Vzdelanec Ján Sambucus chválil rodnú Trnavu. Rakúska národná knižnica začínala od jeho zbierok

Slovensko nemá núdzu o mnohých významných mysliteľov a vedcov. Jedným z nich bol istotne aj Ján Sambucus (iné mená: Ioannes Sambucus, Ján Žámboky či János Zsámboky), slávny uhorský básnik, polyhistor, lekár, rečník či tvorca obrázkov.

Sambucov etnický pôvod je neistý. Predovšetkým v slovenských a českých kruhoch je považovaný za Slováka, v maďarských a väčšinou aj v zahraničných kruhoch zasa viac za Maďara. Úplne sa však nevylučujú jeho slovenské korene, v minulosti sa dokonca objavovali názory aj o jeho francúzskom či nemeckom pôvode.

Naisto však vieme, že mal pozitívny vzťah k rodnej krajine i mestu, ktorým bola Trnava. Zložil pre ňu i báseň Tirnaviae patriae meae arma. Počas celého života sa hrdo podpisoval ako Ioannes Sambucus, Pannonius Tyrnaviensis (Ján Sambucus, trnavský Panónec).

Štúdiá a cesty

V malom Ríme sa narodil 25. alebo 30. júla v roku 1531. Jeho otec bol Peter Sambucus, majetný trnavský mešťan, ktorý v meste vlastnil tri domy a viackrát bol zvolený za starostu. Jeho matka naisto známa nie je, podľa niektorých historikov pochádzala zo slovenskej (možno chorvátskej či zmiešanej) rodiny Ivana Horvátha Petranského.

Ján bol jediným Petrovým synom, a otec preto dbal, aby sa mu dostalo dostatočného vzdelania. A to až do takej miery, že iba 11-ročný Sambucus (okolo roku 1541 až 1542) odišiel študovať gréčtinu na Viedenskú univerzitu.

V roku 1545 nastúpil na univerzitu vo Wittenbergu, avšak pre vojnu ju musel už o rok opustiť. Neskôr pokračoval v štúdiách na univerzite v Ingolstadte, Štrasburgu a Paríži. Tu v roku 1552 získal titul magister filozofie.

Po krátkej prestávke sa opäť dal na štúdiá, tentokrát v Taliansku. V Padove získal lekársky titul, okrem iného tu vychovával synovca ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha. Zrejme aj to mu pomohlo, aby sa v roku 1558 stal členom cisárskeho dvora vo Viedni.

Nástrahy Viedne

Jeho kariéra vyvrcholila vo Viedni v roku 1573, keď získal najvyšší titul a plat. Pobyt na cisárskom dvore však bol pre Jána vrtošivý. Popri tvorbe napríklad občas prednášal na Viedenskej univerzite a pokračoval v zberateľskej činnosti. Postupnou stratou podpory a patrónov začala jeho životná cesta stagnovať a upadať. Umiera v roku 1584 ako zabudnutý a chudobný človek.

Počas svojich ciest Sambucus zbieral obrovské množstvo kníh a kontaktov. Nadviazal vzťahy s mnohými významnými humanistami a filozofmi v západnej Európe. Jeho súkromná knižnica patrila toho času k najväčším v Európe a sám Ján ju nazýval múzeum (museolum).

Nachádzalo sa v nej vyše šesťsto zväzkov, zväčšia v gréčtine, medzi ktorými boli mnohí antickí autori. Okrem kníh však Ján zbieral aj staré mince, mapy či umenie. Popri tejto činnosti oplýval písomnou tvorbou, pričom jeho jazykom bola latinčina.

Málo pozornosti

Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí Emblemata – kniha vtedy moderného druhu poézie zvaného Emblémy, ktorá Sambucovi získala veľkú slávu. Bol to zrejme prvý uhorský autor, ktorého dielo sa preložilo do francúzštiny. Ján však vydal napríklad aj knihu o princípoch práva v Uhorsku, zbierku historických básní. Nakreslil tiež niekoľko máp.

Ako významný humanista svojej doby a zároveň rodák z Trnavy, bol Ján Sambucus osobnosť, na ktorú môžeme byť právom hrdí aj za predpokladu, že by sa jeho slovenský pôvod nikdy nepotvrdil. Činnosť tohto muža (a nielen jeho) mnohokrát presiahla hranice Slovenska, respektíve Uhorska.

Po smrti pripadla jeho zbierka (nielen) kníh cisárskemu dvoru. Stala sa tak základom pre neskoršiu zbierku písomností Rakúskej národnej knižnice. Čo sa týka pomníkov na Jánovu počesť, pamätné tabule venované tejto osobnosti nájdeme na radnici v jeho rodnej Trnave a vo Viedni.