Preskočiť na obsah
  |  

Meta AI čelí kritike. Četboty mohli flirtovať s deťmi a šíriť lži

Interný dokument spoločnosti Meta, ktorý získala agentúra Reuters, odhaľuje kontroverzné pravidlá pre správanie AI četbotov používaných na platformách ako Facebook, Instagram či WhatsApp.

Dokument definoval prípustné odpovede a správanie AI, pričom umožňoval aj znepokojujúce interakcie s deťmi.

Četbotom bolo napríklad dovolené zapojiť sa do „romantických“ či „zmyselných“ rozhovorov s maloletými, hoci nie explicitne sexuálnych.

Okrem toho mohla Meta AI generovať nepravdivé zdravotné či právne informácie, ako aj rasovo nevhodné vyjadrenia – napríklad tvrdenie, že černosi sú menej inteligentní ako bieli –, ak to bolo označené ako „fikcia“.

Hoci Meta po zverejnení reagovala úpravou niektorých pasáží, odmietla zverejniť novú verziu dokumentu. Spoločnosť tvrdí, že niektoré prípady boli v rozpore s jej zásadami a boli odstránené.

Odborníci upozorňujú, že takéto štandardy odhaľujú etickú a právnu nejasnosť pri vývoji AI nástrojov.

Dokument zároveň ukazuje, že četboty Meta mohli generovať nevhodné obrázky známych osôb či násilné scény, čo vyvoláva ďalšie otázky o kontrole obsahu a zodpovednosti za jeho šírenie. Meta tvrdí, že systém prechádza revíziou.

(reuters, lup)

  |  

Poľský vicepremiér: Kyberútok na vodárne sme zastavili v poslednej chvíli

Poľsko v poslednej chvíli odvrátilo kybernetický útok, ktorý mohol spôsobiť odstávku vody vo veľkom meste. Uviedol to vicepremiér a minister pre digitálne záležitosti Krzysztof Gawkowski v rozhovore pre portál Onet.

Neprezradil, o ktoré mesto išlo ani kto bol za útokom. Zdôraznil však, že incident sa podarilo zastaviť včas a služby systém včas uzavreli.

Podľa Gawkowského je Poľsko hlavným cieľom ruských kyberútokov medzi krajinami NATO najmä pre svoju kľúčovú úlohu v pomoci Ukrajine.

Minister tvrdí, že Poľsko dokáže odraziť až 99 percent takýchto útokov.

Po minuloročnom útoku na štátnu tlačovú agentúru PAP vláda prisľúbila investíciu vo výške viac 800 miliónov dolárov do kybernetickej bezpečnosti. Podľa PAP bol za útok pravdepodobne zodpovedný ruský aktér.

Medzitým bol zadržaný aj 17-ročný Ukrajinec, obvinený z účasti na sabotáži v prospech cudzej rozviedky – vrátane poškodenia pamätníka obetiam ukrajinských nacionalistov a písania urážlivých nápisov.

(reuters, red)

  |  

Orbán predlžuje núdzový stav. V Maďarsku platí už takmer desať rokov

Maďarská vláda opäť predĺži krízový stav vyhlásený pre masovú migráciu – tentoraz do 7. marca 2026.

Aktuálne platné opatrenie sa malo skončiť 6. septembra. Kabinet Viktora Orbána stav núdze predlžuje nepretržite od marca 2016, keď bol prvýkrát vyhlásený.

Okrem toho krajina od mája 2022 čelí aj takzvanému vojnovému stavu núdze pre konflikt na Ukrajine.

Formálne slúžia tieto režimy na rýchle riešenie mimoriadnych situácií. Podľa kritikov ich však vláda využíva na to, aby mohla obchádzať bežný legislatívny proces.

Ľudskoprávna organizácia TASZ upozorňuje, že vláda si vďaka stavu núdze prispôsobuje pravidlá podľa vlastných potrieb a obchádza parlament.

Niektoré vládne dekréty údajne nemajú priame opodstatnenie ani v migrácii, ani v rusko-ukrajinskom konflikte.

Podľa servera telex.hu tak pokračuje trend, keď sa z výnimočných opatrení stáva dlhodobý nástroj vládnutia.

(tasr, red)

  |  

Ukrajinské drony zasiahli Družbu. Dodávky ruskej ropy do EÚ sa zastavili

Preprava ropy cez ropovod Družba do Maďarska a na Slovensko sa zastavila po tom, ako ukrajinské drony zasiahli strategickú čerpaciu stanicu v ruskom meste Uneča, uvádza na sociálnej sieti Karel Hirman (Demokrati).

Táto stanica zabezpečuje tok ropy cez južnú vetvu Družby, čo je momentálne jediná významná trasa ruského exportu do EÚ.

Ukrajinská armáda informovala, že útok v noci na 13. augusta vyvolala masívne výbuchy a požiar, ktoré zasiahli aj priľahlé ropné rezervoáre. Výbuchy zdokumentovali aj miestni obyvatelia na sociálnych sieťach.

Stanica sa nachádza blízko ukrajinských hraníc v Brianskej oblasti a zohráva kľúčovú úlohu v zásobovaní rafinérií MOL a Slovnaft. Detaily o škodách zatiaľ neboli zverejnené.

Situácia môže mať vplyv na dodávky ruskej ropy do EÚ, ktoré už teraz tvoria len zlomok pôvodného objemu – približne šesť percent z celkového exportu.

(lup)

  |  

Trump a Putin chystajú spoločnú tlačovku. Témou bude Ukrajina aj obchod

Prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump budú v piatok rokovať na Aljaške. Hlavnými témami budú „obrovský nevyužitý potenciál“ v hospodárskych vzťahoch medzi Ruskom a USA a možnosti ukončenia vojny na Ukrajine.

Informoval o tom poradca Kremľa Jurij Ušakov.

Podľa jeho vyjadrenia pre novinárov sa samit začne o 19.30 GMT (t. j. 21.30 stredoeurópskeho letného času), pričom lídri sa najskôr stretnú medzi štyrmi očami iba za prítomnosti tlmočníkov.

Následne budú rokovať aj širšie delegácie oboch krajín a prezidenti vystúpia na spoločnej tlačovej konferencii.

(reuters, lup)

  |  

V Nemecku pribúdajú útoky na kúpaliskách, polícia varuje pred ďalšími

V spolkovej krajine Bádensko-Württembersko zaznamenali počas jediného dňa tri sexuálne motivované útoky na kúpaliskách a pri jazere. Ako píše nemecký denník Bild, incidenty sa odohrali 12. augusta v Stuttgarte a Offenburgu. Obeťami boli dievčatá vo veku od 12 do 15 rokov.

Na kúpalisku Killesberg 28-ročný muž obťažoval dve dvanásťročné dievčatá. V kúpeľnom centre Inselbad Untertürkheim sa zas 42-ročný muž nevhodne dotýkal dvoch pätnásťročných dievčat a večer pri jazere Gifiz 43-ročný muž obchytkával dievča a tínedžerku.

Polícia v každom prípade zasiahla, no po zapísaní údajov boli podozriví prepustení. Podobné prípady sa opakujú každé leto – nedávno v Hesensku obvinili štyroch Sýrčanov z obťažovania neplnoletých.

Štatistiky uvádzajú, že v roku 2023 bolo v hesenských bazénoch hlásených 74 sexuálne motivovaných trestných činov, pričom takmer 60 percent páchateľov neboli občania Nemecka.

Polícia v Bádensku varuje, že môže ísť aj o ďalšie neohlásené útoky, a vyzýva svedkov, aby sa prihlásili.

(lup)