlna horúčav, ktorá zvyšuje riziko ďalšieho šírenia ohňa.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.